Ahmose I.: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
prav.
Riadok 27: Riadok 27:
| GréckeFormy = {{cudzojazyčne|grc|Ἀμὼς|pc=n}} (Manehto {{H:title|Sextus Iulius Africanus|SIA}}), {{cudzojazyčne|grc|Ἄμωσις|pc=n}} (Manehto {{H:title|Eusébios z Kaisareie|EK}})
| GréckeFormy = {{cudzojazyčne|grc|Ἀμὼς|pc=n}} (Manehto {{H:title|Sextus Iulius Africanus|SIA}}), {{cudzojazyčne|grc|Ἄμωσις|pc=n}} (Manehto {{H:title|Eusébios z Kaisareie|EK}})
| LatinskéFormy = {{cudzojazyčne|lat|Amoses|pc=n}} (Manehto {{H:title|Eusébios z Kaisareie|EK}})
| LatinskéFormy = {{cudzojazyčne|lat|Amoses|pc=n}} (Manehto {{H:title|Eusébios z Kaisareie|EK}})
}}'''Ahmose I.''' (tiež známy ako ''Amasis I'' alebo ''Amosis I.''; trónne meno: ''Nebpehtejre'') bol [[faraón]] v [[Staroveký Egypt|starovekom Egypte]] a zakladateľ [[18. dynastia Egypta|18. dynastie]] a prvý vládca [[Nová ríša|Novej ríše]]. Vládol v rozmedzí približne [[1550 pred Kr.]]–[[1525 pred Kr.]]
}}'''Ahmose I.''' (známy aj ako ''Amasis I'' alebo ''Amosis I.''; trónne meno: ''Nebpehtejre'') bol [[faraón]] v [[Staroveký Egypt|starovekom Egypte]] a zakladateľ [[18. dynastia Egypta|18. dynastie]] a prvý vládca [[Nová ríša|Novej ríše]]. Vládol približne v roku [[1550 pred Kr.]]–[[1525 pred Kr.]]


== Život ==
== Život ==
Patrí medzi najvýznamnejších panovníkov starovekého Egypta. Zaslúžil sa o historické ukončenie nadvlády ázijských [[Hyksósovia|Hyksósov]]. Jeho brat bol [[Kamose]] a otec [[Sekenenre]], ktorí vládli vo Wesete nad Horným Egyptom. Podľa Egyptských pamätihodností vládol 25 rokov, posledný datovaný dokument je z 22. roku vlády. Víťazstvo nad Hyksósmi stálo mnoho krvi a času. Títo dobyvatelia sa cítili v Egypte ako doma. Je možné, že ich králi (po egyptsky hekau chasut) ovládli len [[Dolný Egypt]], kde si vybudovali opevnené mesto [[Hutwarete]] (v neskoršom Džanete) a [[Horný Egypt]] nikdy nedobyli. Prvý o ktorom vieme, že sa im postavil do odporu bol kráľ Sekenenre v boji však padol. Znova sa po ňom postavil syn a nástupca Kamose, [[Apopi II.]] mesto však ubránil. Úspechy Kamoseho umožnili potom Ahmosemu I., aby boj víťazne dokončil.
Patrí medzi najvýznamnejších panovníkov starovekého Egypta. Zaslúžil sa o historické ukončenie nadvlády ázijských [[Hyksósovia|Hyksósov]]. Jeho brat bol [[Kamose]] a otec [[Sekenenre]], ktorí vládli vo Wesete nad Horným Egyptom. Podľa Egyptských pamätihodností vládol 25 rokov, posledný datovaný dokument je z 22. roka vlády. Víťazstvo nad Hyksósmi stálo veľa krvi a času. Títo dobyvatelia sa cítili v Egypte tak, ako doma. Je možné, že ich králi (po egyptsky hekau chasut) ovládli len [[Dolný Egypt]], kde si vybudovali opevnené mesto [[Hutwarete]] (v neskoršom Džanete) a [[Horný Egypt]] nikdy nedobyli. Prvý, o ktorom vieme, že sa im postavil na odpor bol kráľ Sekenenre, no v boji padol. Znova sa po ňom postavil syn a nástupca Kamose, [[Apopi II.]], ale mesto ubránil. Úspechy Kamoseho umožnili potom Ahmosemu I., aby boj víťazne dokončil.


Ahmose I. bol vynikajúci vojvodca a organizátor. V šlapajách svojho predchodcu sa vypravil na sever, s vojskom a loďstvom sa dostal pred [[Hutwartet]] a mocným úderom ho dobyl. Zvyšky jeho vojsk vyhnal za východné hranice Egypta a prenasledoval ich hlboko do Ázie, kde postupne zničil všetky ich oporné body. Zlikvidoval vyše dvestoročnú anarchiu a nastolil v krajine vládu podľa domácich tradícií. Dal vyčistiť zavlažovacie kanály, postaviť zničené mestá a obnoviť chrámy zrúcané Hyksósmi (medzi nimi aj prastarý chrám v [[Mennofer]]e čiže [[Memfis]]e). Pochovať sa dal na starom pohrebisku Wasetských kráľov pri dnešnej Dra Abú ´n-Nage. Nechal si tam postaviť [[pyramída|pyramídu]]. Malou pyramídou si dal však ozdobiť svoj symbolický hrob v Abdžu (Abyde). Jeho hrobku síce vykradli už v staroveku, múmiu sa však už predtým podarilo „kňazským kráľom“ z [[21. dynastia Egypta|21. dynastie]] zachrániť.
Ahmose I. bol vynikajúci vojvodca a organizátor. V stupajach svojho predchodcu sa vypravil na sever, s vojskom a loďstvom sa dostal pred [[Hutwartet]] a mocným úderom ho dobyl. Zvyšky jeho vojsk vyhnal za východné hranice Egypta a prenasledoval ich hlboko do Ázie, kde postupne zničil všetky ich oporné body. Zlikvidoval vyše dvestoročnú anarchiu a nastolil v krajine vládu podľa domácich tradícií. Dal vyčistiť zavlažovacie kanály, postaviť zničené mestá a obnoviť chrámy zrúcané Hyksósmi (medzi nimi aj prastarý chrám v [[Mennofer]]e čiže [[Memfis]]e). Pochovať sa dal na starom pohrebisku Wasetských kráľov pri dnešnej Dra Abú ´n-Nage. Nechal si tam postaviť [[pyramída|pyramídu]]. Malou pyramídou si dal ozdobiť svoj symbolický hrob v Abdžu (Abyde). Jeho hrobku síce vykradli už v staroveku, ale múmiu sa už predtým podarilo „kňazským kráľom“ z [[21. dynastia Egypta|21. dynastie]] zachrániť.


== Potomkovia ==
== Potomkovia ==
Ahmose I. sa oženil s [[Ahmose-Nefertari]], svojou sestrou, a mali niekoľko detí vrátane:
Ahmose I. sa oženil s [[Ahmose-Nefertari]], svojou sestrou a mali niekoľko detí vrátane:


* Merytamun – najstaršia dcéra Ahmose-Nefertari (zomrela mladá)
* Merytamun – najstaršia dcéra Ahmose-Nefertari (zomrela mladá)
Riadok 47: Riadok 47:
* Ahmose – dcéra
* Ahmose – dcéra


Jeho syn, [[Amenhotep I]], bol jeho následníkom.
Jeho syn, [[Amenhotep I]], bol jeho následník.


== Archeológia ==
== Archeológia ==
Roku [[1881]] jeho múmiu našli archeológovia, ktorí šli po stopách arabských vykrádačov hrobov. Objavili ju spolu s múmiami ďalších kráľov Novej ríše v tajnom úkryte pri [[Dér el-Bahrí]]. Dnes je aj s drahocennou pozlátenou rakvou v Egyptskom múzeu v [[Káhira|Káhire]].
Roku [[1881]] jeho múmiu našli archeológovia, ktorí išli po stopách arabských vykrádačov hrobov. Objavili ju spolu s múmiami ďalších kráľov Novej ríše v tajnom úkryte pri [[Dér el-Bahrí]]. Dnes je aj s drahocennou pozlátenou truhlou v Egyptskom múzeu v [[Káhira|Káhire]].


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==

Verzia z 11:34, 1. september 2015

Ahmose I.

Tvár múmie Ahmoseho I.

Obdobie panovania
18. dynastia
1550 – 1525 (±10) pred Kr.

Vlastné meno

G39N5
iaHmss

(Reov syn) Ahmose (jˁḥ-ms(jw))
Zrodil sa mesiac

Trónne meno

M23
t
L2
t
ra
nb
F9t
t

Nebpehtire (nb-pḥtj-rˁ)
Pán sily je Re

M23
t
L2
t
ra
nb
F9F9F9

Nebpehutre (nb-pḥwt-rˁ)
Pán síl je Re

Horovo meno

G5
aAxprw

(Hor) Aacheperu (ˁ3-ḫprw)
s veľkým zjavením

G5
E1mwAst

(Hor) Kaemuaset (k3-m-w3st)
Býk z Vasetu

Meno Oboch paní

G16
t
t
A53ms
t
w

Tutmesut (twt-mswt)
Dokonalý v zrodení

Meno Zlatého Hora

G8
Tz
z
N17
N17

Cesetauej (ṯs-t3wj)
Obe zeme sú zviazané

Abydoský zoznam kráľov

raF9nb

66: Nebpehtire (nb-pḥtj-rˁ)

Sakkársky zoznam kráľov

raF9nb

47: Nebpehtire (nb-pḥtj-rˁ)

Grécke formy menaἈμὼς (Manehto SIA), Ἄμωσις (Manehto EK)
Latinské formy menaAmoses (Manehto EK)

Ahmose I. (známy aj ako Amasis I alebo Amosis I.; trónne meno: Nebpehtejre) bol faraón v starovekom Egypte a zakladateľ 18. dynastie a prvý vládca Novej ríše. Vládol približne v roku 1550 pred Kr.1525 pred Kr.

Život

Patrí medzi najvýznamnejších panovníkov starovekého Egypta. Zaslúžil sa o historické ukončenie nadvlády ázijských Hyksósov. Jeho brat bol Kamose a otec Sekenenre, ktorí vládli vo Wesete nad Horným Egyptom. Podľa Egyptských pamätihodností vládol 25 rokov, posledný datovaný dokument je z 22. roka vlády. Víťazstvo nad Hyksósmi stálo veľa krvi a času. Títo dobyvatelia sa cítili v Egypte tak, ako doma. Je možné, že ich králi (po egyptsky hekau chasut) ovládli len Dolný Egypt, kde si vybudovali opevnené mesto Hutwarete (v neskoršom Džanete) a Horný Egypt nikdy nedobyli. Prvý, o ktorom vieme, že sa im postavil na odpor bol kráľ Sekenenre, no v boji padol. Znova sa po ňom postavil syn a nástupca Kamose, Apopi II., ale mesto ubránil. Úspechy Kamoseho umožnili potom Ahmosemu I., aby boj víťazne dokončil.

Ahmose I. bol vynikajúci vojvodca a organizátor. V stupajach svojho predchodcu sa vypravil na sever, s vojskom a loďstvom sa dostal pred Hutwartet a mocným úderom ho dobyl. Zvyšky jeho vojsk vyhnal za východné hranice Egypta a prenasledoval ich hlboko do Ázie, kde postupne zničil všetky ich oporné body. Zlikvidoval vyše dvestoročnú anarchiu a nastolil v krajine vládu podľa domácich tradícií. Dal vyčistiť zavlažovacie kanály, postaviť zničené mestá a obnoviť chrámy zrúcané Hyksósmi (medzi nimi aj prastarý chrám v Mennofere čiže Memfise). Pochovať sa dal na starom pohrebisku Wasetských kráľov pri dnešnej Dra Abú ´n-Nage. Nechal si tam postaviť pyramídu. Malou pyramídou si dal ozdobiť svoj symbolický hrob v Abdžu (Abyde). Jeho hrobku síce vykradli už v staroveku, ale múmiu sa už predtým podarilo „kňazským kráľom“ z 21. dynastie zachrániť.

Potomkovia

Ahmose I. sa oženil s Ahmose-Nefertari, svojou sestrou a mali niekoľko detí vrátane:

  • Merytamun – najstaršia dcéra Ahmose-Nefertari (zomrela mladá)
  • Tair – dcéra Kasmut
  • Satamun – druhá dcéra Ahmose-Nefertari (zomrela mladá)
  • Saamen – najstarší syn Ahmose-Nefertari (zomrel ako dieľa)
  • Aahotep – tretia dcéra Ahmose-Nefertari (stala sa kráľovnou)
  • Amenhotep I. – tretí syn Ahmose-Nefertari (faraón)
  • Satkames – štvrtá dcéra Ahmose-Nefertari (zomrela vo veku 30 rokov)
  • Henttameh – dcéra Thenthapi
  • Ahmose – dcéra

Jeho syn, Amenhotep I, bol jeho následník.

Archeológia

Roku 1881 jeho múmiu našli archeológovia, ktorí išli po stopách arabských vykrádačov hrobov. Objavili ju spolu s múmiami ďalších kráľov Novej ríše v tajnom úkryte pri Dér el-Bahrí. Dnes je aj s drahocennou pozlátenou truhlou v Egyptskom múzeu v Káhire.

Externé odkazy

  • SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok


Ahmose I.
Vladárske tituly
Predchodca
Kamose
Egyptský faraón
1550 pred Kr.1525 pred Kr.
Nástupca
Amenhotep I.