Michalovce: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 89.173.149.65 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA
Fenos (diskusia | príspevky)
d obrázok
Riadok 140: Riadok 140:
=== Šport ===
=== Šport ===
[[File:Kaplnka Michalovce.jpg|thumb|Malá kaplnka nachádzajúca sa na okraji mesta v lokalite Hrádok]]
* [[MFK Zemplín Michalovce]] – futbalový tím
* [[MFK Zemplín Michalovce]] – futbalový tím
* [[IUVENTA Michalovce]] – ženský hádzanársky klub
* [[IUVENTA Michalovce]] – ženský hádzanársky klub

Verzia z 17:51, 12. september 2015

Michalovce
mesto
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Vodný tok Laborec
Nadmorská výška 114 m n. m.
Súradnice 48°44′57″S 21°54′05″V / 48,749167°S 21,901389°V / 48.749167; 21.901389
Rozloha 52,81 km² (5 281 ha) [1]
Obyvateľstvo 35 584 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 673,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Primátor Viliam Zahorčák[3] (SMER-SD, KDH)
PSČ 071 01
ŠÚJ 522279
EČV (do r. 2022) MI
Tel. predvoľba +421-56
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Michalovce
Webová stránka: michalovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Michalovčan[4]
Gréckokatolícky chrám
Výšková budova v Michalovciach
Zemplínske múzeum

Michalovce (maď. Nagymihály, nem. Großmichel, rómsky Mihaľa, jidiš Michajlovec alebo Mychajlovyc, ukr. Михайлівці) sú okresné mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.

Polohopis

Toto hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na brehoch rieky Laborec, v nadmorskej výške 114 m. Mesto je vzdialené 50 km na východ od Košíc a 30 km od ukrajinského pohraničného mesta Užhorod. Na východ od Michaloviec na nachádza vodná nádrž Zemplínska šírava. Počet obyvateľov k dátumu 1.1.2014 je 40 025 obyvateľov.

Dejiny

Počas sťahovania národov sa v okolí usadila časť slovanských kmeňov, ktoré prechádzali pozdĺž Laborca Zemplínom. Na ochranu proti nepriateľom vybudovali hlinený Zemplínsky hrad, obohnaný priekopami a valmi, ktorý sa stal politickým centrom zemplínskeho komitátu. Neoficiálna správa o Michalovciach pochádza z 11. storočia, keď sa v roku 1056 spomína kráľovský palatín Rajnold (Rado), syn grófa Wencellina[5], ktorého syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Prvá hodnoverná správa o Michalovciach pochádza až z roku 1244 ako "Possesio Mihal". Ďalej sa spomína rok 1273, kedy Jágerská kapitula dekrétom ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z Bavorska).

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

Etnické zloženie obyvateľstva podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001:

  • Slováci – 94,57 %
  • Rómovia – 2,24 %
  • Česi – 0,73 %
  • Ukrajinci – 0,47 %
  • Maďari – 0,33 %
  • Rusíni – 0,29 %
  • a iní[6]

Náboženské zloženie obyvateľstva

Kultúra a zaujímavosti

Divadlo

V meste sa budova stáleho divadla nenachádza, napriek tomu mesto navštevuje mnoho divadelných súborov, ktorých predstavenia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku. V meste pôsobí aj miestne ochotnícké divadlo Pri fontáne.

Múzeá

Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu,naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Stavby

V meste je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1771, rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z r. 1313, gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu z roku 1935 a gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky na Vrboveckej ulici. V posledných rokoch sa vybudovali i väčšie obchodné centrá ako Zemplín a Michalovce. V súčasnosti sa pracuje na novej autobusovej stanici, ktorá sa nachádza pri želežničnej stanici. Medzi tunajšie pýchy patrí aj dobudovaný, resp. zrekonštruovaný futbalový štadión MFK Zemplín Michalovce.

Pamiatky

Barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztáray. Dnes sídlo Zemplínskeho múzea. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30-tych rokoch 19. storočia. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy z 9 - 11 storočia, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Parky

Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na ulici Obchodnej. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí.

Školstvo

Budova Gymnázia P. Horova v Michalovciach

V meste sa nachádza aj najstaršie gymnázium na východ od Slanských vrchov, založené v roku 1922, pomenované po jeho absolventovi – národnom umelcovi, básnikovi Pavlovi Horovovi. Medzi absolventov patria Marián Čalfa – politik, Jozef Činčár – generál letectva, Michal Maheľ – geológ, Belo Polla – archeológ, Jozef Puškáš – prozaik, Jozef Tomko – kardinál a mnohí iní. Taktiež v ňom pôsobilo mnoho vynikajúcich pedagógov ako Július Barč-Ivan, Emanuel Böhm, Július Činčár, Štefan Hlaváč a Šimon Čižmár.

V súčasnosti na gymnáziu študuje vyše 900 študentov, ktorí si môžu vybrať zo 4 zameraní.

Šport

Malá kaplnka nachádzajúca sa na okraji mesta v lokalite Hrádok

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Michalovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Notitia topographica, Anton Szirmay, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť 1803
  6. http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440807&lstObec=522279

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michalovce

Externé odkazy