Maďari: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d úprava citácie
LacoR (diskusia | príspevky)
Riadok 45: Riadok 45:
Západné časti Rumunska boli kedysi súčasťou Uhorska. Ide najmä o '''[[Sedmohradsko]]''' a časť '''Banátu'''. Práve v týchto oblastiach žije najpočetnejšia [[maďarská menšina]] v Európe.
Západné časti Rumunska boli kedysi súčasťou Uhorska. Ide najmä o '''[[Sedmohradsko]]''' a časť '''Banátu'''. Práve v týchto oblastiach žije najpočetnejšia [[maďarská menšina]] v Európe.


Väčšina Maďarov v Rumunsku sú prevažne [[rímski katolíci]] (okolo 50 %), ale početne sú zastúpení aj príslušníci reformovanej cirkvi (okolo 37 %) Zvyšok tvoria evanjelici a [[grécki katolíci]], prípadne [[pravoslávni]] a príslušníci menších protestantských cirkví ([[baptisti]], unitári a pod.).
Väčšina Maďarov v Rumunsku sú prevažne [[Latinská cirkev|rímski katolíci]] (okolo 50 %), ale početne sú zastúpení aj príslušníci [[Reformovaná cirkev|reformovanej cirkvi]] (okolo 37 %) Zvyšok tvoria [[Evanjelická cirkev|evanjelici]] a [[Gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]], prípadne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] a príslušníci menších protestantských cirkví ([[baptisti]], unitári a pod.).


Najviac Maďarov žije na území žúp [[Harghita]] (až 84,6 %), [[Covasna]] (až 75,2 %) a [[Mures]] (okolo 44,1 %) v centrálnom Sedmohradsku. Veľa Maďarov žije aj v župách [[Bihor]], [[Timisoara]], [[Cluj]], [[Satu Mare]]. Kultúrnym centrom Maďarov v na rumunskom území je [[Kluž]] ([[Cluj]]).
Najviac Maďarov žije na území žúp [[Harghita (župa)|Harghita]] (až 84,6 %), [[Covasna (župa)|Covasna]] (až 75,2 %) a [[Mureș (župa)|Mureș]] (okolo 44,1 %) v centrálnom Sedmohradsku. Veľa Maďarov žije aj v župách [[Bihar (župa)|Bihor]], [[Timiș (župa)|Timiș]], [[Cluj (župa)|Cluj]], [[Satu Mare (župa)|Satu Mare]]. Kultúrnym centrom Maďarov v na rumunskom území je [[Kluž]] (''Cluj'').


Maďarov v Rumunsku možno rozdeliť na tri skupiny:
Maďarov v Rumunsku možno rozdeliť na tri skupiny:
* [[Sikuli (Rumunsko)|Sikulovia]] (Székelyek) v Sedmohradsku
* [[Sikuli (Rumunsko)|Sikulovia]] (Székelyek) v Sedmohradsku
* [[Čángóovia]] (Csángók) – v Moldavsku
* [[Čángóovia]] (Csángók) – v Moldavsku
* ostatní: žijú najmä pri hraniciach s Maďarskou republikou, najmä v župách Satu Mare, Bihar, Arad a Timisoara. Sú prevažne [[reformovaní]] ([[kalvíni]]), čiastočne aj [[rímski katolíci]], hl v župách Timisoara a [[Aradská župa (Rumunsko)|Arad]]. Žijú aj v župe [[Maramures]] na severozápade Rumunska.
* ostatní: žijú najmä pri hraniciach s Maďarskou republikou, najmä v župách Satu Mare, Bihar, Arad a Timisoara. Sú prevažne reformovaní ([[kalvíni]]), čiastočne aj rímski katolíci, hlavne v župách Timiș a [[Aradská župa (Rumunsko)|Arad]]. Žijú aj v župe [[Maramureș (župa)|Maramureș]] na severozápade Rumunska.


=== Maďari v Srbsku ===
=== Maďari v Srbsku ===

Verzia z 16:18, 30. september 2015

Známi Maďari: Štefan I., Matej Korvín, Gabriel Betlen, Béla Bartók, Tivadar Kosztka Csontváry, János Bolyai, Loránd Eötvös, József Eötvös
Maďari v Uhorsku podľa sčítania z roku 1890
Migrácia Maďarov (po anglicky)
Socha Sv. Štefana I. v Ostrihome
Béla Bartók

Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku. Jazykovo patria medzi uralskú jazykovú skupinu, ktorú väčšinou tvoria ugrofínske jazyky. Národnostnú menšinu tvoria Maďari najmä v Rumunsku, na Slovensku, na Ukrajine, v Srbsku, Chorvátsku, Rakúsku a v Severnej Amerike.

Ako národ(nosť) sa sformovali (ich etnogenéza prebehla) po príchode do Karpatskej kotliny v poslednej tretine 10. a prvej polovici 11. storočia[1], preto je predtým správne hovoriť o starých Maďaroch alebo Uhroch.

Genetika

Z genetického hľadiska tvoria u dnešných Maďarov mongoloidné (t. j. východoeuroázijské) genetické znaky len 5 %[2] respektíve 1,7 %[3], pričom zvyšné percentá sú zhodné s ostatným európskym obyvateľstvom. Stredoeurópske slovanské národy majú zväčša podiel mongoloidných znakov medzi 1 – 2 %. To málo mongoloidných génov, ktoré Maďari majú, patrí k severnej mongoloidnej skupine (ku ktorej patria aj Japonci), ktorej pôvod je na Sibíri, pravdepodobne pri Bajkale.[4]

Etnonym

Slovo Maďar pochádza z názvu vedúceho zo staromaďarských kmeňov nazývaného „Megyer“. Slováci ich kedysi nazývali aj Uhrovia, Uhri (zo slova Ugor) – toto slovo sa však často vzťahovalo aj na všetkých obyvateľov Uhorska. Slovo Uhor možno pochádza z turkického slova Onogur, pretože starí Maďari boli v 6. storočí susedmi Onogurskej ríše, ktorej vedúci kmeň sa volal "Onogur"ovia, čo znamená „desať kmeňov“.

Jazykové vplyvy

Pozri aj: maďarčina

Dnešné základné slová v maďarskom jazyku sú podobné slovám ostatných ugorských jazykov chantyjčiny a mansijčiny (Ugorské jazyky – maďarčina, chantyjčina a mansijčina – sú súčasťou ugrofínskej skupiny jazykov – patrí sem aj fínčina a estónčina). Ďalšia časť slov je iránskeho a turkického pôvodu (do Karpatskej kotliny napríklad tiahli spolu s turkickými kmeňmi). Veľkú časť slovnej zásoby z oblasti náboženstva, správy štátu, usadlého spôsobu života a mnohé slová z poľnohospodárstva prebrali od Slovanov po zániku Veľkej Moravy roku 907. Až v 10. a 11. storočí u Maďarov dochádza k postupnému prechodu od kočovníctva k usadlému spôsobu života a k miešaniu s pôvodným slovanským a valaským obyvateľstvom. S tým súviselo aj rozširovanie slovnej zásoby. Početné sú aj výpožičky z latinčiny a nemčiny. V súčasnosti sa snažia nepreberať slová z cudzích jazykov. Latinčina sa v Uhorsku používala ako úradný jazyk až do 40. rokov 19. storočia.

Charakteristika

Maďari sú veľmi vlastenecký národ. Sú hrdí na svoju vlasť, jazyk, pôvod a národné dejiny. Ctia svojich predkov a národné tradície.

Maďari v iných štátoch

Podľa štatistík z rokov 2001 a 2002:

Maďari v Rumunsku

Západné časti Rumunska boli kedysi súčasťou Uhorska. Ide najmä o Sedmohradsko a časť Banátu. Práve v týchto oblastiach žije najpočetnejšia maďarská menšina v Európe.

Väčšina Maďarov v Rumunsku sú prevažne rímski katolíci (okolo 50 %), ale početne sú zastúpení aj príslušníci reformovanej cirkvi (okolo 37 %) Zvyšok tvoria evanjelici a grécki katolíci, prípadne pravoslávni a príslušníci menších protestantských cirkví (baptisti, unitári a pod.).

Najviac Maďarov žije na území žúp Harghita (až 84,6 %), Covasna (až 75,2 %) a Mureș (okolo 44,1 %) v centrálnom Sedmohradsku. Veľa Maďarov žije aj v župách Bihor, Timiș, Cluj, Satu Mare. Kultúrnym centrom Maďarov v na rumunskom území je Kluž (Cluj).

Maďarov v Rumunsku možno rozdeliť na tri skupiny:

  • Sikulovia (Székelyek) v Sedmohradsku
  • Čángóovia (Csángók) – v Moldavsku
  • ostatní: žijú najmä pri hraniciach s Maďarskou republikou, najmä v župách Satu Mare, Bihar, Arad a Timisoara. Sú prevažne reformovaní (kalvíni), čiastočne aj rímski katolíci, hlavne v župách Timiș a Arad. Žijú aj v župe Maramureș na severozápade Rumunska.

Maďari v Srbsku

V Srbsku žijú Maďari jeho severnej časti, ktorú voláme Vojvodina. Počet obyvateľov maďarskej národnosti v tejto oblasti však klesá. Prispieva k tomu odchod Maďarov do zahraničia, ale aj nízka natalita. Celkovo žije v Srbsku 3, 91 % obyvateľov maďarskej národnosti. Vo Vojvodine je to 14, 28 % obyvateľov. Najviac Maďarov žije v oblasti mesta Subotica, ale aj v okolí miest Kanjiža, Bačka Topola, Senta a Bečej. Maďari v tejto oblasti vyznávajú najmä rímskokatolícke náboženstvo, menej je reformovaných. V Srbsku je maďarčina spolu s jazykmi ostatných menšín úradným jazykom.

Maďari na Ukrajine

Maďarská menšina žije aj na území Ukrajinskej republiky (0,32 % obyvateľov krajiny). Prevažná väčšina Maďarov na Ukrajine je sústredená v Zakarpatskej oblasti (maď. Kárpátalja). Tvoria tu 12,1 % obyvateľstva. V minulosti bola táto oblasť až do roku 1918 súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rokoch 19181939 súčasťou Česko-Slovenskej republiky (ako Podkarpatská Rus). V roku 1939 ju anektovalo Maďarsko a v roku 1945 bola pripojená k ZSSR. Preto sa vyvíjala kultúrne v inom kontexte ako ostatné územie Ukrajiny. Aj v tejto oblasti žijú Maďari najmä v jeho južnej časti pri hraniciach s Maďarskou republikou, najmä v okrese Berehovo. V meste Berehovo sídli maďarské ľudové divadlo. Podobne ako na Slovensku, aj v Zakarpatskej oblasti žijú Maďari prevažne na vidieku. Zakarpatskí Maďari sú prevažne členovia reformovanej cirkvi a čiastočne rímskokatolíckej cirkvi. Malá časť vyznáva aj gréckokatolícke náboženstvo.

Maďari na Slovensku

Bližšie informácie v hlavnom článku: Maďari na Slovensku

Na území Slovenskej republiky žije podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 8,5 % obyvateľov maďarskej národnosti.[5] Žijú prevažne v južnej oblasti štátu pri hraniciach s Maďarskou republikou. Najviac Maďarov žije v okresoch Dunajská Streda (cca. 83 %) a Komárno (cca. 64 %). Mesto Komárno je aj kultúrnym centrom maďarskej menšiny na území Slovenska. Sídli tu maďarské divadlo a maďarská univerzita. Veľa Maďarov žije aj v južných častiach okresov Nové Zámky (hl. Štúrovo), Levice, Galanta, Šaľa, Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Revúca, Rožňava, Košice-okolie, Trebišov. Veľmi malé skupiny Maďarov žijú aj v Košiciach (4.750 obyvateľov z celkového počtu cca 240.000), Bratislave a v okolí Nitry. Maďari na Slovensku sú prevažne rímskokatolíci (asi dve tretiny), zvyšok sú prevažne kalvinisti. Malé skupiny tvoria aj Gréckokatolíci a evanjelici a. v.

Slovenskí Maďari majú vlastné politické strany (Strana maďarskej koalície a Most-Híd), periodiká, divadlá, médiá a podobne (napr. Új Szó).

Maďari v Chorvátsku

V Chorvátskej republike žije 0,37 % obyvateľov maďarskej národnosti. Chorvátsko bolo až do roku 1918 kráľovstvom v personálnej únii s Uhorskom. Žijú najmä pri hraniciach s Maďarskom pri rieke Dráva a dedinách okolo mesta Osijek. Sú prevažne rímski katolíci a majú svoje spolky a kultúrnu autonómiu.

Maďari v Slovinsku

Na území Slovinska žije asi 11 000 Maďarov v kraji Prekmurje (medzi riekou Murou a hranicami s Maďarskom). Táto oblasť bola na rozdiel od ostatného územia Slovinska, ktoré bolo do roku 1918 súčasťou Rakúska (podobne ako Čechy), súčasťou Uhorska. Hlavnými centrami Maďarov sú mestečká Lendava a Murska Sobota. Tunajší Maďari sú prevažne rímski katolíci.

Maďari v Rakúsku

Na území Rakúska žije asi 0.2 % obyvateľov maďarskej národnosti. Žijú prevažne na území spolkovej krajiny Burgenland, ktorá bola do konca prvej svetovej vojny súčasťou Uhorského kráľovstva (Maďarska). Majú tu svoje kultúrne spolky, časopisy a školstvo. Časť Maďarov žije aj v hlavnom meste Viedeň, ktorá bola centrom Rakúsko-Uhorska. Nábožensky sú prevažne rímski katolíci, ale časť aj evanjelici a. v.

Referencie

  1. CAMBEL, Samuel (ed.): Dejiny Slovenska I : (do roku 1526). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1986. s. 168.
  2. .http://studentorgs.utexas.edu/husa/origins/matsumoto.lecture.html
  3. B. A. Malyarchuk, M. A. Perkova, and M. V. Derenko. On the Origin of Mongoloid Component in the Mitochondrial Gene Pool of Slavs. in: Russian Journal of Genetics, 2008, 44/3
  4. http://www.zmte.org/hu/e107_files/public/47.pdf
  5. [1]

Externé odkazy

Iné projekty