Duchovenstvo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 23:50, 11. október 2015

Duchovenstvo (iné názvy: klérus, klerici, duchovní, duchovný stav) je súhrn osôb vykonávajúcich náboženské funkcie v určitej cirkvi ako povolanie.

Pojem pôvodne pochádza z kresťanského náboženstva, ale dnes sa analogicky používa aj na iné náboženstvá.

V marxistickej historiografii je to privilegovaný stav feudálnej spoločnosti, ktorého vládnuce postavenie sa opieralo o vlastníctvo rozsiahlych pozemkových fondov.

Katolíci

Z pohľadu katolíkov je to súhrn osôb, ktoré boli predmetom zvláštneho svätenia, majú duchovnú moc, ktorú ostatní veriaci nemajú, a sú hierachicky organizovaní podľa istých princípov. Na čele hierarchie stojí pápež. Duchovným sa môže stať len katolícky kresťan mužského pohlavia.

Podľa súčasných predpisov je klerikom len absolvent vysvätenia za diakona, kňaza alebo biskupa. Podľa starších predpisov (do roku 1972) sa za klerikov považovali osoby, ktoré prijali tonzúru, štvoricu nižších svätení (dverník, lektor, exorcista, akolyta) a poddiakonát.

Členovia duchovenstva

Pápež, prvý biskup a následník apoštola Petra, odvodzuje svoju autoritu z Kristovej vôle. Je biskupom rímskej diecézy a kontroluje dianie v katolíckej cirkvi. Sídli vo Vatikáne.

Kardináli volia pápeža a sú jeho poradcami. Pôsobia po celom svete a informujú pápeža o potrebách cirkvi.

Biskupi, následníci apoštolov, sú zodpovední za miestne cirkvi. Pápež ich občas zvoláva na zhromaždenia – koncily, a tam rozhodujú o ďalšej orientácii svetovej cirkvi. Posledný bol Druhý vatikánsky koncil. Súhrn biskupov vytvára episkopát.

Rímskokatolícki kňazi sú v stálom kontakte s laikmi. Od 10. storočia sú viazaní celibátom.

Rehoľníci a rehoľníčky sa z vernosti k evanjeliu zriekajú sveta a venujú sa modlitbe. Dobrovoľne prijímajú chudobu a poslušne idú tam, kam ich pošlú ich predstavení. Podľa cirkevného práva platného do roku 1983 sa niekedy zaraďovali do kléru ako špecifická skupina, inokedy nie. Od roku 1983 sa zaraďujú do kléru len tí rehoľníci, ktorí sú diakonmi, kňazmi alebo biskupmi.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 18: / Riadok 18: @@
 [[Biskup]]i, následníci [[apoštol]]ov, sú zodpovední za miestne cirkvi. Pápež ich občas zvoláva na zhromaždenia – [[koncil]]y, a tam rozhodujú o ďalšej orientácii svetovej cirkvi. Posledný bol [[Druhý vatikánsky koncil]]. Súhrn biskupov vytvára [[episkopát]].
-[[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]]i sú v stálom kontakte s laikmi. Od [[10. storočie|10. storočia]] sú viazaní [[celibát]]om.
+[[Latinská cirkev|Rímskokatolícki]] [[kňaz]]i sú v stálom kontakte s laikmi. Od [[10. storočie|10. storočia]] sú viazaní [[celibát]]om.
 [[Rehoľný rád|Rehoľníci a rehoľníčky]] sa z vernosti k evanjeliu zriekajú sveta a venujú sa [[modlitba|modlitbe]]. Dobrovoľne prijímajú chudobu a poslušne idú tam, kam ich pošlú ich predstavení. Podľa cirkevného práva platného do roku [[1983]] sa niekedy zaraďovali do kléru ako špecifická skupina, inokedy nie. Od roku 1983 sa zaraďujú do kléru len tí rehoľníci, ktorí sú diakonmi, kňazmi alebo biskupmi.