Hmyz

Hmyz (Insecta) je trieda kmeňa článkonožce (Arthropoda - živočíchy s pevnou vonkajšou kostrou. Článkovaným telom a článkovanými končatinami). Hmyz je jedinou skupinou článkonožcov s vyvinutými krídlami. Zahŕňa vyše milióna popísaných druhov – viac, než zostatok živočíšnej ríše. Odhaduje sa, že ďalšie státisíce druhov ešte čakajú na svoje objavenie a popis.

Latinské meno hmyzu Insecta znamená vnútorne rozdeliť. Vzniklo na základe rozdelenia tela na hlavu. A (vznikla zo šiestich telových článkov), hruď B (vznikla z troch telových článkov) a bruško C (z 11 viditeľných článkov a na konci môže mať cerkusy alebo iné prívesky).

Anatómia

Celé telo aj s končatinami je pokryté kutikulou s chitínom. Telo je zložené z troch častí: hlava, hruď a bruško. Na hlave hmyzu sa nachádza 1 pár tykadiel, hryzadlá, 2 páry čelustí (druhý pár sa zrastá na tzv. spodnú peru) a zložené oči. Z hrude vyrastajú 2 páry krídiel a 3 páry končatín. Končatiny má každý druh prispôsobené na svoje vlastné potreby. Noha je zložená z panvičky, predpanvičky, stehna, holene a chodidla s pazúrikmi.

Tráviaca sústava sa skladá z ústnej dutiny, hltanu, pažeráka, žalúdka (žľaznatého alebo žuvacieho), čreva a análneho otvoru.

Dýchacia sústava: Hmyz dýcha vzdušnicami. Vzdušnice sú sústavou rozvetvených rúrok spevnených chitínom, ktoré zasahujú do všetkých tkanív a rozvádzajú do nich vzdušný kyslík. Vďaka tomu svaly hmyzu nemusia pracovať na kyslíkový dlh.

Cievna sústava: Majú otvorenú cievnu sústavu s rúrkovitým srdcom, v ktorej prúdi hemolymfa (zmes krvi a lymfy). Ich krv je bezfarebná, pretože neobsahuje dýchacie farbivá (hemoglobín a hemocyanín) pretože krv nerozvádza kyslík ani oxid uhličitý.

Nervová sústava: Nervová sústava je rebríčková a tvorí ju: veľký mozgový uzol, nadhltanový uzol, podhltanový uzol a niekoľko malých uzlov v brušku.

Vylučovacia sústava: Vylučujú cez Malpigiho žľazy.

Výskyt

Hojnosť hmyzu je daná viacerými faktormi : ide o malé živočíchy, takže môžu obsadzovať mikrohabitaty, ktoré sú pre iné živočíchy nedostupné. Vo vhodných podmienkach sa veľmi rýchlo rozmnožujú – takto reagujú na vzrast ponuky potravy. Napríklad jeden pár chrobákov druhu callosobruchus maculatus je teoreticky schopný v priebehu 432 dní vyprodukovať toľko potomstva, že by zabralo všetok priestor na Zemi. Reálne sa to nedeje, pretože ponuka potravy je limitovaná a okrem toho existuje vnútrodruhová aj medzidruhová konkurencia.

Životné cykly

Hmyz začína svoj život ako vajíčko, z ktorého sa vyvíja buď priamo, alebo prostredníctvom larvy. Po vyliahnutí nasleduje niekoľko spôsobov dospievania a to prostredníctvom niekoľkých zvliekaní (hmyz s nedokonalou premenou), alebo kompletnou prestavbou celého tela (hmyz s dokonalou premenou). Dlžka jednotlivých štádií medzi druhmi značne varíruje. Napríklad jedna severoamerická cikáda potrebuje 17 rokov, kým dosiahne dospelého štádia, kým druhy z čeľade Tephritidae dospievajú za necelé dva týždne. Keď jedince dosiahnu pohlavnú zrelosť, pomocou sexuálnych pachov, zvukov nájdu partnera.

Význam hmyzu

Hmyz delíme podľa významu pre človeka na 4 skupiny:

• 1.) Úžitkový hmyz - hmyz, ktorého produkty človek využíva (med, vosk, propolis, žihadlá, včelia materská kašička, hodváb, karmín = košenila, šelak).
• 2.) Užitočný hmyz - opeľovanie, rozširovanie rastlín, regulácia stavu škodcov, likvidácia uhynutých organizmov, ovplyvňovanie kvality pôdy, využitie hmyzu k bioindikácii znečistenia vôd.
• 3.) Škodlivý hmyz - parazity živočíchov a človeka, škodcovia rastlín a potravín, prenášače rôznych infekčných chorôb (malária, žltá zimnica, Japonská encefalitída, mor a pod.).
• 4.) Indiferentný hmyz - ostatný hmyz, ktorý nie je pre človeka ani užitočný, ani škodlivý. Patrí sem viac ako 99% druhov hmyzu.

Iné projekty

Commons

Wikidruhy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hmyz
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hmyz

Externé odkazy

• N. Kluge: Modern systematics of insects