Óda na radosť (Beethoven): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
zaverecna zle prva dobre |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 69: | Riadok 69: | ||
:stretla hneď na úsvite, |
:stretla hneď na úsvite, |
||
:svätý mier viac nenarušia, |
:svätý mier viac nenarušia, |
||
:plač so smútkom odíde. |
|||
:Radosť! Človek odjakživa |
|||
:pije z ňadier prírody, |
|||
:ľudia tebou sa len živia, |
:ľudia tebou sa len živia, |
||
:z teba žijú národy. |
:z teba žijú národy. |
Verzia z 17:40, 22. október 2015
Štátne hymny sveta |
---|
Belgicko - Bielorusko - Bosna a Hercegovina - Bulharsko - Cyprus - Česko - Čierna Hora - Dánsko - Estónsko - Fínsko - Francúzsko - Grécko - Chorvátsko - Írsko - Macedónsko - Maďarsko - Malta - Nemecko - Poľsko - Rakúsko - Rumunsko - Rusko - Slovensko - Spojené kráľovstvo - Španielsko - Švajčiarsko - Turecko - Ukrajina - Vatikán
Európska hymna - Esperanto - Buriatsko - Česko-Slovensko - Kirgizská SSR - Nemecká demokratická republika - Prvá slovenská republika - Rakúsko-Uhorsko - Sovietsky zväz
|
Óda na radosť je prvá časť Beethovenovej 9. symfónie d moll op 125 k Schillerovej óde "Na radosť" (Ode "An die Freude"). Autor v texte vyjadruje idealistickú víziu bratstva celého ľudstva, ktorú zdieľal aj van Beethoven. Hymnu hudobne upravil svetoznámy dirigent Herbert von Karajan. Je bez textu - v univerzálnom jazyku hudby. Vyjadruje ideál slobody, mieru a solidarity., ktorá mala premiéru 7. mája 1824 vo Viedni.
V roku 1955 bola prvýkrát spomenutá "Óda na radosť" ako eurohymna. Rade Európy ju navrhol Richard Nikolaus Graf von Coundenhove-Kalegri. Za hymnu Rady Európy však bola oficiálne uznaná až v roku 1972 a od roku 1985 je Európskou hymnou.
Texty
|
|
Referencie
- ↑ Hymna Európskej únie na Youtube, prístup 10. marec 2010