Ján Zigmundík: Rozdiel medzi revíziami

	Ján Zigmundík
	pedagóg, spisovateľ, publicista, prekladateľ
Narodenie	1. apríl 1846; Vrbové
Úmrtie	26. február 1938 (91 rokov); Pezinok
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 20:12, 3. november 2015

Ján Zigmundík (* 1. apríl 1846, Vrbové – † 26. február 1938, Pezinok) bol slovenský pedagóg, spisovateľ, publicista a prekladateľ.

Pseudonym: Laicus, Ľudomil, Rovný, Ján Rovný

Rodina

otec Ondrej Zigmundík
matka Anna rod. Kubánová

Životopis

Študoval na nem. reálnom gymnáziu v Bratislave, matematiku a fyziku na polytechnickom inštitúte vo Viedni, nedokončil, na učiteľskej preparandii v Banskej Bystrici (1866 – 1867). Učiteľ na ľud. škole v Tren.Teplej, Tren.Tepliciach, Pezinku. V roku 1904 – 1919 žil v Bratislave, kde sa venoval iba literárnej činnosti a publicistike, neskôr pôsobil aj ako bankový úradník. Pedagogickej vede sa začal venovať v Banskej Bystrici, z poverenia učiteľského zboru v Banskej Bystrici napísal a vydal svoju pedagogickú prvotinu Úryvky z výchoslovia. Autor učebníc, učebných textov a cvičebníc, kt. aj upravoval a prekladal. Popri pedagogike študoval aj problematiku prírodných vied, botaniky, medicíny, živých jazykov, literárnej histórie, dejepisu a zemepisu. Pozornosť si zasluhuje jeho propagácia zdravotníckej osvety (zásady domáceho liečenia, prírodoliečby, prevencie, alopatickej liečby). V publicistike písal úvahy, state, úvodníky, v kt. písal o politickom dianí, hospodártsve, soc. práci, literatúre, biografii a histórii. Agilný nár., osvetový a ľudovýchovný pracovník, člen MSS a SSV, vynikajúci hudobník, dirigent spevokolu, organista, huslista i tenorista v hudobných spolkoch v Pezinku i v Bratislave. Organizátor ochotnickeho divadla a Mestskej verejnej knižnice v Pezinku. Politickú aktivitu vyvíjal v intenciách Slov. nár. strany.

Pamiatky

pamätná tabuľa na dome, v ktorom žil, a pomenovanie ulice v Pezinku,
korešpondencia v Literárnom archíve Matice slovenskej,

Dielo

Úryvky z výchoslovia (Paedagogie), Banská Bystrica roku 1867
Škola reči slovenskej, Skalica roku 1881
Škola reči maďarskej, Skalica roku 1882
"Učme naše deti rátať" čili malý počtovníček, Ružomberok roku 1898
Počiatky domáceho liečenia čili základy vodo- a prírodoliečby, Bratislava roku 1919
Smierenie náboženstva s vedou, Trnava roku 1926

Literatúra

Slovenský biografický slovník

Externé odkazy

Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 19: / Riadok 19: @@
 == Životopis ==
-Študoval na nem. reálnom gymnáziu v Bratislave, matematiku a fyziku na polytechnickom inštitúte vo Viedni, nedokončil, na učiteľskej preparandii v Banskej Bystrici ([[1866]]{{--}}[[1867]]). Učiteľ na ľud. škole v Tren.Teplej, Tren.Tepliciach, egypre  V roku [[1904]]{{--}}[[1919]] žil v Bratislave, kde sa venoval iba literárnej činnosti a publicistike, neskôr pôsobil aj ako bankový úradník. Pedagogickej vede sa začal venovať v Banskej Bystrici, z poverenia učiteľského zboru v Banskej Bystrici napísal  a vydal svoju pedagogickú prvotinu Úryvky z výchoslovia. Autor učebníc, učebných textov a cvičebníc, kt. aj upravoval a prekladal. Popri pedagogike študoval aj problematiku prírodných vied, botaniky, medicíny, živých jazykov, literárnej  histórie, dejepisu a zemepisu. Pozornosť si zasluhuje jeho propagácia zdravotníckej osvety (zásady domáceho liečenia, prírodoliečby, prevencie, alopatickej liečby). V publicistike písal úvahy, state, úvodníky, v kt. písal o politickom  dianí, hospodártsve, soc. práci, literatúre, biografii a histórii. Agilný nár., osvetový a ľudovýchovný pracovník, člen MSS a SSV, vynikajúci hudobník, dirigent spevokolu, organista, huslista i tenorista v hudobných spolkoch v Pezinku i v  Bratislave. Organizátor ochotnickeho divadla a Mestskej verejnej knižnice v Pezinku. Politickú aktivitu vyvíjal v intenciách Slov. nár. strany.
+Študoval na nem. reálnom gymnáziu v Bratislave, matematiku a fyziku na polytechnickom inštitúte vo Viedni, nedokončil, na učiteľskej preparandii v Banskej Bystrici ([[1866]]{{--}}[[1867]]). Učiteľ na ľud. škole v Tren.Teplej, Tren.Tepliciach, Pezinku.  V roku [[1904]]{{--}}[[1919]] žil v Bratislave, kde sa venoval iba literárnej činnosti a publicistike, neskôr pôsobil aj ako bankový úradník. Pedagogickej vede sa začal venovať v Banskej Bystrici, z poverenia učiteľského zboru v Banskej Bystrici napísal  a vydal svoju pedagogickú prvotinu Úryvky z výchoslovia. Autor učebníc, učebných textov a cvičebníc, kt. aj upravoval a prekladal. Popri pedagogike študoval aj problematiku prírodných vied, botaniky, medicíny, živých jazykov, literárnej  histórie, dejepisu a zemepisu. Pozornosť si zasluhuje jeho propagácia zdravotníckej osvety (zásady domáceho liečenia, prírodoliečby, prevencie, alopatickej liečby). V publicistike písal úvahy, state, úvodníky, v kt. písal o politickom  dianí, hospodártsve, soc. práci, literatúre, biografii a histórii. Agilný nár., osvetový a ľudovýchovný pracovník, člen MSS a SSV, vynikajúci hudobník, dirigent spevokolu, organista, huslista i tenorista v hudobných spolkoch v Pezinku i v  Bratislave. Organizátor ochotnickeho divadla a Mestskej verejnej knižnice v Pezinku. Politickú aktivitu vyvíjal v intenciách Slov. nár. strany.
 == Pamiatky ==