Železničná trať Zvolen – Vrútky: Rozdiel medzi revíziami
d typografia |
aktualizácia, rozšírenie |
||
Riadok 185: | Riadok 185: | ||
Celková dĺžka elektrifikácie bola {{km|25.125|m}}. Konečné náklady na projekt dosiahli takmer 38 miliónov €. Náklady boli hradené Európskym spoločenstvom a štátnym rozpočtom SR.<ref name=elektrifikaciazsr/> |
Celková dĺžka elektrifikácie bola {{km|25.125|m}}. Konečné náklady na projekt dosiahli takmer 38 miliónov €. Náklady boli hradené Európskym spoločenstvom a štátnym rozpočtom SR.<ref name=elektrifikaciazsr/> |
||
== Doprava == |
|||
V septembri 2015 bolo oznámené, že štát vyhlásil verejné obstarávanie na spoje Banská Bystrica - Bratislava. Predpokladá sa, že by sa malo vysúťažiť 1,5 mil vlakových kilometrov ročne. Zaáujem o súťaž prejavili zatiaľ oficiálne prejavil [[RegioJet]]<ref name=ovlakove/><ref name=chystasa/>, o tendri uvažuje [[Leo Express]]<ref name=chystasa/>, zaujíma sa [[Arriva]], dcérska spoločnosť [[Deutsche Bahn]]<ref name=chystasa/>, uvažuje sa o ďalších spoločnostiach: [[České dráhy]]<ref name=ovlakove/>, britský National Express<ref name=ovlakove/> ako aj súčasný prepravca [[Železničná spoločnosť Slovensko]].<ref name=ovlakove>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roháček | meno = Filip | odkaz na autora = | titul = O vlakové spojenie Bystrice s Bratislavou zabojujú súkromníci | url = http://bbonline.sk/o-vlakove-spojenie-bystrice-s-bratislavou-zabojuju-sukromnici/| dátum vydania = 23.09.2015| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.10.2015 | vydavateľ = bbonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tento dopravca najazdí na uvedenej trati 1,2 milióny kilometrov, priamo jazdí len jeden pár rýchlikov, na ostatné spoje je potreba presadať vo [[Zvolen osobná stanica|Zvolene]]. Podľa nového grafikonu od decembra 2015 má byť priamych rýchlikov 8 párov.<ref name=chystasa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chystá sa tender na rýchliky, zapojí sa RegioJet či Arriva | url = http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/995307-chysta-sa-tender-na-rychliky-zapoji-sa-regiojet-ci-arriva/ | dátum vydania = 26.09.2015| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.10.2015 | vydavateľ = webnoviny.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Súťaž bola vyhlásená v novembri 2015. Jej víťaz by mal získať až desaťročný monopol na dopravu medzi Banskou Bystricou a Bratislavou.<ref name=vyhlasena11>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Počiatek vyhlasuje súťaž, pri ktorej môže štát ušetriť a cestujúci získať | url = https://dennikn.sk/288425/pociatek-vyhlasuje-sutaz-pri-ktorej-moze-stat-usetrit-a-cestujuci-ziskat/?ref=tit | dátum vydania = 06.11.2015| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.11.2015 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
Verzia z 15:58, 6. november 2015
Zvolen – Vrútky | |
Základné informácie | |
---|---|
Číslo trate | 170 |
Prevádzkovateľ | ŽSR |
Dĺžka | 96 km |
Parametre trate | |
Rozchod | 1 435 mm |
Počet koľají | 1 (2 v úseku Vrútky – Diviaky) |
Traťová trieda | D4 |
Napájacia sústava | 3 kV jednosmerná |
v úseku | Vrútky – Martin |
Napájacia sústava | neelektrifikovaná |
v úseku | Martin – Banská Bystrica |
Napájacia sústava | 25 kV 50 Hz |
v úseku | Banská Bystrica – Zvolen |
Max. sklon | 18 ‰ |
Max. rýchlosť | 100 km/h |
Priebeh trate | |
Železničná trať Zvolen – Vrútky (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 170) je železničná trať na Slovensku, spájajúca Zvolen, Banskú Bystricu, Martin a Vrútky. Pôvodne viedla trať cez Kremnicu, no po vybudovaní úseku cez Harmanec sa jej trasovanie zmenilo cez Banskú Bystricu.
Dejiny
Pôvodná trať Zvolen – Vrútky bola súčasťou železnice Budapešť – Salgótarján – Lučenec – Zvolen – Vrútky (prepojenie s Košicko-bohumínskou železnicou), ktorá bola uvedená do prevádzky 12. augusta 1872. Úvahy o prepojení Zvolena s Košicko-bohumínskou železnicou cez Ružomberok alebo Harmanec sa nerealizovali kvôli vysokým nákladom. Napokon bol vybratý variant vedúci cez Kremnicu.
Úsek medzi Zvolenom a Banskou Bystricou bol zaradený medzi trate II. triedy a sprevádzkovaný 3. septembra 1873. Spojenie B. Bystrice s Turcom bolo na dlhé roky neaktuálne. K realizácii prepojenia tratí, vedúcich Pohroním a Turcom sa pristúpilo až v medzivojnovom období, kedy sa začala budovať tzv. stredoslovenská transverzála – spojnica Nitry resp. Trenčína cez Prievidzu, Handlovú, Dolnú Štubňu, Banskú Bystricu a Margecany s Košicami.
V roku 1931 bola uvedená do prevádzky železničná trať Handlová – Horná Štubňa, spájajúca regióny Ponitrie a Turiec a v roku 1936 trať Červená Skala – Margecany, ktorá sa napájala na trať Žilina – Košice. Po ukončení týchto úsekov sa v roku 1936 začala výstavba posledného úseku Banská Bystrica – Dolná Štubňa, ktorá mala prepojiť už existujúce trate.
Horská trať Banská Bystrica – Dolná Štubňa
Chýbajúci úsek medzi Banskou Bystricou a Dolnou Štubňou mal mať dĺžku 40,956 km a prekonávať výškový rozdiel 373,78 m z bystrickej a 125,62 m z turčianskej strany. Počet tunelov i dĺžka sa počas výstavby zmenila pre zložité geologické podmienky. Najvyšší bod trate dosahoval nadmorskú výšku 692,94 m n. m..
Náročná horská trať na styku Veľkej Fatry a Kremnických vrchov využíva 22 tunelov v súhrnnej dĺžke 12 211 metrov, 112 mostov a priepustov. Na stavbe pracovalo až do 12 339 pracovníkov (máj 1938) a tak už 19. decembra 1940 bola slávnostne otvorená.
Koncom 2. svetovej vojny bola ustupujúcimi Nemcami zničená väčšina viaduktov a mostov a po ich oprave bola premávka obnovená 17. marca 1946.
Tunely
Počas štyroch rokov bolo na trati Banská Bystrica – Dolná Štubňa vybudovaných 22 tunelov s celkovou dĺžkou 12 211 m. Projekt počítal so 14 tunelmi, preto sú očíslované od čísla 1 po číslo 14. Zvyšné tunely, označené kombináciou čísla a písmena, boli vybudované kvôli výhodnosti tejto varianty oproti povrchovému vedeniu. Pre nevhodné podložie v úseku projektovanej trate tak bol vybudovaný tunel 2a, tunely 3a, 4a, 4b, 4c, 4d, 5a boli vybudované namiesto hlbokých zárezov s vysokými skalnými stenami alebo múrmi.
Tunel č. 8 bol budovaný v tvare veľkého oblúka v Starohorskej a Bystrickej doline s cieľom získať nadmorskú výšku. Je považovaný za jeden tunel, prerušený tokom rieky Bystrica.
Najdlhším tunelom trate je tunel č. 14 – Čremošniansky (nazývaný i Harmanecký), ktorý je zároveň najdlhším železničným tunelom ŽSR. Jeho prerazenie trvalo iba 23 mesiacov a odchýlka počas výstavby predstavovala v smerovom profile 28 mm, výškovom 5 mm a dĺžkovom 35 mm.
Číslo | Názov | Dĺžka (m) | Medzistaničný úsek |
---|---|---|---|
1 | Kačický | 349,80 | Banská Bystrica – Kostiviarska |
2 | Dolinský I. | 120 | Kostiviarska – Uľanka |
2a | Dolinský II. | 576 | Kostiviarska – Uľanka |
3 | Polkanovský I. | 900 | Uľanka – Harmanec |
3a | Polkanovský II. | 116 | Uľanka – Harmanec |
4 | Ulmanský I. | 525 | Uľanka – Harmanec |
4a | Ulmanský II. | 41,04 | Uľanka – Harmanec |
4b | Ulmanský III. | 67,1 | Uľanka – Harmanec |
4c | Ulmanský IV. | 50 | Uľanka – Harmanec |
4d | Ulmanský V. | 64,28 | Uľanka – Harmanec |
5 | Čabradský I. | 280 | Harmanec – Dolný Harmanec |
5a | Čabradský II. | 144 | Harmanec – Dolný Harmanec |
6 | Harmanecký I. | 200 | Harmanec – Dolný Harmanec |
7 | Harmanecký II. | 294 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
8a | Japeňský I. | 1133 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
8b | Japeňský II. | 756 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
9 | Grehelský I. | 1300 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
10 | Grehelský II. | 280 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
11 | Kosiensky | 70 | Harmanec jaskyňa – Čremošné |
12 | Rabkynský | 197 | Harmanec jaskyňa – Čremošné |
13 | Tufenský | 50 | Harmanec jaskyňa – Čremošné |
14 | Čremošniansky tunel | 4 698 | Harmanec jaskyňa – Čremošné |
Viadukty
V náročnom teréne bolo vybudovaných 112 mostov a priepustov, medzi nimi i 4 viadukty s oceľovými plnostennými konštrukciami a 1 železobetónový klenutý viadukt s hlavným oblúkom rozpätia 55 m.
- Kostiviarsky viadukt – je oceľový a má 4 polia po 25 m.
- Uľanský viadukt – železobetónová konštrukcia má 1 hlavnú a 3 vedľajšie klenby s rozpätím 19 + 55 + 19 + 19 m. Nad údolím je vo výške 42 m a dĺžka oblúka železobetónovej klenby je 70 m.
- Viadukt „Čierna Voda“ – je oceľový a má 5 polí po 25 m.
- Viadukt „Glózy“ – je oceľový a má 4 polia po 25 m.
- Viadukt „Na Vode“ – je oceľový a má 5 polí po 25 m.
Elektrifikácia
Trať 170 je v úseku Zvolen – Banská Bystrica elektrifikovaná striedavou sústavou 25 kV 50 Hz. Elektrifikácia prebehla od novembra 2004 do marca 2007.[1] Zmluva so stavebným dodávateľom, Sdružení Zvolen – Banská Bystrica, zloženého z firiem ŽS Brno a.s., BETAMONT s.r.o., ELTRA s.r.o., bola podpísaná 9. novembra 2004. Stavebné práce sa začali už 25. novembra toho roku.[1]
Podľa stanoviska investora, Železníc Slovenskej republiky, „má stavba význam [z hľadiska rozvoja regiónu] najmä vzhľadom na zvýšenie výkonnosti železničnej trate pri súčasnom znížení škodlivých vplyvov z dopravy (zníženie škodlivých emisií a hluku), skrátení času prepravy (odstránením potrebných preprahov rušňov vo Zvolene) a vytvorením podmienok pre ďalšie investície – priamo v železničnej doprave (elektrifikácia nadväzných tratí) resp. nepriamo v priemysle (vznik nových výrobných závodov vďaka zlepšenej dopravnej infraštruktúre).“[1] Počas elektrifikácie bol vybudovaný aj nový most cez rieku Hron, zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia, silnoprúdové rozvody a iné stavby.[1]
Celková dĺžka elektrifikácie bola 25,125 km. Konečné náklady na projekt dosiahli takmer 38 miliónov €. Náklady boli hradené Európskym spoločenstvom a štátnym rozpočtom SR.[1]
Doprava
V septembri 2015 bolo oznámené, že štát vyhlásil verejné obstarávanie na spoje Banská Bystrica - Bratislava. Predpokladá sa, že by sa malo vysúťažiť 1,5 mil vlakových kilometrov ročne. Zaáujem o súťaž prejavili zatiaľ oficiálne prejavil RegioJet[2][3], o tendri uvažuje Leo Express[3], zaujíma sa Arriva, dcérska spoločnosť Deutsche Bahn[3], uvažuje sa o ďalších spoločnostiach: České dráhy[2], britský National Express[2] ako aj súčasný prepravca Železničná spoločnosť Slovensko.[2] Tento dopravca najazdí na uvedenej trati 1,2 milióny kilometrov, priamo jazdí len jeden pár rýchlikov, na ostatné spoje je potreba presadať vo Zvolene. Podľa nového grafikonu od decembra 2015 má byť priamych rýchlikov 8 párov.[3] Súťaž bola vyhlásená v novembri 2015. Jej víťaz by mal získať až desaťročný monopol na dopravu medzi Banskou Bystricou a Bratislavou.[4]
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Zvolen – Vrútky
Referencie
- ↑ a b c d e ŽSR, Zvolen – Banská Bystrica, Elektrifikácia trate vrátane PEÚ [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2012-01-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d ROHÁČEK, Filip. O vlakové spojenie Bystrice s Bratislavou zabojujú súkromníci [online]. bbonline.sk, 23.09.2015, [cit. 2015-10-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Chystá sa tender na rýchliky, zapojí sa RegioJet či Arriva [online]. webnoviny.sk, 26.09.2015, [cit. 2015-10-14]. Dostupné online.
- ↑ ŠNÍDL, Vladimír. Počiatek vyhlasuje súťaž, pri ktorej môže štát ušetriť a cestujúci získať [online]. N Press, 06.11.2015, [cit. 2015-11-06]. Dostupné online.