Intravilán: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikiodkazy
dBez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Occupation du sol Kosice.png|náhľad|Schematický plán [[Košice|Košíc]] znázorňuje: <br> '''intravilán:''' <br> {{box farby|#FF5555}} historické centrum <br> {{box farby|#FFAAAA}} zastavané plochy <br> '''extravilán:''' <br> {{box farby|#FFEEAA}} poľnohospodárska pôda <br> {{box farby|#DDE9AF}} lesy]]
[[Súbor:Occupation du sol Kosice.png|náhľad|Schematický plán [[Košice|Košíc]] znázorňuje: <br /> '''intravilán:''' <br /> {{box farby|#FF5555}} historické centrum <br /> {{box farby|#FFAAAA}} zastavané plochy <br /> '''extravilán:''' <br /> {{box farby|#FFEEAA}} poľnohospodárska pôda <br /> {{box farby|#DDE9AF}} lesy]]


'''Intravilán''' je centrálna časť [[katastrálne územie|katastrálneho územia]] [[obec (správna jednotka)|obce]] vyznačujúca sa súvislo zastavanými a na zastavanie určenými pozemkami vrátane vnútorných [[cesta (stavba)|cestných komunikácií]], plôch zelene, technickej a [[občianska vybavenosť|občianskej vybavenosti]].<ref name=VSCS>{{Citácia Harvard | Heslo = intravilán | Priezvisko1 = Šaling | Meno1 = Samo | Priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | Meno2 = Mária | Priezvisko3 = Maníková | Meno3 = Mária | Rok = 2008 | Titul = [[Veľký slovník cudzích slov]] | Vydanie = 5. | Miesto = Bratislava | InéMiesto = Prešov | Vydavateľ = SAMO | ISBN = 978-80-89123-07-0| Strana = 532}}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Heslo = extravilán | URLHesla = http://slovniky.korpus.sk/?w=intravilán&s=exact&c=rc21&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8 | PriezviskoEditora = Balážová | MenoEditora = Ľubica | PriezviskoEditora2 = Bosák | MenoEditora2 = Ján | Rok = 2005 | Titul = Slovník cudzích slov (akademický) | Vydanie = 2. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]] | ISBN = 8010003816 | Strana = }}</ref><ref name=SSSJ>{{Citácia Harvard | Heslo = intravilán | URLHesla = http://slovniky.korpus.sk/?w=intravilán&s=exact&c=S6af&d=sssj2&ie=utf-8&oe=utf-8 | PriezviskoEditora1 = Jarošová | MenoEditora1 = Alexandra | PriezviskoEditora2 = Buzássyová | MenoEditora2 = Klára | Rok = 2011 | Titul = [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] | Diel = H – L | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | ISBN = 8022411721}}</ref> Hranicu, ktorou je intravilán oddelený od vonkajšej časti katastrálneho územia ([[extravilán]]u), tvorí vonkajší obvod zastavaných oblastí a priliehajúcich plôch.<ref name=Beliana>{{Citácia Harvard | Heslo = intravilán | PriezviskoEditora = Balghová | MenoEditora = Beáta | Rok = 2013 | Titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | Diel = 7. (In – Kalg) | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Encyklopedický ústav [[Slovenská akadémia vied|SAV]] | ISBN = 8097035014 | Strana = 138}}</ref><ref name=horvath>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Horváth | Meno = Stanislav | Heslo = intravilán | URLHesla = http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=1797 | PriezviskoEditora = Kiliánová | MenoEditora = Gabriela | Rok = 2011 | Titul = Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom : elektronická encyklopédia | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry [[Slovenský ľudový umelecký kolektív|SĽUK]]; Ústav etnológie [[Slovenská akadémia vied|SAV]] | DátumPrístupu = 2014-11-20}}</ref> Do intravilánu nespadajú osamelé [[sídlo (geografická jednotka)|sídla]] (umelé roztrúsené osady, [[samota (dom)|samoty]], chalupy a pod.) a priemyselné alebo hospodárske stavby (napr. [[stodola (budova)|stodoly]], [[mlyn]]y), ktoré nie sú územne spojené s jeho centrálnou časťou.<ref name=Beliana/>
'''Intravilán''' je centrálna časť [[katastrálne územie|katastrálneho územia]] [[obec (správna jednotka)|obce]] vyznačujúca sa súvislo zastavanými a na zastavanie určenými pozemkami vrátane vnútorných [[cesta (stavba)|cestných komunikácií]], plôch zelene, technickej a [[občianska vybavenosť|občianskej vybavenosti]].<ref name=VSCS>{{Harvbz|Šaling|Ivanová-Šalingová|Maníková|2008|St=532}}</ref><ref>{{Harvbz|Balážová|Bosák|2005|St=}}</ref><ref name=SSSJ>{{Harvbz|Jarošová|Buzássyová|2011|St=}}</ref> Hranicu, ktorou je intravilán oddelený od vonkajšej časti katastrálneho územia ([[extravilán]]u), tvorí vonkajší obvod zastavaných oblastí a priliehajúcich plôch.<ref name=Beliana>{{Citácia Harvard
| Heslo = intravilán
| Rok = 2013
| Titul = [[Encyclopaedia Beliana]]
| Diel = 7. (In – Kalg)
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Encyklopedický ústav [[Slovenská akadémia vied|SAV]]
| ISBN = 8097035014
| Strana = 138
}}</ref><ref name=horvath>{{Harvbz|Horváth|2011|Pr=}}</ref> Do intravilánu nespadajú osamelé [[sídlo (geografická jednotka)|sídla]] (umelé roztrúsené osady, [[samota (dom)|samoty]], chalupy ap.) a priemyselné alebo hospodárske stavby (napr. [[stodola (budova)|stodoly]], [[mlyn]]y ap.), ktoré nie sú územne spojené s jeho centrálnou časťou.<ref name=Beliana/>


Ako ''intravilán'' taktiež možno označiť stavebný pozemok vnútri zastavanej časti obce.<ref name=VSCS/> Z historického hľadiska, v urbárskom práve sa ako intravilán označoval dom, záhrada, dvor a záhumie v rozsahu najviac jedného [[jutro|jutra]].<ref name=VSCS/><ref name=SSSJ/>
Ako ''intravilán'' taktiež možno označiť stavebný pozemok vnútri zastavanej časti obce.<ref name=VSCS/> Z historického hľadiska, v urbárskom práve sa ako intravilán označoval dom, záhrada, dvor a záhumie v rozsahu najviac jedného [[jutro|jutra]].<ref name=VSCS/><ref name=SSSJ/>


V [[Uhorsko|Uhorsku]] bol termín intravilán zavedený v [[13. storočie|13. storočí]], čo súviselo s uplatňovaním zákupného práva pri zakladaní nových osád. Ako to popisuje Stanislav Horváth: ''„Podľa neho zemepán raz navždy stanovil stavebnú plochu celej obce prídelom určitého počtu domových gruntov (fundus intravilanus). Podľa [[Tereziánsky urbár|tereziánského urbáru]] z roku 1767 bol rozsah intravilánu poddanskej usadlosti určený výmerou o rozlohe jedného jutra (=1200 siah). Mimo obce sa stavať nesmelo.“''<ref name=horvath/> Následkom nárastu počtu obyvateľstva tak dochádzalo k deleniu stavebných parciel pri dedení, avšak rozšírenie parcely pribratím územia z extravilánu záviselo od rozhodnutia zemepána.<ref name=horvath/>
== História ==
V [[Uhorsko|Uhorsku]] bol termín extravilán zavedený v [[13. storočie|13. storočí]], čo súviselo s uplatňovaním zákupného práva pri zakladaní nových osád. Ako to popisuje Stanislav Horváth: ''„Podľa neho zemepán raz navždy stanovil stavebnú plochu celej obce prídelom určitého počtu domových gruntov (fundus intravilanus). Podľa tereziánského urbáru z roku 1767 bol rozsah intravilánu poddanskej usadlosti určený výmerou o rozlohe jedného jutra (1200  siah). Mimo obce sa stavať nesmelo.“''<ref name=horvath/> Následkom nárastu počtu obyvateľstva tak dochádzalo k deleniu stavebných parciel pri dedení, avšak rozšírenie parcely pribratím územia z extravilánu záviselo od rozhodnutia zemepána.<ref name=horvath/>


== Referencie ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Referencie|2}}

== Použitá literatúra ==
* {{Citácia Harvard
| Heslo = intravilán
| Rok = 2013
| Titul = [[Encyclopaedia Beliana]]
| Diel = 7. (In – Kalg)
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Encyklopedický ústav [[Slovenská akadémia vied|SAV]]
| ISBN = 8097035014
| Strana = 138
}}
* {{Citácia Harvard
| Heslo = intravilán
| URLHesla = http://slovniky.korpus.sk/?w=intravilán&s=exact&c=rc21&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8
| PriezviskoEditora = Balážová
| MenoEditora = Ľubica
| PriezviskoEditora2 = Bosák
| MenoEditora2 = Ján
| Rok = 2005
| Titul = Slovník cudzích slov (akademický)
| Vydanie = 2.
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]]
| ISBN = 8010003816
| Strana =
}}
* {{Citácia Harvard
| Priezvisko = Horváth
| Meno = Stanislav
| Heslo = intravilán
| URLHesla = http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=1797
| PriezviskoEditora = Kiliánová
| MenoEditora = Gabriela
| Rok = 2011
| Titul = Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom : elektronická encyklopédia
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry [[Slovenský ľudový umelecký kolektív|SĽUK]]; Ústav etnológie [[Slovenská akadémia vied|SAV]]
| DátumPrístupu = 2014-11-20
}}
* {{Citácia Harvard
| Heslo = intravilán
| URLHesla = http://slovniky.korpus.sk/?w=intravilán&s=exact&c=S6af&d=sssj2&ie=utf-8&oe=utf-8
| PriezviskoEditora1 = Jarošová
| MenoEditora1 = Alexandra
| PriezviskoEditora2 = Buzássyová
| MenoEditora2 = Klára
| Rok = 2011
| Titul = Slovník súčasného slovenského jazyka
| Diel = H – L
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| ISBN = 8022411721
| Strana =
}}
* {{Citácia Harvard
| Heslo = intravilán
| Priezvisko1 = Šaling
| Meno1 = Samo
| Priezvisko2 = Ivanová-Šalingová
| Meno2 = Mária
| Priezvisko3 = Maníková
| Meno3 = Mária
| Rok = 2008
| Titul = Veľký slovník cudzích slov
| Vydanie = 5.
| Miesto = Bratislava; Prešov
| Vydavateľ = SAMO
| ISBN = 9788089123070
| Strana = 532
}}


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Verzia z 20:13, 6. november 2015

Schematický plán Košíc znázorňuje:
intravilán:
     historické centrum
     zastavané plochy
extravilán:
     poľnohospodárska pôda
     lesy

Intravilán je centrálna časť katastrálneho územia obce vyznačujúca sa súvislo zastavanými a na zastavanie určenými pozemkami vrátane vnútorných cestných komunikácií, plôch zelene, technickej a občianskej vybavenosti.[1][2][3] Hranicu, ktorou je intravilán oddelený od vonkajšej časti katastrálneho územia (extravilánu), tvorí vonkajší obvod zastavaných oblastí a priliehajúcich plôch.[4][5] Do intravilánu nespadajú osamelé sídla (umelé roztrúsené osady, samoty, chalupy ap.) a priemyselné alebo hospodárske stavby (napr. stodoly, mlyny ap.), ktoré nie sú územne spojené s jeho centrálnou časťou.[4]

Ako intravilán taktiež možno označiť stavebný pozemok vnútri zastavanej časti obce.[1] Z historického hľadiska, v urbárskom práve sa ako intravilán označoval dom, záhrada, dvor a záhumie v rozsahu najviac jedného jutra.[1][3]

Uhorsku bol termín intravilán zavedený v 13. storočí, čo súviselo s uplatňovaním zákupného práva pri zakladaní nových osád. Ako to popisuje Stanislav Horváth: „Podľa neho zemepán raz navždy stanovil stavebnú plochu celej obce prídelom určitého počtu domových gruntov (fundus intravilanus). Podľa tereziánského urbáru z roku 1767 bol rozsah intravilánu poddanskej usadlosti určený výmerou o rozlohe jedného jutra (=1200 siah). Mimo obce sa stavať nesmelo.“[5] Následkom nárastu počtu obyvateľstva tak dochádzalo k deleniu stavebných parciel pri dedení, avšak rozšírenie parcely pribratím územia z extravilánu záviselo od rozhodnutia zemepána.[5]

Referencie

  1. a b c Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008, s. 532
  2. Balážová a Bosák 2005
  3. a b Jarošová a Buzássyová 2011
  4. a b „intravilán“, Encyclopaedia Beliana, 7. (In – Kalg), Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 2013, str. 138, ISBN 8097035014 
  5. a b c Horváth 2011

Použitá literatúra

Pozri aj