Edwin McMillan: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
šablóna
TeslaBot (diskusia | príspevky)
Boti
142 137 editací
d úvod: norm.; IB norm.; wl. dátum; kat.: +3: Osobnosti USA škótskeho pôvodu, …; typog.; drob.; w: 0.55
Riadok 17: Riadok 17:
| Zamestnanie =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známy vďaka =
⚫
| Známa vďaka =
| Alma mater = [[California Institute of Technology]]<br />[[Princeton University]]
| Alma mater = [[California Institute of Technology]]<br />[[Princeton University]]
| Profesia =
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
⚫
| Partnerka =
| Deti =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Webstránka =
Riadok 29: Riadok 33:
}}
}}
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
'''Edwin Mattison McMillan''' (* [[18. september]] [[1907]]{{--}}† [[7. september]] [[1991]]) bol [[Spojené štáty americké|americký]] [[fyzika|fyzik]], ktorý je považovaný za prvého výrobcu [[transurán]]u. V roku [[1951]] spolu s [[Glenn Seaborg|Glennom Seaborgom]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]].
'''Edwin Mattison McMillan''' (* [[18. september]] [[1907]] – † [[7. september]] [[1991]]) bol [[Spojené štáty americké|americký]] [[fyzika|fyzik]], ktorý je považovaný za prvého výrobcu [[transurán]]u. V roku [[1951]] spolu s [[Glenn Seaborg|Glennom Seaborgom]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]].


V roku 1924 začal študovať na [[California Institute of Technology|Kalifornskom technickom inštitúte]] (Caltech). V roku 1928 tu získal titul [[Bachelor of Science]] a v roku 1929 titul [[Master of Science]]. V roku 1932 získal [[Ph.D.]] na [[Princeton University|Princetonskej univerzite]].
V roku [[1924]] začal študovať na [[California Institute of Technology|Kalifornskom technickom inštitúte]] (Caltech). V roku [[1928]] tu získal titul [[Bachelor of Science]] a v roku [[1929]] titul [[Master of Science]]. V roku [[1932]] získal [[Ph.D.]] na [[Princeton University|Princetonskej univerzite]].


Než získal doktorát, bol v skupine [[Ernest Orlando Lawrence|Ernesta Orlanda Lawrenca]] a v roku 1934 začal pracovať v novo vzniknutej [[Berkeley Radiation Laboratory]].
Než získal doktorát, bol v skupine [[Ernest Orlando Lawrence|Ernesta Orlanda Lawrenca]] a v roku [[1934]] začal pracovať v novo vzniknutej [[Berkeley Radiation Laboratory]].


V roku 1940 spolu s [[Philip Abelson|Philipom Abelsonom]] pri bombardovaní tenkej uránovej fólie [[neutrón]]mi vytvoril [[neptúnium]]. Potom ale začal s výskumom radarov na [[Massachusetts Institute of Technology|MIT]] a ďalšie [[transurán]]y objavil [[Glenn Seaborg]]. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pracoval na [[projekt Manhattan|projekte Manhattan]] v [[Los Alamos National Laboratory|Národnom laboratóriu Los Alamos]]. V roku 1946 sa stal profesorom na [[University of California, Berkeley|Kalifornskej univerzite v Berkeley]]. Potom sa vrátil do Berkeley Radiation Laboratory a po smrti Ernesta Lawrenca v roku 1958 sa stal riaditeľom tohto inštitútu. Do dôchodku odišiel v roku 1973.
V roku [[1940]] spolu s [[Philip Abelson|Philipom Abelsonom]] pri bombardovaní tenkej uránovej fólie [[neutrón]]mi vytvoril [[neptúnium]]. Potom ale začal s výskumom radarov na [[Massachusetts Institute of Technology|MIT]] a ďalšie [[transurán]]y objavil [[Glenn Seaborg]]. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pracoval na [[projekt Manhattan|projekte Manhattan]] v [[Los Alamos National Laboratory|Národnom laboratóriu Los Alamos]]. V roku [[1946]] sa stal profesorom na [[University of California, Berkeley|Kalifornskej univerzite v Berkeley]]. Potom sa vrátil do Berkeley Radiation Laboratory a po smrti Ernesta Lawrenca v roku [[1958]] sa stal riaditeľom tohto inštitútu. Do dôchodku odišiel v roku [[1973]].


V roku 1945 vyvinul niekoľko metód na vylepšenie [[cyklotrón]]u, čo viedlo k vynálezu [[synchrotrón]]u. Ten bol použitý k objavu mnohých nových chemických prvkov.
V roku [[1945]] vyvinul niekoľko metód na vylepšenie [[cyklotrón]]u, čo viedlo k vynálezu [[synchrotrón]]u. Ten bol použitý k objavu mnohých nových chemických prvkov.


V roku 1951 získal s [[Glenn Seaborg|Glennom Seaborgom]] [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za "objavy v chémii transuránových prvkov".
V roku [[1951]] získal s [[Glenn Seaborg|Glennom Seaborgom]] [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za "objavy v chémii transuránových prvkov".


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
Riadok 46: Riadok 50:


== Zdroj ==
== Zdroj ==
*{{Preklad|cs|Edwin McMillan|12823821}}
* {{Preklad|cs|Edwin McMillan|12823821}}


{{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1951 – 1975}}
{{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1951 – 1975}}
Riadok 57: Riadok 61:
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]]
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]]
[[Kategória:Absolventi Princeton University]]
[[Kategória:Absolventi Princeton University]]
[[Kategória:Osobnosti z Kalifornie]]
[[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]]
[[Kategória:Osobnosti USA škótskeho pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Pasadeny (Kalifornia)]]

Verzia z 20:56, 13. november 2015

Edwin Mattison McMillan
americký fyzik
Edwin McMillan
Narodenie18. september 1907
Redondo Beach, Kalifornia, USA
Úmrtie7. september 1991 (83 rokov)
El Cerrito, Kalifornia, USA
Alma materCalifornia Institute of Technology
Princeton University
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Edwin McMillan
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny

Edwin Mattison McMillan (* 18. september 1907 – † 7. september 1991) bol americký fyzik, ktorý je považovaný za prvého výrobcu transuránu. V roku 1951 spolu s Glennom Seaborgom získal Nobelovu cenu za chémiu.

V roku 1924 začal študovať na Kalifornskom technickom inštitúte (Caltech). V roku 1928 tu získal titul Bachelor of Science a v roku 1929 titul Master of Science. V roku 1932 získal Ph.D. na Princetonskej univerzite.

Než získal doktorát, bol v skupine Ernesta Orlanda Lawrenca a v roku 1934 začal pracovať v novo vzniknutej Berkeley Radiation Laboratory.

V roku 1940 spolu s Philipom Abelsonom pri bombardovaní tenkej uránovej fólie neutrónmi vytvoril neptúnium. Potom ale začal s výskumom radarov na MIT a ďalšie transurány objavil Glenn Seaborg. Počas druhej svetovej vojny pracoval na projekte Manhattan v Národnom laboratóriu Los Alamos. V roku 1946 sa stal profesorom na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Potom sa vrátil do Berkeley Radiation Laboratory a po smrti Ernesta Lawrenca v roku 1958 sa stal riaditeľom tohto inštitútu. Do dôchodku odišiel v roku 1973.

V roku 1945 vyvinul niekoľko metód na vylepšenie cyklotrónu, čo viedlo k vynálezu synchrotrónu. Ten bol použitý k objavu mnohých nových chemických prvkov.

V roku 1951 získal s Glennom Seaborgom Nobelovu cenu za chémiu za "objavy v chémii transuránových prvkov".

Externé odkazy

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Edwin McMillan na českej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edwin_McMillan&oldid=6158776“