Právna skutočnosť: Rozdiel medzi revíziami

	Právo
	Odvetvia práva
	Verejné právo:; Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné ; Súkromné právo:; Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
	Deľba moci
	Výkonná moc:; Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo; Zákonodarná moc:; Parlament · Senát · Národná rada SR; Súdna moc:; Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
	Právne predpisy
	Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Uznesenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
	Ďalšie pojmy
	Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
	z • d • u

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 22:48, 20. november 2015

Právne skutočnosti sú podmienky či predpoklady, ustanovené právnou normou, ktoré determinujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov.

Podľa toho, či sú prejavom vôle ľudí, alebo vznikajú nezávisle od ich vôle, delíme na subjektívne a objektívne právne skutočnosti. Medzi objektívne právne skutočnosti zaraďujeme právne udalosti, čo sú prírodné a spoločenské javy mimo ľudského správania (napr. zničenie knihy pri požiari), a právne domnienky a fikcie (napr. prezumpcia neviny, prezumpcia znalosti práva atď.).

Subjektívne právne skutočnosti môžu byť – konštitutívne rozhodnutie súdu (to je také rozhodnutie, ktoré zakladá nové práva a povinnosti), vytvorenie veci alebo diela (napr. namaľovanie obrazu) alebo právne relevantný úkon. Právne relevantné úkony sa potom delia na právne (napr. podpis zmluvy) a protiprávne úkony. Pri protiprávnych úkonoch rozlišujeme, či išlo o zavinené (tzv. delikty) alebo nezavinené protiprávne konanie.

Systém právnych skutočností

Pozri aj

Pôvodný zdroj

Jozef Prusák: Teória práva, Bratislava, 1999, ISBN 80-7160-113-6
Ján Lazar: Základy občianskeho hmotného práva, 2004 ISBN 80-8904-789-0

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 '''Právne skutočnosti''' sú podmienky či predpoklady, ustanovené [[právna norma|právnou normou]], ktoré determinujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov.
-Podľa toho, či sú prejavom vôle ľudí, alebo vznikajú nezávisle na ich vôli, delíme na subjektívne a objektívne právne skutočnosti. Medzi objektívne právne skutočnosti zaraďujeme právne udalosti, čo sú prírodné a spoločenské javy mimo ľudského správania (napr. zničenie knihy pri požiari), a právne domnienky a fikcie (napr. prezumpcia neviny, prezumpcia znalosti práva atď.).
+Podľa toho, či sú prejavom vôle ľudí, alebo vznikajú nezávisle od ich vôle, delíme na subjektívne a objektívne právne skutočnosti. Medzi objektívne právne skutočnosti zaraďujeme právne udalosti, čo sú prírodné a spoločenské javy mimo ľudského správania (napr. zničenie knihy pri požiari), a právne domnienky a fikcie (napr. prezumpcia neviny, prezumpcia znalosti práva atď.).
 Subjektívne právne skutočnosti môžu byť – konštitutívne rozhodnutie súdu (to je také rozhodnutie, ktoré zakladá nové práva a povinnosti), vytvorenie veci alebo diela (napr. namaľovanie obrazu) alebo [[právne relevantný úkon]]. Právne relevantné úkony sa potom delia na právne (napr. podpis zmluvy) a protiprávne úkony. Pri protiprávnych úkonoch rozlišujeme, či išlo o zavinené (tzv. delikty) alebo nezavinené protiprávne konanie.