Slovensko: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Nahrádzam stránku textom „ako chcete“
d Verzia používateľa 87.197.31.25 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Shanmugamp7
Riadok 1: Riadok 1:
{{Dobrý článok}}
ako chcete
<!-- {{Translation/Ref|en|Slovakia|oldid=295390620}} -->
{{iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Slovenská republika
| 2. pád názvu = Slovenska
| Vlajka = Flag of Slovakia.svg
| Znak = Coat of Arms of Slovakia.svg
| Poloha = EU-Slovakia.svg
| Motto = nie je
| Hymna = [[Nad Tatrou sa blýska]] <br><br><center>[[Súbor:Slovak anthem1.ogg|center|]]</center>
| Dlhý miestny názov = Slovenská republika
| Krátky miestny názov = Slovensko
| Hlavné mesto = [[Bratislava]]
| ŠírkaSt = 48
| ŠírkaMin = 8
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 17
| DĺžkaMin = 6
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[Bratislava]]<sup>*</sup><ref name="Mestská a obecná štat.">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Mestská a obecná štatistika
| url = http://portal.statistics.sk/mosmis/sk/run.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-03-03
| vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
| Najstaršie mesto = Trnava – od roku 1238
| Odhad počtu obyvateľov =5 445 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Piško
| meno = Michal
| odkaz na autora =
| titul = Slovensko má 5 397 036 obyvateľov
| url = http://www.sme.sk/c/6279521/slovensko-ma-5-397-036-obyvatelov.html
| dátum vydania = 29.02.2012
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.02.2012
| vydavateľ = www.sme.sk
| miesto =
| jazyk = slovenčina
}}</ref>
| Rok odhad počtu obyvateľov =2012
| Úradné jazyky = [[slovenčina]]{{#tag:ref|Zákon stanovuje, že „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky“.<ref>[http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva Zákon o štátnom jazyku SR – úplné znenie účinné od 1. marca 2011]</ref> Takže v úradnom styku je prípustná aj čeština.|group=pozn}}<ref name="Ústava SR">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky
| url = http://www.vlada.gov.sk/data/files/1086.pdf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-03-03
| vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref><ref name="zákon o štátnom jazyku SR">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky
| url = http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-03-03
| vydavateľ =
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref><ref name="zákon nár. menšín">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín
| url = http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-03-03
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
| Regionálne jazyky = [[maďarčina]], [[rómčina]], [[rusínčina]], [[čeština]], [[ukrajinčina]] a iné
| Demonym = Slovák, Slovenka
| Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda vlády
| Politickí predstavitelia = [[Andrej Kiska]]<br />[[Robert Fico]]
| Vznik = [[1. január]] [[1993]] (rozdelenie [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Československa]])
| Susedia = [[Česko]], [[Poľsko]], [[Ukrajina]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]]
| Rozloha = 49 036
| Poradie rozloha = 126
| Rozloha vody = 931
| Percento vody = 1.9
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 112
| Sčítanie počtu obyvateľov = 5 397 036 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Počet obyvateľov SR
| url = http://portal.statistics.sk/files/prezentacia-vybranych-vysledkov-sodb-2011.pdf
| dátum vydania = 2012
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.02.2012
| vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011
| Hustota obyvateľstva = 111,1
| Poradie hustota = 67
| HDP = 94 088 mil.
| Rok HDP = 2012
| Poradie HDP = 59
| HDP na hlavu = 21 102
| Poradie HDP na hlavu = 43
| HDI = 0,818
| Rok HDI = 2010
| Poradie (HDI) = 31
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[euro]]
| Kód meny = EUR
| Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]]
| UTC posun = +1
| Letný čas = [[Európsky letný čas|CEST/LSEČ]]
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = SVK/SK
| Kód motorových vozidiel = SK
| Internetová doména = .sk, .eu (zdieľaná s ostatnými členmi [[Európska únia|Európskej únie]])
| Smerové telefónne číslo = 421
| Poznámky = * podľa počtu obyvateľov aj rozlohou
}}

'''Slovensko''', dlhý tvar''' Slovenská republika''', je vnútrozemský [[štát]] v strednej [[Európa|Európe]]. Má rozlohu {{km2|49036}} a žije tu približne 5 430 000 obyvateľov. Hraničí s [[Česko]]m ({{km|251.8|m}}), [[Rakúsko]]m ({{km|107.1|m}}), [[Poľsko]]m ({{km|541.1|m}}), [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|97.8|m}}) a [[Maďarsko]]m ({{km|654.8|m}})<ref name=hranice>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Štatistické údaje o štátnych hraniciach
| url = http://www.civil.gov.sk/archiv/p10/p10-04.shtm
| dátum vydania = marec 2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = SVS MV SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Hlavným a najľudnatejším mestom je [[Bratislava]].

Prvý štátny útvar [[Slovania|Slovanov]] na území dnešného Slovenska bola [[Samova ríša]] (7. storočie), neskôr [[Nitrianske kniežatstvo]] (začiatok [[9. storočie|9. storočia]]), ktorého spojením s [[Moravské kniežatstvo|Moravským kniežatstvom]] vznikla v roku [[833]] [[Veľká Morava]]. Od polovice 10. do konca [[11. storočie|11. storočia]] sa územie Slovenska postupne začlenilo do [[Uhorsko|Uhorska]], ktoré sa v roku [[1526]] stalo súčasťou [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie)]], od roku [[1867]] nazývanej [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] bolo Slovensko súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] až do roku [[1993]] (okrem obdobia samostatnosti počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]]). [[1. január]]a [[1993]] vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou [[demokracia|demokraciou]], štátnym jazykom je [[slovenčina]]. Od [[1. máj]]a [[2004]] je Slovensko členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Od 1. januára [[2009]] je 16. členom [[Európska menová únia|Európskej menovej únie]] – [[Eurozóna|Eurozóny]] a oficiálnou menou sa stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Slovenská koruna|slovenskú korunu]].

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Slovenska}}
''Pozri články: [[Zoznam vládcov Slovenska]], [[Vanniovo kráľovstvo]], [[Veľká Morava]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Slovenská republika rád]], [[Prvá Slovenská republika]], [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]''

[[Súbor:Trencin-Roman2.JPG|right|thumb|Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne z prelomu rokov 178/179 po Kr.<ref name=Kronika>KOVÁČ, D., a kol.: ''Kronika Slovenska 1.'' Bratislava: Vydala Fortuna Print pre Adox, 1998, s. 76.</ref>]]
[[Súbor:Northern Slovakia.jpg|thumb|Severné Slovensko]]

Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca [[paleolit]]u približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca – [[Gánovce]], nález sošky [[Venuša|Venuše]] v [[Moravany nad Váhom|Moravanoch nad Váhom]]). Približne 5000{{--}}4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa [[Domica]]).

Od konca 4. storočia pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – [[Kelti]]. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. storočí pred Kr. prichádzajú na Slovensko [[Dákovia]], Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.

Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi [[Germáni|Germánov]]. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich [[Vanniovo kráľovstvo]]. Dunaj tvoril hranicu s [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]].

Koncom [[4. storočia]] sa začalo [[sťahovanie národov]], na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé [[Slovania|slovanské]] obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v [[5. storočie|5. storočí]]. Slovensko sa stalo súčasťou [[Samova ríša|Samovej ríše]] v [[7. storočie|7. storočí]], samostatného [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] (koniec [[8. storočia]] – [[833]]) a [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] (833 – cca [[907]]). V roku [[862]] veľkomoravský panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] požiadal [[Byzantská ríša|Byzanciu]] o kresťanských misionárov, byzantský cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi [[Konštantín Filozof|Konštantínom]] (mníšskym menom Cyril) a [[Svätý Metod|Metodom]], ktorí zostavili písmo [[hlaholika|hlaholiku]], preložili [[Sväté písmo]], bohoslužobné texty a ďalšie knihy do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa územie Slovenska stalo postupne súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]] (od [[10. storočie|10. stor.]] až [[13. storočie|13. stor.]] do [[1918]]). [[Nitriansky kódex]] (1083) latinský evanjeliár, je najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska. [[Zoborská listina]] (1111 a 1113), je vyjadrením majetkových záležitostí zoborského konventu, pre mnohé obce uvedené v listinách znamenajú prvú písomnú zmienku. Medzi menami osôb a názvami obcí uvedenými v listinách je najviac slovenských, potom nemeckých a latinizovaných. Rok 1498 je zaujímavý dekrétom [[Vladislav II.|Vladislava II.]], ktorý menuje desať najdôležitejších miest Uhorska, z ktorých šesť sa nachádzalo na Slovensku (Bratislava, Košice, Bardejov, Prešov, Trnava, Levoča), čo dokazuje relatívnu vyspelosť Slovenska v rámci Uhorska.

Názov Slovensko ako označenie Slovenska v dnešnom ponímaní je výnimočne doložený z roku 1029 v spojení „dux Sclavonie“ a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku [[1675]] v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti.<ref>[http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1992/8/ks1992-8.pdf] UHLÁR, V.: O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina</ref>

Po [[Osmanská ríša|Osmanskej]] expanzii sa územie bývalého Uhorska v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. [[Kráľovské Uhorsko]]), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto [[Habsburgovci|habsburského]] štátu. [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]]{{--}}[[1784]]/[[1848]]), korunovačným ([[1563]]{{--}}[[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]]{{--}}[[1848]]) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. [[Trnava]] sa stala sídlom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi.

Roku [[1784]] [[Jozef Ignác Bajza]], [[René mládenca príhody a skúsenosti]] prvý román v slovenskej literatúre napísaný v jazyku, ktorý si autor sám vytvoril na základe západoslovenského nárečia.
Roku [[1787]] kodifikoval [[Anton Bernolák]] spisovnú [[slovenčina|slovenčinu]] založenú na západoslovenskom nárečí ([[bernolákovčina]]). Roku [[1843]] kodifikoval [[Ľudovít Štúr]] spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes.

V revolúcii rokov [[1848]] – [[1849|49]] sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], to sa im však nepodarilo.

Najhoršiemu tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]] čelili Slováci po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v rokoch [[1867]]{{--}}1918.

V roku [[1918]] sa Slovensko stalo súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia komunistická tzv. [[Slovenská republika rád]] so sídlom v [[Prešov]]e. Slovensko sa ako súčasť Česko-Slovenska začalo rozvíjať najmä po kultúrnej stránke. Koncom 30. rokov využil národnostné rozdiely v krajine Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne po rokovaniach so slovenskými politikmi dopomohol v marci 1939 k vzniku [[Prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Slovensko počas [[Druhá svetová vojna|vojny]] vystupovalo ako spojenec [[Tretia ríša|Nemeckej ríše]]. Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku [[1944]] vypuklo [[Slovenské národné povstanie]] (politické a vojenské centrum [[Banská Bystrica]]; povstanie bolo porazené, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja). Slovensko bolo z východu oslobodzované [[Červená armáda|Červenou armádou]].

Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo obnovené Česko-Slovensko a dostalo sa do sféry vplyvu [[ZSSR]] medzi krajiny&nbsp;[[východný blok|východného bloku]] za [[železná opona|železnú oponu]]. Po 25. februári 1948, kedy sa moci [[Februárový prevrat|ujala Komunistická strana Československa]], došlo k [[Znárodnenie|znárodneniu]] súkromných podnikov, slovenský prevažne roľnícky vidiek zasiahla [[kolektivizácia poľnohospodárstva]]. [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Komunistický režim]] zaviedol vedúcu úlohu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]],&nbsp;väznení aj [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Obete|popravení]].&nbsp;Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným [[pražská jar|politickým zmenám]]. 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]]. Došlo k tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]] a nástupu [[brežnevova doktrína|brežnevskej politiky]]. V roku [[1989]] [[Nežná revolúcia]] ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.

[[1. január]]a [[1993]] vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], na základe ústavného zákona schváleného [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] ČSFR. Od [[19. január]]a [[1993]] je Slovensko členom [[OSN]], od [[29. marec|29. marca]] [[2004]] členom [[NATO]] a od [[1. máj]]a 2004 členom [[Európska únia|Európskej únie]].

== Geografia ==
{{Hlavný článok|Geografia Slovenska}}
Slovensko leží v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] a je charakterizované hornatou krajinou na severe a nížinami na juhu.
[[Súbor:Un-slovakia.png|náhľad|vpravo|Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou.]]
[[Súbor:Slovakia Oravsky Podzamok.jpg|thumb|right|[[Oravský hrad]]]]
[[Súbor:Chvojnica hills near Unin.jpg|thumb|Obilné polia v [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatine]] na Záhorí.]]
[[Súbor:Spissky hrad 2007.jpg|right|thumb|[[Spišský hrad]], na travertínovom [[Spišský hradný vrch|hradnom vrchu.]]]]
[[File:Bardejov10Slovakia6.JPG|thumb|Stredoveké centrum [[Bardejov]]a]]
[[Súbor:Kriváň.JPG|right|thumb|[[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], neoficiálny symbol Slovenska]]

=== Sídla ===
Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia, nachádza sa tu 2 891 samostatných obcí, z toho je 138 miest (2009)<ref name=VCH2009>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Všeobecné charakteristiky za rok 2009
| url = http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Štatistický úrad SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Najväčšími mestami podľa počtu obyvateľov sú [[Bratislava]] a [[Košice]], ďalej nasledujú [[Prešov]], [[Žilina]], [[Nitra]], [[Banská Bystrica]] a [[Trnava]]. V mestách žije vyše 57 percent populácie.

=== Povrch ===
Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] a [[Karpaty|Karpát]]. Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí [[Záhorská nížina]], [[Podunajská nížina]] a [[Východoslovenská nížina]].

=== Podnebie ===
Podnebie Slovenska sa nachádza na rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:

# '''Nížiny'''
## Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú [[Bratislava]] a [[Hurbanovo]].
## Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskú nížinu]] a [[Košická kotlina|Košickú kotlinu]]. Typickým predstaviteľom sú [[Košice]].
# '''Kotliny''' – priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v rozmedzí 15{{--}}18,5 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú [[Poprad]], [[Sliač]] a [[Žilina]].
# '''Hory''' – Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je pod 15 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje [[Štrbské Pleso]], [[Chopok]] a [[Lomnický štít]].

=== Vodstvo ===
Rieky na Slovensku väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je [[Dunaj]], ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad v Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na [[úmorie]] [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. K úmoriu Baltského mora patria [[povodie|povodia]] riek [[Poprad (rieka)|Poprad]] a [[Dunajec]]. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek [[Morava (rieka)|Morava]], [[Dunaj]], [[Tisa]]. [[Pleso|Plesá]] na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca, napr. [[Štrbské pleso]], [[Veľké Hincovo pleso]], [[Popradské pleso]], alebo [[Skalnaté pleso]].

Najviac priehrad je na rieke [[Váh]], kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]], [[Sĺňava]], [[Vodné dielo Kráľová|Kráľová]], [[Nosice (Priehrada mládeže)|Nosice]] a iné. Najväčšia priehrada je [[Oravská priehrada]] s rozlohou {{km2|35}}. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu, alebo zásobovanie pitnou vodou (vodárenské nádrže, celkom 8). Najviac podzemnej vody je na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Podzemná voda sa delí na 3 druhy:
# [[krasová voda]] – nachádza sa v jaskyniach;
# [[minerálna voda]];
# [[termálna voda]] – najteplejšia termálna voda v SR je v Podhájskej (80 stupňov)<ref>.{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Obec Podhájska - Geotermálny prameň
| url = http://www.obecpodhajska.sk/?menu=210
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 25.1.2010
| vydavateľ = obecpodhajska.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>

=== Zemepisné zaujímavosti ===
;Svetové strany
* najsevernejší bod: [[Babia hora]] (obec [[Oravská Polhora]]) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.)
* najjužnejší bod: [[Patince]] (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.)
* najzápadnejší bod: [[Záhorská Ves]] (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.)
* najvýchodnejší bod: [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]] (hraničný trojmedzník) (obec [[Nová Sedlica]]) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.)

;Nadmorská výška
* najvyšší bod: [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}})
* najnižší bod: hladina rieky [[Bodrog]] pri [[Streda nad Bodrogom|Strede nad Bodrogom]] ({{mnm|94}})

;Stredy
* stred Slovenska: kóta [[Vepor|Ľubietovský Vepor]]-[[Hrb]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}}) (48° 44' s. z. š., 19° 28' v. z. dĺžky)
* geometrický stred Slovenska: kóta [[Hájny grúň (1 207,7 m n. m.)]], ťažisko štátneho územia
* stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}})(48° 45' s. z. š., 18° 55' v. z. d.)

;Hranice<ref name=hranice />
* celkovo {{km|1652.6|m}}
* najkratšia s [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|97.8|m}})
* najdlhšia s [[Maďarsko]]m ({{km|654.8|m}})
* s [[Poľsko]]m {{km|541.1|m}}
* s [[Rakúsko]]m {{km|107.1|m}}
* s [[Česko]]m {{km|251.8|m}}
* index štátnych hraníc: 2,1

;Vzdialenosti (vzdušné)
* najväčšia dĺžka: {{km|428.8|m}} medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica
* najkratšia šírka: {{km|77.6|m}} medzi obcami [[Orlov]] a [[Hosťovce (okres Košice-okolie)|Hosťovce]]
* najkratšia vzdialenosť k [[more|moru]]: {{km|361|m}} k [[Rijeka|Rijeke]] pri [[Jadranské more|Jadranskom mori]]

== Geológia ==
=== Geologická stavba ===
[[Súbor:Geol map.png|náhľad|right|Tektonická mapa Západných Karpát a priľahlých jednotiek.]]
{{Hlavný článok|Geológia Slovenska}}
Väčšinu územia Slovenska zaberajú [[Západné Karpaty]], pásmové pohorie s výraznou [[príkrov (geológia)|príkrovovou]] stavbou, ktoré je súčasťou [[alpsko-himalájska sústava|alpsko-himalájskej sústavy]]. Západné Karpaty sa delia na viacero pásiem.<ref>Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.</ref> [[Vonkajšie Západné Karpaty]] (ležiace na vonkajšej&nbsp;–&nbsp;severnej strane Karpatského oblúka), ktoré bol [[orogenéza|vrásnené]] na konci [[paleogén]]u a v [[neogén]]e. Tvorí ich hlavne [[flyšové pásmo]]. Geologicky komplikované [[bradlové pásmo]] tvorí vonkajšiu hranicu [[Centrálne Západné Karpaty|Centrálnych Západných Karpát]]. Do Centrálnych Západných Karpát patrí okrem bradlového aj [[pásmo jadrových pohorí]], [[veporské pásmo|veporské]] a [[gemerské pásmo]], ktoré dovedna budujú najväčšiu a najvyššiu časť Slovenska. Tieto jednotky majú výraznú príkrovovú stavbu a pestré [[hornina|horninové]] zloženie. Južne od nich sa nachádzajú [[Vnútorné Západné Karpaty]], tvorené [[meliatske pásmo|meliatským]] (slanským) pásmom. Spomedzi ostatných južnejších pásiem Západných Karpát na územie Slovenska zasahuje iba [[zemplínske pásmo]] vystupujúce v priestore [[Zemplínske vrchy|Zemplínskych vrchov]]. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. Najdôležitejšie horotvorné pohyby postihli Západné Karpaty vo vrchnej [[jura (geochronologická jednotka)|jure]], strede [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] a [[miocén]]e. Po skončení hlavných [[orogenéza|horotvorných]] pohybov alpínskeho vrásnenia došlo v [[paleogén]]e a [[neogén]]e k vzniku viacerých [[zlom (geológia)|zlomov]], pozdĺž ktorých niektoré bloky poklesli a vytvorili tak [[Centrálnokarpatský paleogén|paleogénne]] a [[neogénne panvy Západných Karpát|neogénne kotliny]]. Na niektorých zlomoch došlo tiež k výlevom [[Extruzívna hornina|sopečných hornín]], najmä na [[Stredoslovenské neovulkanity|strednom]] a [[východoslovenské neovulkanity|východnom]] Slovensku. Začiatkom [[kvartér|štvrtohôr]] [[sopečná činnosť]] postupne ustala. Počas [[ľadová doba (časť štvrtohôr)|ľadových dôb]] vznikli v najvyšších pohoriach [[alpínsky ľadovec|horské ľadovce]]. Od konca treťohôr možno sledovať prejavy eróznej a transportnej činnosti [[vietor|vetra]] a [[rieka|riek]] tak ako ich poznáme dnes.

=== Nerastné bohatstvo ===
[[Súbor:Mineraly.sk - magnezit.jpg|right|thumb|Magnezit z [[Lubeník]]a. Tento minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku.]]

Ťažba [[nerastná surovina|nerastných surovín]] predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku 2009 dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329,59 miliónov € v bežných cenách, čo predstavuje asi 0,52 % [[HDP]].<ref>Baláž, P., Kúšik, D., 2010: Nerastné suroviny Slovenskej republiky, stav k roku 2009. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 158 s. [http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/doc/rocenky_NS/rocenka_%20NS_10.pdf Dostupné online]</ref>
Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia [[ropa]], [[zemný plyn]], [[hnedé uhlie]] a [[lignit]]. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba [[čierne uhlie|čierneho uhlia]] zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako [[antracit]], [[bitúmen|bitumenózne]] [[bridlica (sediment)|bridlice]] a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby [[Urán (prvok)|uránu]] sa nachádzajú napr. na ložisku [[Jahodná (vrch)|Košice-Jahodná]], ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi [[ruda|rúd]] bola na Slovensku donedávna ťažená už iba [[železná ruda]] ([[siderit]]), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta 2008 však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby [[antimón]]u, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. V minulosti patrili medzi významné ložiská tohto polokovu [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] a [[Pezinok]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]. Krajina má značné zásoby [[nerudy|nerudných surovín]], z ktorých veľký význam má hlavne ťažba [[magnezit]]u, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového meradla je významná aj ťažba [[Perlit (hornina)|perlitu]] a [[zeolit]]ov. Významným je i novo otvárané ložisko [[Talk|mastenca]] pri [[Gemerská Poloma|Gemerskej Polome]]. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí [[barit]], [[bentonit]], [[kaolín]] (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické [[íl]]y, petrurgický [[bazalt]], stavebný a [[obkladový kameň]], [[dolomit (hornina)|dolomit]], [[vápenec]], [[kamenná soľ]] (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), [[anhydrit]] (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), [[skupina živca|živce]], [[kremeň|kremenné]] [[piesok|piesky]] a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom [[Zlato (nerast)|zlata]], [[striebro (nerast)|striebra]], [[meď (nerast)|medi]] a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši ([[Hodruša-Hámre]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = [[ČTK]]
| titul = Pri Hodruši našli nové ložisko zlata, s ťažbou sa má začať budúci rok
| url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/192116-pri-hodrusi-nasli-nove-lozisko-zlata-s-tazbou-sa-ma-zacat-buduci-rok/
| dátum vydania = 29.10.2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 23.12.2013
| vydavateľ = spravy.pravda.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.

== Príroda ==
[[Súbor:M.marmota latirostris in Veľká Studená dolina 2.jpg|thumb|right|[[Svišť vrchovský|Svišť vrchovský tatranský]]]]
=== Rastlinstvo ===
{{hlavný článok|Rastlinstvo Slovenska}}
Až 44,3&nbsp;% územia republiky (2,17 milióna hektárov) je zalesnených<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Prírodné bohatstvo Slovenska
| url = http://www.tasr.sk/10/1307.axd?k=20080430TBB00452
| dátum vydania = 2008
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 27.5.2011
| vydavateľ = [[TASR]]
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
Až 60&nbsp;% lesných porastov tvoria listnáče a 40&nbsp;% ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený, s podielom nad jednu tretinu [[Buk (rod)|buk]], potom [[Smrek (rod)|smrek]] a [[dub]]. 60&nbsp;% výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie.

=== Živočíšstvo ===
{{hlavný článok|Živočíšstvo Slovenska}}
=== Ochrana prírody ===
Na Slovensku zabezpečuje veľkoplošnú ochranu prírody 9 [[Zoznam národných parkov na Slovensku|národných parkov]], pričom rozlohou najväčší a najstarší je [[Tatranský národný park]]. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1&nbsp;082 maloplošných chránených území<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR
| url = http://uzemia.enviroportal.sk/main/list/sortColumn/Cislo/sortType/asc
| dátum vydania = 2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = SAŽP
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, 382 území európskeho významu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Výnos č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004
| url = http://www.sopsr.sk/natura/dokumenty/vynos.doc
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Ministerstva životného prostredia SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> a 38 chránených vtáčích území<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Lokality Natura 2000
| url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=1
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
== Administratívne rozdelenie ==
{{hlavný článok|Administratívne členenie Slovenska}}
{{Mapa krajov Slovenska}}
[[Súbor:Kosice (Slovakia) - Main Street 4.jpg|thumb|[[Košice]], druhé najväčšie mesto]]
Slovensko je od roku 1996 rozdelené na osem krajov, ktoré sú od roku 2002 zároveň [[samosprávny kraj|samosprávnymi krajmi]] (v [[Ústava Slovenskej republiky|Ústave]] sa nazývajú vyššie územné celky (VÚC)):
{|
| width="50%" valign="top" |
# [[Banskobystrický kraj]]
# [[Bratislavský kraj]]
# [[Košický kraj]]
# [[Nitriansky kraj]]
# [[Prešovský kraj]]
# [[Trenčiansky kraj]]
# [[Trnavský kraj]]
# [[Žilinský kraj]]
| width="50%" valign="top" |
# [[Banská Bystrica]]
# [[Bratislava]]
# [[Košice]]
# [[Nitra]]
# [[Prešov]]
# [[Trenčín]]
# [[Trnava]]
# [[Žilina]]
|}

=== Administratívne rozdelenie Slovenska v dejinách ===
* [[Historické župy na Slovensku]]
* [[Župa (Česko-Slovensko)|Župy v Česko-Slovensku (1918&nbsp;–&nbsp;1928)]]
* [[Krajinské zriadenie|Krajinské zriadenie 1928&nbsp;–&nbsp;1938 a 1945&nbsp;–&nbsp;1948]]
* [[Župa (prvá Slovenská republika)|Župy počas Slovenskej republiky (1939&nbsp;–&nbsp;1945)]]
* [[Kraj (1949&nbsp;–&nbsp;1960)|Krajské zriadenie (1949&nbsp;–&nbsp;1960)]]
* [[Kraj (1960&nbsp;–&nbsp;1990)|Krajské zriadenie (1960&nbsp;–&nbsp;1990)]]

== Obyvateľstvo ==
{{hlavný článok|Demografia Slovenska}}
* Najvyšší počet obyvateľov majú kraje: Prešovský, Košický a Nitriansky.<ref name=VCH2009 />
* Najvyšší počet obyvateľov majú mestá: Bratislava, Košice a Prešov.
* Najväčšiu hustotu zaľudnenia majú kraje: Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský.
* Najväčšiu rozlohu majú mestá: Bratislava, mesto Vysoké Tatry a Košice.
Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na [[Spiš (región)|Spiši]], [[Orava (región)|Orave]], [[Košice (región)|Above]] a [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]].

=== Národnosti ===
[[Súbor:Etnicke zloženie 2011 Atlas romskych komunit.png|náhľad|Etnická štruktúra obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 2011 a Atlasu rómskych komunít z roku 2013.]]
Slováci '''80,7&nbsp;%''', Maďari '''7,5&nbsp;%''', Rómovia '''2,0&nbsp;%''', ostatní '''1,8&nbsp;%''' a nezistení '''8&nbsp;%'''.
<br />
<small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small>
{| class="wikitable sortable"
|-
! Národnosť !! 2011<ref name="SODB" /> !! 2001<ref name="SODB" /> !! 1991<ref name="SODB" /> !! 1930 <ref name="FORUMINST">http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín</ref>
|-
| [[Slováci|Slovenská]] || 4 352 775 || 4 614 854 || 4 519 328 || 2 224 983
|-
| [[Maďari|Maďarská]] || 458 467 || 520 528 || 567 296 || 571 988
|-
| [[Rómovia|Rómska]] || 105 738 || 89 920 || 75 802 || 30 626
|-
| [[Česi|Česká]] || 30 367 || 44 620 || 52 884 || 120 926
|-
| [[Rusíni|Rusínska]] || 33 482 || 24 201 || 17 197 || 91 079
|-
| [[Ukrajinci|Ukrajinská]] || 7 430 || 10 814 || 13 281 || (<small>''pozri Rusíni''</small>)
|-
| [[Nemci|Nemecká]] || 4 690 || 5 405 || 5 414 || 147 501
|-
| [[Poliaci|Poľská]] || 3 084 || 2 602 || 2 659 || 933
|-
| [[Chorváti|Chorvátska]] || 1 022 || 890 ||&nbsp;–&nbsp;|| –
|-
| [[Srbi|Srbská]] || 698 || 434 ||&nbsp;–&nbsp;|| –
|-
| [[Rusi|Ruská]] || 1 997 || 1 590 || 1 389 || (<small>''pozri Rusíni''</small>)
|-
| [[Židia (etnikum)|Židovská]] || 631 || 218 || 134 || 65 385
|-
| [[Moravania|Moravská]] || 3 286 || 2 348 || 6 037 || (<small>''pozri Česi''</small>)
|-
| [[Bulhari|Bulharská]] || 1 051 || 1 179 || 1 400 || -
|-
| Ostatné || 9 852 || 5 350 || 2 732 || 768
|-
| Nezistené || 382 493 || 54 502 || 8 782 || 75 604
|-
| '''Spolu''' || '''5 538 036''' || '''5 379 455''' || '''5 274 335''' || '''3 329 793'''
|}
Podiel Rómov podľa posledného sčítania (čiže na základe ich vlastnej deklarácie) je 1,7&nbsp;%, no podľa rozhovorov s komunálnymi predstaviteľmi a starostami (čiže na základe definície zvyšného obyvateľstva) 5,6&nbsp;%. Treba si však uvedomiť, že v prípade uvedených 5,6&nbsp;% treba znížiť hore uvedené percento Slovákov a Maďarov celkovo o 4 percentuálne body.

===Jazyky===
Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20&nbsp;%. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce.
====Materinský jazyk====
[[Súbor:Linguistic structure of Slovakia.png|náhľad|Jazyková štruktúra (materinský jazyk) obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 2011.]]
Slovenčina '''80,7&nbsp;%''', maďarčina '''8,5&nbsp;%''', rómčina '''2,0&nbsp;%''', ostatné '''1,8&nbsp;%''' a nezistené '''7,0&nbsp;%'''.
<br /> <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small>
{| class="wikitable sortable"
|-
! Materinský jazyk<ref>http://www.portal.statistics.sk</ref>!! Počet 2011<ref name="SODB" /> !! 2001<ref name="SODB" /> !! 1910<ref name="SODB" />
|-
| [[slovenčina|slovenský]] || 4 240 453 || 4 512 217 || 1 688 152
|-
| [[maďarčina|maďarský]] || 508 714 || 572 929 || 885 646
|-
| [[rómčina|rómsky]] || 122 518 || 99 448 || -
|-
| [[rusínčina|rusínsky]] || 55 469 || 54 907 || 97 047
|-
| [[ukrajinčina|ukrajinský]] || 5 689 || 7 879 || -
|-
| [[čeština|český]] || 35 216 || 48 201 || -
|-
| [[nemčina|nemecký]] || 5 186 || 6 343 || 198 387
|-
| [[poľština|poľský]] || 3 119 || 2 731 || -
|-
| [[chorvátčina|chorvátsky]] || 1 234 || 988 || 3 480
|-
| [[jidiš]] || 460 || 17 || -
|-
| [[bulharčina|bulharský]] || 132 || 1 004 || -
|-
| ostatné || 13 585 || 6 735 || 48 500
|-
| nezistené || 405 261 || 66 056 || -
|}

====Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti====
Slovenčina '''73,3&nbsp;%''', maďarčina '''8,7&nbsp;%''', rómčina '''2,4&nbsp;%''', ostatné '''2,1&nbsp;%''' a nezistené '''13,5&nbsp;%'''.
<br />
<small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011</small>
{| class="wikitable sortable"
|-
! Jazyk!! Počet 2011<ref name="SODB" />
|-
| [[slovenčina|slovenský]] || 3 954 149
|-
| [[maďarčina|maďarský]] || 472 212
|-
| [[rómčina|rómsky]] || 128 242
|-
| [[rusínčina|rusínsky]] || 49 860
|-
| [[čeština|český]] || 17 148
|-
| [[angličtina|anglický]] || 9 062
|-
| [[nemčina|nemecký]] || 6 173
|-
| [[ukrajinčina|ukrajinský]] || 2 775
|-
| [[taliančina|taliansky]] || 1 436
|-
| [[poľština|poľský]] || 1 316
|-
| [[ruština|ruský]] || 1 250
|-
| [[vietnamčina|vietnamský]] || 1 096
|-
| [[posunková reč]] || 1 039
|-
| [[chorvátčina|chorvátsky]] || 932
|-
| [[jidiš]] || 203
|-
| [[bulharčina|bulharský]] || 124
|-
| ostatné || 21 109
|-
| nezistené || 728 910
|}

====Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti====
Slovenčina '''80,4&nbsp;%''', maďarčina '''7,3&nbsp;%''', ostatné '''2,8&nbsp;%''' a nezistené '''9,5&nbsp;%'''.
<br />
<small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small>
{| class="wikitable sortable"
|-
! Jazyk!! Počet 2011<ref name="SODB" />
|-
| slovenský || 4 337 690
|-
| maďarský || 391 577
|-
| rómsky || 36 660
|-
| anglický || 28 181
|-
| rusínsky || 24 524
|-
| český || 18 747
|-
| nemecký || 11 474
|-
| taliansky || 2 033
|-
| francúzsky || 1 499
|-
| španielsky || 1 202
|-
| ukrajinský || 1 100
|-
| posunková reč || 964
|-
| poľský || 723
|-
| chorvátsky || 383
|-
| jidiš || 159
|-
| bulharský || 68
|-
| ostatné || 24 735
|-
| nezistené || 515 312
|}

=== Náboženstvo ===
Rímskokatolíci '''62,0&nbsp;%''', Gréckokatolíci '''3,8&nbsp;%''', Evanjelici a.v '''5,9&nbsp;%''', Kalvíni '''1,8&nbsp;%''', Ateisti '''13,4&nbsp;%''', ostatní '''2,5&nbsp;%''' a nezistení '''10,6&nbsp;%'''.
<br />
<small>Údaje čerpané zo sčítania z roku 2011.</small>
[[Súbor:Katedrála sv. Martina 03.jpg|náhľad|Katedrála svätého Martina v Bratislave]]
[[Súbor:Náboženská mapa SR sčítanie 2001.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku 2001.]]
{| class="wikitable sortable"
|-
! Náboženské vyznanie
!2014 abs.(%)<ref>http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2014080010 Demokratickosť a občania na Slovensku</ref>!! 2011 <ref name="SODB">[http://portal.statistics.sk Štatistický úrad SR]</ref> !! 2001 <ref name="SODB" />!! 1991<ref name="SODB" /> !! 1930 <ref name="FORUMINST"/>
|-
| [[Rímskokatolícka cirkev]]
|3 311 245 (61,13%)|| 3 347 277 || 3 708 120 || 3 187 383 || 2 384 355
|-
| [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]]
|327 712 (6,05%)|| 206 871 || 219 831 || 178 733 || 214 725
|-
| [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávna cirkev]]
|<nowiki>-</nowiki>|| 49 133 || 50 363 || 34 376 || 9 076
|-
| [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)|Evanjelická cirkev a.v]]
|391 088 (7,22%)|| 316 250 || 372 858 || 326 397 || 400 258
|-
| [[Reformovaná kresťanská cirkev]]
|64 459 (1,19%)|| 98 797 || 109 735 || 82 545 || 145 829
|-
| [[Svedkovia Jehovovi|Jehovovi svedkovia]]
|<nowiki>-</nowiki>|| 17 222 || 20 630 || 10 501 || -
|-
| [[Metodizmus|Evanjelická cirkev metodistická]]
|<nowiki>-</nowiki>|| 10 328 || 7 347 || 4 359 || 152
|-
| Kresťanské zbory
|<nowiki>-</nowiki>|| 7 720 || 6 519 || 700 || -
|-
| [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]]
|<nowiki>-</nowiki>|| 5 831 || 3 905 || 1 116 || -
|-
| [[Bratská jednota baptistov]]
|<nowiki>-</nowiki>|| 3 486 || 3 562 || 2 465 || 1 745
|-
| [[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]]
|<nowiki>-</nowiki>|| 2 915 || 3 429 || 1 721 || -
|-
| [[Cirkev bratská]]
|<nowiki>-</nowiki>|| 3 396 || 3 217 || 1 861 || 29
|-
| [[Judaizmus (náboženstvo)|Židovské náboženské obce]]
|<nowiki>-</nowiki>|| 1 999 || 2 310 || 912 || 136 737
|-
| [[Starokatolícka cirkev]]
|<nowiki>-</nowiki>|| 1 687 || 1 733 || 882 || -
|-
| [[Husitstvo|Cirkev československá husitská]]
|<nowiki>-</nowiki>|| 1 782 || 1 696 || 625 || 11 495
|-
| [[Novoapoštolská cirkev]]
|<nowiki>-</nowiki>|| 166 || 22 || 188 || –
|-
| [[Bahájska viera|Bahájske spoločenstvo]]
|<nowiki>-</nowiki>|| 1 065 ||&nbsp;–&nbsp;||&nbsp;–&nbsp;|| –
|-
| Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni)
|<nowiki>-</nowiki>|| 972 || 58 || 91 || –
|-
| Iné
|61 209 (1,13 %)|| 23 340 || 6 214 || 6 094 || 1 524
|-
| Bez vyznania
|1 185 180 (21,88 %)|| 725 362 || 697 308 || 515 551 || 16 890
|-
| Nezistené
|76 918 (1,42 %)|| 571 437 || 160 598 || 917 835 || -
|}

<!-- Slovensko je jediná krajina v Európe, ktorá nemá -->Na Slovensku sa nenachádza žiadna [[mešita]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Moslimovia na Slovensku by chceli mať mešitu
| url = http://spravy.pravda.sk/moslimovia-na-slovensku-by-chceli-mat-mesitu-fnp-/sk_domace.asp?c=A100811_200030_sk_domace_p09
| dátum vydania = 2010
| dátum aktualizácie = 12.7.2012
| dátum prístupu =
| vydavateľ = TASR
| miesto =
| jazyk = slovensky
}}</ref>

== Politika ==
[[Súbor:BratislavaDonau.JPG|náhľad|Sídlo slovenského parlamentu – Národnej rady Slovenskej republiky, a [[Bratislavský hrad]].]]
''Pozri'':
: [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]
: [[Ústava Slovenskej republiky]]
: [[Zoznam prezidentov Slovenska]]
: [[Zoznam predsedov vlád Slovenska]]
: [[Zoznam predsedov slovenských parlamentov]]
: [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006]]

* Prezident: Andrej Kiska
* Predseda vlády: [[Robert Fico]] (SMER)
* Predseda parlamentu: [[Peter Pellegrini]] (SMER)
* Podpredsedovia parlamentu: [[Ján Figeľ]], [[Jana Laššáková]], [[Miroslav Číž]], [[Erika Jurinová]]
* Podpredsedovia vlády: 1. podpredseda [[Robert Kaliňák]], podpredsedovia [[Peter Kažimír]], [[Miroslav Lajčák]]
* Zloženie vlády: [[SMER – sociálna demokracia|SMER]]
* Orientácia vlády: ľavicová
* Opozícia: [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Most-Híd]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]]
* Počet politických strán v parlamente: 6

=== Politický systém ===
Slovenská republika je [[pluralizmus (politické strany)|pluralitná]] demokracia parlamentného typu&nbsp;–&nbsp;[[parlamentná republika]].

==== Legislatíva ====
Parlament ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických [[Voľby|voľbách]], ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. [[Volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky]] je [[Pomerný volebný systém|pomerný]], výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda by byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú z názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu [[imperatívny mandát]].

==== Exekutíva ====
[[Vláda]] sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú koalíciu, t. j. takú ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí premiér, ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou. V prípade, že sa poslanci stanú ministrami svojho poslaneckého mandátu sa dočasne vzdávajú a na ich miesto nastúpia náhradníci (napr. v Českej republike im zostáva, čo následne spôsobuje vysoké absencie ministrov na hlasovaniach v Poslaneckej snemovni).
[[Súbor:Grasalkovičov palác Bratislava Oct. 2006 007.jpg|right|thumb|[[Grasalkovičov palác]] v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky.]]
V prípade, že rezignujú alebo sú odvolaní, mandát sa im vráti a oni môžu nastúpiť do parlamentu ako radoví poslanci.

==== Prezident ====
[[Prezident Slovenskej republiky]] je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine (Z tohto dôvodu, napríklad, nemôžu nikdy letieť spolu v jednom lietadle). Jeho funkcia je však skôr formálna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie Národnou radou. Na prehlasovanie tohto malého veta treba Národnej rade nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, t. j. minimálne 76. Pred malým prezidentským vetom stačila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, v prípade, že bol parlament uznášaniaschopný, t. j. bolo potrebných minimálne 38 poslaneckých hlasov. Prezident okrem toho vyberá ústavných sudcov spomedzi dvojnásobného počtu kandidátov schválených Národnou radou či udeľuje vyznamenania. Prezident je hlavou štátu. Terajším prezidentom je [[Andrej Kiska]].

== Ekonomika ==
{{hlavný článok|Ekonomika Slovenska}}
=== Priemysel ===
[[Súbor:Kia cee'd Concept.JPG|right|thumb|Kia cee'd, model auta vyrábaný v žilinskom závode [[Kia Motors Slovakia]].]]
V minulosti sa v krajine produkovali najmä výrobky ťažkého strojárstva a zbrane pre krajiny [[RVHP]] a spojencov Sovietskeho zväzu. Po roku 1989 tento trh upadol.

Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku 21. storočia stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z automobilového priemyslu, ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného občana. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti [[Volkswagen]] v Bratislave, PSA [[Peugeot]]-[[Citroën]] v Trnave a [[Kia]] v Žiline. Druhý najdôležitejší priemysel je elektrotechnický priemysel. Pri Nitre má továreň spoločnosť [[Sony (spoločnosť)|Sony]], pri Galante spoločnosť [[Samsung]]. Slovenský priemysel má priaznivé vyhliadky na rozvoj a mal by rásť aj v nasledujúcich rokoch. Na Slovensku sa v roku [[2011]] vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = SITA
| titul = Vyrobili sme takmer milión áut, na obyvateľa najviac na svete
| url = http://ekonomika.sme.sk/c/7067415/vyrobili-sme-takmer-milion-aut-na-obyvatela-najviac-na-svete.html
| dátum vydania = 15.01.2014
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 16.01.2014
| vydavateľ = sme.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>

Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok ''Detroit Európy'' a po rozvoji ekonomiky aj ''tatranský tiger''<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Hobbs
| meno = Joseph J.
| odkaz na autora =
| titul = World Regional Geography
| vydavateľ = Cengage Learning
| miesto = Belmont
| rok = 2009
| isbn = 0-495-38950-1
| kapitola =
| strany = 145
| jazyk =
}}</ref>.

=== Poľnohospodárstvo ===
Slovensko má rozvinuté [[poľnohospodárstvo]], ktoré využíva {{km2|19350}} poľnohospodárskej pôdy (39,5&nbsp;% povrchu krajiny). Ešte na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] zamestnávalo 60&nbsp;% obyvateľstva. Dnes poľnohospodárstvo, [[poľovníctvo]] a súvisiace odvetvia zamestnávajú asi 4,9&nbsp;% ekonomicky činného obyvateľstva (asi 100 050 zamestnancov)<ref>Kolektív autorov, ''Ottova praktická encyklopédia Slovensko.'' Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 401{{--}}404</ref>. Najvhodnejšie podmienky na rastlinnú výrobu sú v nížinách. Pestuje sa hlavne [[obilie]] (60&nbsp;% osevných plôch), [[olejnina|olejniny]] a jedno a viacročné [[krmovina|krmoviny]]. [[Ľuľok zemiakový|Zemiaky]], [[strukoviny]] a [[zelenina]] (hlavne [[Rajčiak jedlý|rajčiny]], biela [[kapusta]], [[Cesnak cibuľový|cibuľa]], [[Paprika ročná|paprika]] a [[Mrkva obyčajná|mrkva]]) sa pestujú dovedna na asi 3&nbsp;% ornej pôdy<ref name="Némethová">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Némethová | meno = J | odkaz na autora = | titul = Poľnohospodárstvo Slovenska | url = http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=473 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.8.2010 | vydavateľ = dam.fpv.ukf.sk | miesto = }}</ref>. Na Slovensku sa nachádza 6 [[Vinohradnícke oblasti Slovenska|vinohradníckych oblastí]]. Väčšina [[Vinič hroznorodý|hrozna]] sa pestuje hlavne na západnom, menej na strednom a najmenej na východnom Slovensku. Vo vyšších polohách sa využívajú pastviny na chov [[Tur domáci|hovädzieho dobytka]] a [[Ovca domáca|oviec]]. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín.
[[Súbor:Harvest Dubodiel2010.JPG|náhľad|vpravo|Žatva pri obci Dubodiel.]]

K 31. decembru 2009 sa na Slovensku chovalo:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Štatistický úrad SR | titul = Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2009 | url = http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_500/polnohospodarstvo/publikacie-stiahnutie/stavy-zvierat/supis-zvierat-2009.pdf | dátum vydania = Marec 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.8.2010 | vydavateľ = portal.statistics.sk | miesto = }}</ref>
{| class="wikitable" border="1"
|-
! Druh
! Počet kusov v tisícoch
|-
| Hovädzí dobytok
| 471
|-
| Ošípané
| 740
|-
| Ovce
| 376
|-
| Kozy
| 35
|-
| Kone
| 7
|-
| Hydina (z toho sliepky)
| 13 583 (6 252)
|}

Počet chovaných zvierat väčšiny druhov má dlhodobo tendenciu poklesu, hlavne v dôsledku poklesu domáceho dopytu a nízkej kúpnej sily domáceho obyvateľstva<ref name="Némethová"/>.

Štruktúra pôdneho fondu v SR v rokoch 2007&nbsp;–&nbsp;2012 bola nasledovná (všetky údaje v [[hektár|ha]] k 1. januáru daného roku):<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Štruktúra pôdneho fondu | url = http://www.podnemapy.sk/portal/reg_pod_infoservis/struktura_pf_070101/struktura_pf.aspx | dátum vydania = 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-11-29| vydavateľ = Pôdny portál | miesto = }}</ref>
{| class="wikitable"
|-
! Rok !! Spolu !! Poľnohospodárska <br />pôda !! Orná pôda !! Chmeľnice !! Vinice !! Záhrady !! Ovocné <br />sady !! [[trvalý trávnatý porast|TTP]] !! Lesná pôda !! Vodné <br />plochy !! Zastavané <br />plochy !! Iné
|-
| '''[[2007]]''' || 4&nbsp;903&nbsp;397 || 2&nbsp;430&nbsp;683 || 1&nbsp;427&nbsp;357 || 534 || 27&nbsp;314 || 76&nbsp;813 || 17&nbsp;792 || 880&nbsp;873 || 2&nbsp;006&nbsp;939 || 93&nbsp;325 || 227&nbsp;092 || 145&nbsp;357
|-
| '''[[2008]]''' || 4&nbsp;903&nbsp;573 || 2&nbsp;428&nbsp;899 || 1&nbsp;425&nbsp;896 || 530|| 27&nbsp;243 || 76&nbsp;720
|| 17&nbsp;590 || 880&nbsp;920 || 2&nbsp;007&nbsp;142 || 93&nbsp;656 || 227&nbsp;931 || 145&nbsp;945
|-
| '''[[2009]]''' || 4&nbsp;903&nbsp;704 || 2&nbsp;423&nbsp;478 || 1&nbsp;421&nbsp;852 || 520|| 27&nbsp;258 || 76&nbsp;636
|| 17&nbsp;360 || 879&nbsp;853 || 2&nbsp;008&nbsp;257 || 94&nbsp;575 || 229&nbsp;059 || 148&nbsp;335
|-
| '''[[2010]]''' || 4&nbsp;903&nbsp;717 || 2&nbsp;417&nbsp;933 || 1&nbsp;417&nbsp;983 || 519|| 27&nbsp;140 || 76&nbsp;563
|| 17&nbsp;257 || 878&nbsp;470 || 2&nbsp;008&nbsp;843 || 94&nbsp;645 || 229&nbsp;941 || 152&nbsp;356
|-
| '''[[2011]]''' || 4&nbsp;903&nbsp;644 || 2&nbsp;414&nbsp;291 || 1&nbsp;416&nbsp;633 || 520|| 27&nbsp;091 || 76&nbsp;529
|| 17&nbsp;034 || 876&nbsp;484 || 2&nbsp;011&nbsp;250 || 94&nbsp;761 || 230&nbsp;589 || 152&nbsp;753
|-
| '''[[2012]]''' || 4&nbsp;903&nbsp;613 || 2&nbsp;410&nbsp;812 || 1&nbsp;415&nbsp;653 || 517|| 26&nbsp;997 || 76&nbsp;563
|| 16&nbsp;858 || 874&nbsp;224 || 2&nbsp;012&nbsp;336 || 94&nbsp;764 || 231&nbsp;967 || 153&nbsp;733
|}

=== Turizmus ===
Slovensko je atraktívne pre svoje prírodné krásy, najmä [[Pohorie|hory]], [[jaskyňa|jaskyne]] ale aj kultúrne a historické zaujímavosti, ako sú stredoveké [[hrad]]y a [[mesto|mestá]], [[ľudová architektúra]], [[kúpele]] a [[lyžiarske stredisko|lyžiarske strediská]]. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor =
| titul = Slovakia, Wikitravel
| url = http://wikitravel.org/en/Slovakia
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 30.09.2011
| dátum prístupu = 09.10.2011
| vydavateľ = wikitravel.org
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>. V roku 2006 navštívilo Slovensko viac než 1,6 milióna ľudí. Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto a pohorie [[Tatry]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = ČTK
| autor2 = KA
| titul = Turistov na Slovensku pribúda
| url = http://aktualne.centrum.sk/cestovanie/clanek.phtml?id=240802
| dátum vydania = 30.06.2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 09.10.2011
| vydavateľ = aktualne.centrum.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Väčšina návštevníkov prichádza z Česka (asi 26&nbsp;%), Poľska (15&nbsp;%) a Nemecka (11&nbsp;%).

== Doprava ==
=== Letecká doprava ===
[[Súbor:Bratislava Airport new terminal BTS.jpg|right|thumb|[[Letisko M. R. Štefánika|Letisko Bratislava]]]]
Na Slovensku sa nachádza 36 [[letisko|letísk]] (z toho 20 s tvrdým povrchom)<ref name=CIA>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = The World Factbook
| url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Central Intelligence Agency
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>. Slovensko má celkovo 6 medzinárodných letísk, konkrétne v [[Letisko M. R. Štefánika|Bratislave]], [[Letisko Košice|Košiciach]], [[Letisko Piešťany|Piešťanoch]], [[Letisko Poprad-Tatry|Poprade]], [[Letisko Sliač|Sliači]] a [[Letisko Žilina|Žiline]]. Najväčšie letisko na Slovensku je [[Letisko M. R. Štefánika|Letisko Milana Rastislava Štefánika]] v Bratislave. V roku 2014 prepravilo 1 355 625 cestujúcich<ref>http://www.bts.aero/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/statisticke-udaje/</ref>.

'''Počet letísk podľa dĺžky:'''<ref name=CIA />
* viac ako {{m|3047|m}}: 1
* od 2 438 do {{m|3047|m}}: 3
* od 1 524 do {{m|2437|m}}: 3
* od 914 do {{m|1523|m}}: 12
* menej ako {{m|914|m}}: 17

=== Železničná doprava ===
[[Súbor:Czech Raildays 2012, ZSSK 861, 861 005-1 (02).jpg|thumb|right|Vlak [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]]]]
[[ŽSR]] spravujú 3 690 kilometrov (2007)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007
| url = http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a {{km|1923|m}} tratí so zabezpečovacím zariadením. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou {{km|43.3|m}}, 2 283 mostov s dĺžkou {{km|46.7|m}} a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Najdôležitejšími železničnými uzlami sú: [[Bratislava]], [[Žilina]], [[Košice]], [[Zvolen]] a [[Nové Zámky]]. Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je [[Čremošniansky tunel]] s dĺžkou {{m|4697|m}}.

Medzi technické pamiatky patrí úvraťová [[Kysucko-oravská lesná železnica]]. V prevádzke bola od roku 1926 do 1971, dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia.

=== Cestná doprava ===
[[Súbor:Highways in Slovakia.svg|right|thumb|Sieť diaľníc Slovenska]]
Celková dĺžka cestných komunikácií je {{km|42993|m}}. S tvrdým povrchom {{km|37533|m}} (vrátane {{km|415.5|m}} diaľnic a {{km|259|m}} rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom {{km|5460|m}}. Kategórie cestných komunikácií: cesty I. triedy, cesty II. triedy, cesty III. triedy, rýchlostné komunikácie, diaľnice ([[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]], [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]).

=== Vodná doprava ===
Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach:
* [[Dunaj]] ({{km|172|m}})
* [[Váh]] ({{km|78.8|m}})
* [[Bodrog]] ({{km|7.8|m}})
* [[Topľa]] ({{km|20|m}})
Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách [[Bratislava]] a [[Komárno]]. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]] s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť [[Dunaj]] cez [[Váh]] s [[Odra|Odrou]] a [[Visla|Vislou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR
| url = http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = MDPT
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.

=== Potrubná doprava ===
Cez Slovensko prechádzajú dva ropovody – [[Družba (ropovod)|Družba]] ({{km|506.6|m}}) a [[Ropovod Adria|Adria]] ({{km|8.5|m}}). Krajinou taktiež prechádza plynovod [[Bratstvo (plynovod)|Bratstvo]], na ktorý je nadviazaný slovenský distribučný systém plynovodov o dĺžke vyše {{km|30560|m}}.<ref name="tzbp">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Széplaky
| meno = D.
| priezvisko2 = Lukáč
| meno2 = L.
| titul = Súčasnosť a budúcnosť tranzitnej prepravy zemného plynu na území Slovenska
| url = http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html
| dátum vydania = 03.02.2011
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 23.09.2014
| vydavateľ = tzbportal.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> K zemnému plynu má vďaka plynovodom prístup 94 % obyvateľov krajiny.<ref name="tzbp"/>

== Školstvo ==
[[Súbor:Univerzita Komenského v Bratislave.JPG|thumb|right|Historická budova auly [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovom námestí]]]]
Povinná, pôvodne 6 ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku 1868. Od roku 1922 8 ročná, neskôr v priebehu éry socializmu rozšírená na 10 ročnú povinnú školskú dochádzku, ktorú môžu žiaci absolvovať na [[základná škola|základných]] a [[stredná škola|stredných školách]], resp. [[osemročné gymnázium|8 ročných gymnáziách]]. [[Negramotnosť]] obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,6&nbsp;% populácie nad 15 rokov. Nachádzajú sa tu štátne, cirkevné ako aj súkromné školy. Vzdelávanie je poskytované aj v jazykoch viacerých [[národnostná menšina|národnostných menšín]]. [[Základná škola|Základnú školu]] navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov.

Všetky štandardné stupne vzdelania, vrátane vysokého sú štátom poskytované bezplatne. Na Slovensku existuje niekoľko desiatok [[vysoká škola|vysokých škôl]] a [[univerzita|univerzít]]. V roku 2006 absolvovalo vysokoškolské štúdium na Slovensku 34 535 absolventov.<ref>Řádek, M. a kolektív, 2007: [http://www.jeneweingroup.com/dokumenty/eppp/Vysoke_skolstvo.pdf ''Vysoké školstvo na Slovensku. Realita, problém, možné riešenia.''] EPPP, 38 s.</ref> Ani jedna zo slovenských univerzít sa nedostala medzi 500 najlepších univerzít na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Academic Ranking of World Universities - 2008 - Top 500 World Universities
| url = http://www.arwu.org/rank2008/Top500_EN(by%20rank).pdf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 18.10.2009
| vydavateľ = arwu.org
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>

Medzi najkvalitnejšie univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria [[Univerzita Komenského]], [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]], [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|Poľnohospodárska univerzita v Nitre]] a [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Top Eastern Europe Universities
| url = http://www.webometrics.info/top100_continent.asp?cont=E_Europe
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 13.7.2009
| vydavateľ = webometrics.info
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.

== Veda a výskum ==
Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými vysokými školami, odbornými ústavmi a [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]]. Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ prakticky nevyskytuje. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú [[Technická veda|technické odbory]] a [[fyzika]]. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o zvýšenie na hranicu 3&nbsp;% HDP do roku 2010 na Slovensku nestúpajú a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 0,5&nbsp;% HDP, pričom podiel mierne klesá a v roku 2008 bol 0,47&nbsp;%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Výdavky na výskum a vývoj
| url = http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17374
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 15.10.2009
| vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> (pri tom ešte v roku 1989 dávalo 3,9&nbsp;% HDP, čo bolo na svetovej úrovni).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Baláž
| meno = Vladimír
| odkaz na autora =
| titul = Slovenská ekonomika je malá, otvorená a hlúpa
| url = http://komentare.sme.sk/c/5020902/slovenska-ekonomika-je-mala-otvorena-a-hlupa.html
| dátum vydania = 16. 9. 2009 22:00
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 16.9.2009
| vydavateľ = sme.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Slovensko: každý rok menší podiel HDP na vedu a výskum
| url = http://www.euractiv.sk/vzdelavanie0/clanok/slovensko-kazdy-rok-mensi-podiel-hdp-na-vedu-a-vyskum
| dátum vydania = 11.03.2008
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 16.9.2009
| vydavateľ = euractiv.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>

== Ozbrojené sily ==
[[Súbor:Slovak Troops in Afghanistan.jpg|náhľad|Príslušníci slovenských ozbrojených síl v Afganistane.]]
Ozbrojené sily Slovenskej republiky (do roku 2002 [[Armáda Slovenskej republiky]]) predstavujú [[Ozbrojené sily|ozbrojenú moc]] krajiny. Slúžia predovšetkým na ochranu bezpečnosti štátu, [[sloboda|slobody]] a [[zvrchovanosť|zvrchovanosti]]. Ich nezanedbateľným významom je pomoc pri odstraňovaní následkov [[živelná pohroma|živelných pohrôm]] alebo iných iných [[mimoriadna udalosť|mimoriadnych udalostí]]. Od januára 2006, keď došlo k zrušeniu [[povinná vojenská služba|povinnej vojenskej služby]] pre obdobie mieru, sú slovenské ozbrojené sily plne [[profesionálna armáda|profesionálnou armádou]]<ref>História povinnej vojenskej služby. Obrana, 8, 2005 s. 6&nbsp;–&nbsp;9 [Dostupné online http://www.mod.gov.sk/data/files/373.pdf]</ref>. Vek pre dobrovoľný vstup do armády je pre mužov od 18 do 30 rokov. V armáde smú slúžiť aj ženy. Organizačne sa Ozbrojené sily SR delia na [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemné]] a [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušné sily]]. Na ozbrojené sily Slovensko dáva ročne dlhodobo menej ako 2 % HDP (v roku 2011 asi 1,1 %, teda približne 655,79 miliónov eur<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor =
| titul = Štátny rozpočet, Výdavky podľa funkčnej klasifikácie - Obrana
| url = http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2011/#sekcia5
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 09.09.2013
| dátum prístupu = 20.09.2013
| vydavateľ = Ministerstvo financií SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>).V roku 2013 mali ozbrojené sily k dispozícii 14&nbsp;501 príslušníkov ozbrojených síl a 6989 civilných zamestnancov.

== Médiá ==
[[Súbor:Slovak Radio Pyramid2.jpg|right|thumb|Sídlo [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] na Mýtnej v Bratislave.]]
K [[1. január]]u 2011 vznikla [[Rozhlas a televízia Slovenska]], verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia. Má dve organizačné zložky: [[Slovenský rozhlas]] a [[Slovenská televízia|Slovenskú televíziu]], ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
| url = http://www.rtvs.eu/index.php?r=download/file/id/1
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 3.6.2011
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Štatutárnym zástupcom RTVS je generálny riaditeľ [[Václav Mika]].

=== Rozhlas ===
Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú (3. + 4. kvartál 2010): [[Rádio Expres]] (19,95&nbsp;%), [[Rádio Slovensko]] (SRo 1, 16,86&nbsp;%), [[Fun Rádio]] (13,83&nbsp;%), [[Jemné Melódie]] (7,23&nbsp;%), [[Europa 2|Rádio Europa 2]] (6,30&nbsp;%), [[Rádio Regina]] (SRo 4, 6,12&nbsp;%), [[Rádio Viva]] (3,85&nbsp;%), [[Rádio Lumen]] (2,91&nbsp;%), [[Rádio FM]] (SRo 3, 1,99&nbsp;%) a [[Rádio Hey!]] (1,61&nbsp;%)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Počúvanosť rádií na Slovensku 2010
| url = http://strategie.hnonline.sk/sk/reklama/data/media/pocuvanost_radii/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 3.6.2011
| vydavateľ = strategie.hnonline.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
[[Súbor:stvtower.jpg|right|thumb|Sídlo [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] v Mlynskej doline v Bratislave.]]
Verejnoprávny [[Slovenský rozhlas]] vysiela už viac ako 85 rokov a má 9 okruhov. Terestriálne vysielajú: [[Rádio Slovensko]], [[Rádio Regina]], [[Rádio Devín]], [[Rádio FM]], [[Rádio Patria]] a [[Radio Slovakia International]]. Digitálne cez internet vysiela: [[Rádio Klasika]], [[Rádio Litera]] a [[Rádio Junior]]. Sídlo Slovenského rozhlasu je v Bratislave.

=== Televízia ===
Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – [[Slovenská televízia]], ktorá má dva kanály (Jednotka a Dvojka, vysielanie Trojky bolo v lete 2011 pozastavené). V roku [[2011]] oslávila Jednotka (do roku 2004 STV 1) svoje 55. výročie. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela prevažne slovenské dokumenty, šport, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy.

Roku 1996 začala vysielať aj komerčná [[TV Markíza]], ktorá je dlhodobo najsledovanejšou televíziou. Jej riaditeľom je Matthias Settele. Televízia spustila druhý, pre ženy určený kanál [[TV Doma]], tretí, pre mužov s názvom [[TV Dajto]] aj o štvrtý kanál [[TV Foor]], ktorý zanikol v roku 2014.

Z televízie Global vznikla v roku 2002 [[TV JOJ]], ktorá spustila vysielanie druhého okruhu [[JOJ Plus]] a v roku 2013 ďalšie dva programy [[TV WAU a TV SENZI]]. Riaditeľom je František Borovský.

Televízia [[TA3]] vysiela spravodajstvo z domova i zahraničia.

Okrem týchto desať televízií s terestriálnym vysielaním sú na Slovensku aj monotematická [[TVA]] (obchodné správy), [[Nautik TV]] (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), [[MusicBox]] (hudobná stanica), [[Ring TV]] (v noci vysiela na kanáli TA3 interaktívne relácie) ako aj ďalšie miestne a lokálne televízie.

Poradie televízií podľa sledovanosti (3. + 4. kvartál 2010): TV Markíza (57,33&nbsp;%), TV JOJ (36,80&nbsp;%), Jednotka (21,17&nbsp;%), TA3 (4,88&nbsp;%) a iné<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Sledovanosť televízií 2010 (MML - TGI)
| url = http://strategie.hnonline.sk/sk/reklama/data/media/sledovanost_televizii/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 3.6.2011
| vydavateľ = strategie.hnonline.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.

V marci [[2011]] sa na Slovensku začal prechod z analógového televízneho vysielania na digitálne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011
| url = http://www.digimedia.sk/?IDe=105034
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 3.6.2011
| vydavateľ = MDVRR SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.

=== Tlač ===
Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (3. + 4. kvartál 2010)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Čítanosť tlače (MML + OMV)
| url = http://strategie.hnonline.sk/sk/reklama/data/media/citanost_tlace/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 3.6.2011
| vydavateľ = strategie.hnonline.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>:
* Denníky – [[Nový Čas]] (22,30&nbsp;%), [[SME]] (7,49&nbsp;%), [[Plus Jeden Deň]] (7,03&nbsp;%), [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (6,77&nbsp;%), [[Šport (denník)|Šport]] (3,94&nbsp;%), [[Korzár (denník)|Korzár]] (3,61&nbsp;%), [[Hospodárske noviny]] (3,39&nbsp;%), [[Új Szó]] (2,28&nbsp;%) a [[Avízo]] (1,24&nbsp;%) a iné.
* Týždenníky – [[Plus 7 dní]] (12,27&nbsp;%), [[Život (časopis)|Život]] (9,60&nbsp;%), [[Nový Čas pre ženy]] (8,43&nbsp;%), [[Báječná žena]] (7,71&nbsp;%), [[Eurotelevízia]] (6,12&nbsp;%), [[Slovenka]] (4,15&nbsp;%) a iné.
* Mesačníky – Zdravie (9,23&nbsp;%), Eva (9,07&nbsp;%), EMMA (8,33&nbsp;%), Záhradkár (7,40&nbsp;%), Auto motor a šport (5,04&nbsp;%), Auto magazín (4,17&nbsp;%), Pekné bývanie (4,16&nbsp;%) a iné.

== Šport ==
[[Súbor:Slovakia2010WinterOlympicscelebration2.jpg|thumb|right|[[Slovenské národné hokejové mužstvo]] oslavuje výhru v zápase proti Švédsku na [[Zimné olympijské hry 2010|ZOH 2010]]]]
Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným aj zimným zameraním. Medzi populárne športy na Slovensku patria: - [[futbal]], [[ľadový hokej]], [[tenis]], [[atletika]], [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]], [[basketbal]], [[volejbal]], [[vodný slalom]], [[lyžovanie]], [[cyklistika]], [[hokejbal]], [[florbal]] a ďalšie.

Strediskom biatlonu je malá obec [[Osrblie]], kde sa konali v roku 1997 [[Majstrovstvá sveta v biatlone]]. Majstrovstvá vo vodnom slalome sa pravidelne usporadúvajú na divokej vode v [[Čunovo|Čunove]]. V lyžiarskom areáli Štrbského plesa sa nachádzajú dva skokanské mostíky, na ktorých sa konali Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach (1935, 1970) a viaceré svetové poháre.

[[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenská národná futbalová reprezentácia]] nikdy podľa hodnotení nepatrila k svetovej, či európskej špičke, futbal je však na Slovensku populárny. [[Slovenský futbalový zväz]] riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako Fortuna [[Corgoň liga|liga]], [[I. slovenská futbalová liga mužov|I. liga]] a ďalšie. Slovenský tím sa v roku 2010 dostal do osemfinále na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS vo futbale v Juhoafrickej republike]], a to prvýkrát v ére samostatnosti. Najznámejšie slovenské futbalové tímy sú [[ŠK Slovan Bratislava]], AS Trenčín, [[MŠK Žilina]] a [[Spartak Trnava]].

[[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji]] má za sebou viacero úspechov (napr. zlatá medaila v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]], strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|2012]], či bronz v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]]). [[Slovenský zväz ľadového hokeja]] je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. [[Slovnaft extraliga|Slovnaft Extraligu]], [[1. hokejová liga SR|1. hokejovú ligu]], zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách. V roku 2011 sa v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Košice|Košiciach]] uskutočnili [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011]]. [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925]] sa uskutočnili na prírodných klziskách vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]].

== Gastronómia ==
[[Súbor:Halusky kapustnica.jpg|thumb|right|[[Bryndzové halušky]], [[kapustnica]] a tmavé pivo [[Zlatý Bažant]] – príklad slovenskej kuchyne.]]
Slovenská kuchyňa je rôznorodá a líši sa v závislosti od regiónov. Je ovplyvnená okolitými kuchyňami, najmä [[Česká kuchyňa|českou]], [[poľská kuchyňa|poľskou]], [[rakúska kuchyňa|rakúskou]] a [[maďarská kuchyňa|maďarskou]]. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako [[bryndzové halušky]] a [[zemiakové placky]] na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou kuchyňou a rakúskou kuchyňou, ako napríklad [[guláš]], [[lečo]], [[plnená paprika]], [[viedenský rezeň]].

Medzi slovenské výrobky patria<ref>{{PDFLink|[http://www.mpsr.sk/politikakvality/download.php?59 Zoznam výrobkov v Slovenskej republike ako chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie]}}</ref>:
* syrové výrobky ako [[parenica]], [[ovčí syr]] (ovčí hrudkový syr – salašnícky, ovčí salašnícky údený syr), syrové [[korbáčik]]y (oravský a zázrivský korbáčik“), [[oštiepok]], [[bryndza]], tekovský salámový syr
* mäsové výrobky ako [[spišské párky]], [[špekačky]], liptovská saláma, lovecká saláma
* pekárske výrobky ako [[skalický trdelník]], [[bratislavský rožok]]

== Galéria ==
<gallery>
Image:Town Presov Slovakia 52.jpg|[[Prešov]], [[Konkatedrála svätého Mikuláša]]
Image:Kosice - St. Elisabeth Cathedral retouched.jpg|[[Košice]], [[Dóm svätej Alžbety]]
Image:Zilina-namestie ahlinku.jpg|[[Žilina]], [[Námestie A. Hlinku (Žilina)|Námestie A. Hlinku]]
Image:Banska Bystrica from Urpin.jpg|[[Banská Bystrica]]
Image:Trencin hrad 20010302.jpg|[[Trenčín]]
Image:Nitra - Castle.jpg|[[Nitra]]
Image:Slovakia-Trnava-Town tower.jpg|[[Trnava]]
Image:Capital Bratislava Slovakia 0943.jpg|[[Bratislava]]
</gallery>

== Poznámky ==
<references group=pozn/>

== Referencie ==
{{reflist|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Slovensko|commonscat=Slovakia|q_štítok=Slovensku|wikt|}}

== Externé odkazy ==
{{portál|Slovensko|Slovenský|Košice|Košický|Bratislava|Bratislavský|Žilina|Žilinský}}
* [http://www.slovakia.travel Slovakia.travel] – Oficiálny portál cestovného ruchu Slovenskej republiky
* [http://www.slovensko.com Slovensko.com] – aktuálne správy, turistické informácie a diskusné fórum o Slovensku
* [http://www.sacr.sk Slovenská agentúra pre cestovný ruch]
* [http://www.government.gov.sk Úrad vlády SR]
* [http://www.prezident.sk Prezident SR]
{{Portál|Politika|Politický}}
{{Koncové šablóny|{{Kraje Slovenska}}|{{Okresy Slovenska}}|{{Európa}}|{{Dejiny Slovenska}}}}
{{Navboxes
| title = Členstvo v medzinárodných organizáciách
| state = collapsed
| list = {{Krajiny V4}}
{{Eurozóna}}
{{NATO}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Schengenský priestor}}
{{WTO}}
{{OECD}}
{{OBSE}}
}}

[[Kategória:Slovensko| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]

Verzia z 11:56, 26. november 2015

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Slovensko pozri Slovensko (rozlišovacia stránka).
Slovenská republika
Vlajka Slovenska Štátny znak Slovenska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Nad Tatrou sa blýska

Súbor:Slovak anthem1.ogg
Miestny názov  
 • dlhý Slovenská republika
 • krátky Slovensko
Hlavné mesto Bratislava
48°8′ s.š. 17°6′ v.d.
Najväčšie mesto Bratislava*[1]
Úradné jazyky slovenčina[pozn 1][3][4][5]
Regionálne jazyky maďarčina, rómčina, rusínčina, čeština, ukrajinčina a iné
Demonym Slovák, Slovenka
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
parlamentná republika
Andrej Kiska
Robert Fico
Vznik 1. január 1993 (rozdelenie Československa)
Susedia Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
49 036 km² (126.)  
931 km² (1.9 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2012)
 • sčítanie (2011)

 • hustota (2012)
 
5 445 000 [6] (112.)
5 397 036 [7]

111,1/km² (67.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2012
94 088 mil. $ (59.)
21 102 $ (43.)
Index ľudského rozvoja (2010) 0,818 (31.) – vysoký
Mena euro (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
CET/SEČ (UTC+1)
CEST/LSEČ (UTC+2)
Medzinárodný kód SVK/SK
Medzinárodná poznávacia značka SK
Internetová doména .sk, .eu (zdieľaná s ostatnými členmi Európskej únie)
Smerové telefónne číslo +421
* podľa počtu obyvateľov aj rozlohou

Súradnice: 49°S 20°V / 49°S 20°V / 49; 20

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Má rozlohu 49 036 km² a žije tu približne 5 430 000 obyvateľov. Hraničí s Českom (251,8 km), Rakúskom (107,1 km), Poľskom (541,1 km), Ukrajinou (97,8 km) a Maďarskom (654,8 km)[8]. Hlavným a najľudnatejším mestom je Bratislava.

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únieEurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Slovenska

Pozri články: Zoznam vládcov Slovenska, Vanniovo kráľovstvo, Veľká Morava, Uhorsko, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Slovenská republika rád, Prvá Slovenská republika, Politický vývoj Slovenska od roku 1989

Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne z prelomu rokov 178/179 po Kr.[9]
Severné Slovensko

Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca – Gánovce, nález sošky Venuše v Moravanoch nad Váhom). Približne 5000 – 4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica).

Od konca 4. storočia pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – Kelti. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. storočí pred Kr. prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.

Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou.

Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. Slovensko sa stalo súčasťou Samovej ríše v 7. storočí, samostatného Nitrianskeho kniežatstva (koniec 8. storočia833) a Veľkej Moravy (833 – cca 907). V roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav požiadal Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi Konštantínom (mníšskym menom Cyril) a Metodom, ktorí zostavili písmo hlaholiku, preložili Sväté písmo, bohoslužobné texty a ďalšie knihy do staroslovienčiny a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa územie Slovenska stalo postupne súčasťou Uhorska (od 10. stor.13. stor. do 1918). Nitriansky kódex (1083) latinský evanjeliár, je najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska. Zoborská listina (1111 a 1113), je vyjadrením majetkových záležitostí zoborského konventu, pre mnohé obce uvedené v listinách znamenajú prvú písomnú zmienku. Medzi menami osôb a názvami obcí uvedenými v listinách je najviac slovenských, potom nemeckých a latinizovaných. Rok 1498 je zaujímavý dekrétom Vladislava II., ktorý menuje desať najdôležitejších miest Uhorska, z ktorých šesť sa nachádzalo na Slovensku (Bratislava, Košice, Bardejov, Prešov, Trnava, Levoča), čo dokazuje relatívnu vyspelosť Slovenska v rámci Uhorska.

Názov Slovensko ako označenie Slovenska v dnešnom ponímaní je výnimočne doložený z roku 1029 v spojení „dux Sclavonie“ a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku 1675 v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti.[10]

Po Osmanskej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (1536 – 1784/1848), korunovačným (1563 – 1830) mestom a sídlom snemu (1542 – 1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi.

Roku 1784 Jozef Ignác Bajza, René mládenca príhody a skúsenosti prvý román v slovenskej literatúre napísaný v jazyku, ktorý si autor sám vytvoril na základe západoslovenského nárečia. Roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (bernolákovčina). Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes.

V revolúcii rokov 184849 sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, to sa im však nepodarilo.

Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867 – 1918.

V roku 1918 sa Slovensko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia komunistická tzv. Slovenská republika rád so sídlom v Prešove. Slovensko sa ako súčasť Česko-Slovenska začalo rozvíjať najmä po kultúrnej stránke. Koncom 30. rokov využil národnostné rozdiely v krajine Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne po rokovaniach so slovenskými politikmi dopomohol v marci 1939 k vzniku Slovenskej republiky. Slovensko počas vojny vystupovalo ako spojenec Nemeckej ríše. Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie (politické a vojenské centrum Banská Bystrica; povstanie bolo porazené, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja). Slovensko bolo z východu oslobodzované Červenou armádou.

Po 2. svetovej vojne bolo obnovené Česko-Slovensko a dostalo sa do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny východného bloku za železnú oponu. Po 25. februári 1948, kedy sa moci ujala Komunistická strana Československa, došlo k znárodneniu súkromných podnikov, slovenský prevažne roľnícky vidiek zasiahla kolektivizácia poľnohospodárstva. Komunistický režim zaviedol vedúcu úlohu KSČ, ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou Národného frontu. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní ŠtB, väznení aj popravení. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným politickým zmenám. 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené vpádom vojsk Varšavskej zmluvy. Došlo k tzv. normalizácii a nástupu brežnevskej politiky. V roku 1989 Nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.

1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Od 19. januára 1993 je Slovensko členom OSN, od 29. marca 2004 členom NATO a od 1. mája 2004 členom Európskej únie.

Geografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Slovenska

Slovensko leží v Strednej Európe a je charakterizované hornatou krajinou na severe a nížinami na juhu.

Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou.
Oravský hrad
Obilné polia v Chvojnickej pahorkatine na Záhorí.
Spišský hrad, na travertínovom hradnom vrchu.
Stredoveké centrum Bardejova
Kriváň, neoficiálny symbol Slovenska

Sídla

Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia, nachádza sa tu 2 891 samostatných obcí, z toho je 138 miest (2009)[11]. Najväčšími mestami podľa počtu obyvateľov sú Bratislava a Košice, ďalej nasledujú Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica a Trnava. V mestách žije vyše 57 percent populácie.

Povrch

Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí Záhorská nížina, Podunajská nížina a Východoslovenská nížina.

Podnebie

Podnebie Slovenska sa nachádza na rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:

  1. Nížiny
    1. Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú Bratislava a Hurbanovo.
    2. Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Východoslovenskú nížinu a Košickú kotlinu. Typickým predstaviteľom sú Košice.
  2. Kotliny – priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v rozmedzí 15 – 18,5 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú Poprad, Sliač a Žilina.
  3. Hory – Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je pod 15 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje Štrbské Pleso, Chopok a Lomnický štít.

Vodstvo

Rieky na Slovensku väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je Dunaj, ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad v Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na úmorie Baltského a Čierneho mora. K úmoriu Baltského mora patria povodia riek Poprad a Dunajec. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek Morava, Dunaj, Tisa. Plesá na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca, napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, alebo Skalnaté pleso.

Najviac priehrad je na rieke Váh, kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľová, Nosice a iné. Najväčšia priehrada je Oravská priehrada s rozlohou 35 km². Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu, alebo zásobovanie pitnou vodou (vodárenské nádrže, celkom 8). Najviac podzemnej vody je na Žitnom ostrove. Podzemná voda sa delí na 3 druhy:

  1. krasová voda – nachádza sa v jaskyniach;
  2. minerálna voda;
  3. termálna voda – najteplejšia termálna voda v SR je v Podhájskej (80 stupňov)[12]

Zemepisné zaujímavosti

Svetové strany
  • najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.)
  • najjužnejší bod: Patince (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.)
  • najzápadnejší bod: Záhorská Ves (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.)
  • najvýchodnejší bod: Kremenec (hraničný trojmedzník) (obec Nová Sedlica) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.)
Nadmorská výška
Stredy
Hranice[8]
Vzdialenosti (vzdušné)
  • najväčšia dĺžka: 428,8 km medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica
  • najkratšia šírka: 77,6 km medzi obcami Orlov a Hosťovce
  • najkratšia vzdialenosť k moru: 361 km k Rijeke pri Jadranskom mori

Geológia

Geologická stavba

Tektonická mapa Západných Karpát a priľahlých jednotiek.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Geológia Slovenska

Väčšinu územia Slovenska zaberajú Západné Karpaty, pásmové pohorie s výraznou príkrovovou stavbou, ktoré je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy. Západné Karpaty sa delia na viacero pásiem.[13] Vonkajšie Západné Karpaty (ležiace na vonkajšej – severnej strane Karpatského oblúka), ktoré bol vrásnené na konci paleogénu a v neogéne. Tvorí ich hlavne flyšové pásmo. Geologicky komplikované bradlové pásmo tvorí vonkajšiu hranicu Centrálnych Západných Karpát. Do Centrálnych Západných Karpát patrí okrem bradlového aj pásmo jadrových pohorí, veporské a gemerské pásmo, ktoré dovedna budujú najväčšiu a najvyššiu časť Slovenska. Tieto jednotky majú výraznú príkrovovú stavbu a pestré horninové zloženie. Južne od nich sa nachádzajú Vnútorné Západné Karpaty, tvorené meliatským (slanským) pásmom. Spomedzi ostatných južnejších pásiem Západných Karpát na územie Slovenska zasahuje iba zemplínske pásmo vystupujúce v priestore Zemplínskych vrchov. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. Najdôležitejšie horotvorné pohyby postihli Západné Karpaty vo vrchnej jure, strede kriedy a miocéne. Po skončení hlavných horotvorných pohybov alpínskeho vrásnenia došlo v paleogéne a neogéne k vzniku viacerých zlomov, pozdĺž ktorých niektoré bloky poklesli a vytvorili tak paleogénne a neogénne kotliny. Na niektorých zlomoch došlo tiež k výlevom sopečných hornín, najmä na strednom a východnom Slovensku. Začiatkom štvrtohôr sopečná činnosť postupne ustala. Počas ľadových dôb vznikli v najvyšších pohoriach horské ľadovce. Od konca treťohôr možno sledovať prejavy eróznej a transportnej činnosti vetra a riek tak ako ich poznáme dnes.

Nerastné bohatstvo

Magnezit z Lubeníka. Tento minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku.

Ťažba nerastných surovín predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku 2009 dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329,59 miliónov € v bežných cenách, čo predstavuje asi 0,52 % HDP.[14] Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba čierneho uhlia zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako antracit, bitumenózne bridlice a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby uránu sa nachádzajú napr. na ložisku Košice-Jahodná, ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi rúd bola na Slovensku donedávna ťažená už iba železná ruda (siderit), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta 2008 však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby antimónu, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. V minulosti patrili medzi významné ložiská tohto polokovu Dúbrava v Nízkych Tatrách a Pezinok v Malých Karpatoch. Krajina má značné zásoby nerudných surovín, z ktorých veľký význam má hlavne ťažba magnezitu, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového meradla je významná aj ťažba perlitu a zeolitov. Významným je i novo otvárané ložisko mastenca pri Gemerskej Polome. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí barit, bentonit, kaolín (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické íly, petrurgický bazalt, stavebný a obkladový kameň, dolomit, vápenec, kamenná soľ (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), anhydrit (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), živce, kremenné piesky a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom zlata, striebra, medi a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši (Hodruša-Hámre)[15].

Príroda

Svišť vrchovský tatranský

Rastlinstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rastlinstvo Slovenska

Až 44,3 % územia republiky (2,17 milióna hektárov) je zalesnených[16]. Až 60 % lesných porastov tvoria listnáče a 40 % ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený, s podielom nad jednu tretinu buk, potom smrek a dub. 60 % výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie.

Živočíšstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Živočíšstvo Slovenska

Ochrana prírody

Na Slovensku zabezpečuje veľkoplošnú ochranu prírody 9 národných parkov, pričom rozlohou najväčší a najstarší je Tatranský národný park. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1 082 maloplošných chránených území[17], 382 území európskeho významu[18] a 38 chránených vtáčích území[19].

Administratívne rozdelenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Slovenska
Košice, druhé najväčšie mesto

Slovensko je od roku 1996 rozdelené na osem krajov, ktoré sú od roku 2002 zároveň samosprávnymi krajmi (v Ústave sa nazývajú vyššie územné celky (VÚC)):

  1. Banskobystrický kraj
  2. Bratislavský kraj
  3. Košický kraj
  4. Nitriansky kraj
  5. Prešovský kraj
  6. Trenčiansky kraj
  7. Trnavský kraj
  8. Žilinský kraj
  1. Banská Bystrica
  2. Bratislava
  3. Košice
  4. Nitra
  5. Prešov
  6. Trenčín
  7. Trnava
  8. Žilina

Administratívne rozdelenie Slovenska v dejinách

Obyvateľstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia Slovenska
  • Najvyšší počet obyvateľov majú kraje: Prešovský, Košický a Nitriansky.[11]
  • Najvyšší počet obyvateľov majú mestá: Bratislava, Košice a Prešov.
  • Najväčšiu hustotu zaľudnenia majú kraje: Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský.
  • Najväčšiu rozlohu majú mestá: Bratislava, mesto Vysoké Tatry a Košice.

Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na Spiši, Orave, Above a Zemplíne.

Národnosti

Etnická štruktúra obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 2011 a Atlasu rómskych komunít z roku 2013.

Slováci 80,7 %, Maďari 7,5 %, Rómovia 2,0 %, ostatní 1,8 % a nezistení 8 %.
Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.

Národnosť 2011[20] 2001[20] 1991[20] 1930 [21]
Slovenská 4 352 775 4 614 854 4 519 328 2 224 983
Maďarská 458 467 520 528 567 296 571 988
Rómska 105 738 89 920 75 802 30 626
Česká 30 367 44 620 52 884 120 926
Rusínska 33 482 24 201 17 197 91 079
Ukrajinská 7 430 10 814 13 281 (pozri Rusíni)
Nemecká 4 690 5 405 5 414 147 501
Poľská 3 084 2 602 2 659 933
Chorvátska 1 022 890  – 
Srbská 698 434  – 
Ruská 1 997 1 590 1 389 (pozri Rusíni)
Židovská 631 218 134 65 385
Moravská 3 286 2 348 6 037 (pozri Česi)
Bulharská 1 051 1 179 1 400 -
Ostatné 9 852 5 350 2 732 768
Nezistené 382 493 54 502 8 782 75 604
Spolu 5 538 036 5 379 455 5 274 335 3 329 793

Podiel Rómov podľa posledného sčítania (čiže na základe ich vlastnej deklarácie) je 1,7 %, no podľa rozhovorov s komunálnymi predstaviteľmi a starostami (čiže na základe definície zvyšného obyvateľstva) 5,6 %. Treba si však uvedomiť, že v prípade uvedených 5,6 % treba znížiť hore uvedené percento Slovákov a Maďarov celkovo o 4 percentuálne body.

Jazyky

Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce.

Materinský jazyk

Jazyková štruktúra (materinský jazyk) obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 2011.

Slovenčina 80,7 %, maďarčina 8,5 %, rómčina 2,0 %, ostatné 1,8 % a nezistené 7,0 %.
Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.

Materinský jazyk[22] Počet 2011[20] 2001[20] 1910[20]
slovenský 4 240 453 4 512 217 1 688 152
maďarský 508 714 572 929 885 646
rómsky 122 518 99 448 -
rusínsky 55 469 54 907 97 047
ukrajinský 5 689 7 879 -
český 35 216 48 201 -
nemecký 5 186 6 343 198 387
poľský 3 119 2 731 -
chorvátsky 1 234 988 3 480
jidiš 460 17 -
bulharský 132 1 004 -
ostatné 13 585 6 735 48 500
nezistené 405 261 66 056 -

Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti

Slovenčina 73,3 %, maďarčina 8,7 %, rómčina 2,4 %, ostatné 2,1 % a nezistené 13,5 %.
Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011

Jazyk Počet 2011[20]
slovenský 3 954 149
maďarský 472 212
rómsky 128 242
rusínsky 49 860
český 17 148
anglický 9 062
nemecký 6 173
ukrajinský 2 775
taliansky 1 436
poľský 1 316
ruský 1 250
vietnamský 1 096
posunková reč 1 039
chorvátsky 932
jidiš 203
bulharský 124
ostatné 21 109
nezistené 728 910

Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti

Slovenčina 80,4 %, maďarčina 7,3 %, ostatné 2,8 % a nezistené 9,5 %.
Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.

Jazyk Počet 2011[20]
slovenský 4 337 690
maďarský 391 577
rómsky 36 660
anglický 28 181
rusínsky 24 524
český 18 747
nemecký 11 474
taliansky 2 033
francúzsky 1 499
španielsky 1 202
ukrajinský 1 100
posunková reč 964
poľský 723
chorvátsky 383
jidiš 159
bulharský 68
ostatné 24 735
nezistené 515 312

Náboženstvo

Rímskokatolíci 62,0 %, Gréckokatolíci 3,8 %, Evanjelici a.v 5,9 %, Kalvíni 1,8 %, Ateisti 13,4 %, ostatní 2,5 % a nezistení 10,6 %.
Údaje čerpané zo sčítania z roku 2011.

Katedrála svätého Martina v Bratislave
Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku 2001.
Náboženské vyznanie 2014 abs.(%)[23] 2011 [20] 2001 [20] 1991[20] 1930 [21]
Rímskokatolícka cirkev 3 311 245 (61,13%) 3 347 277 3 708 120 3 187 383 2 384 355
Gréckokatolícka cirkev 327 712 (6,05%) 206 871 219 831 178 733 214 725
Pravoslávna cirkev - 49 133 50 363 34 376 9 076
Evanjelická cirkev a.v 391 088 (7,22%) 316 250 372 858 326 397 400 258
Reformovaná kresťanská cirkev 64 459 (1,19%) 98 797 109 735 82 545 145 829
Jehovovi svedkovia - 17 222 20 630 10 501 -
Evanjelická cirkev metodistická - 10 328 7 347 4 359 152
Kresťanské zbory - 7 720 6 519 700 -
Apoštolská cirkev - 5 831 3 905 1 116 -
Bratská jednota baptistov - 3 486 3 562 2 465 1 745
Cirkev adventistov siedmeho dňa - 2 915 3 429 1 721 -
Cirkev bratská - 3 396 3 217 1 861 29
Židovské náboženské obce - 1 999 2 310 912 136 737
Starokatolícka cirkev - 1 687 1 733 882 -
Cirkev československá husitská - 1 782 1 696 625 11 495
Novoapoštolská cirkev - 166 22 188
Bahájske spoločenstvo - 1 065  –   – 
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni) - 972 58 91
Iné 61 209 (1,13 %) 23 340 6 214 6 094 1 524
Bez vyznania 1 185 180 (21,88 %) 725 362 697 308 515 551 16 890
Nezistené 76 918 (1,42 %) 571 437 160 598 917 835 -

Na Slovensku sa nenachádza žiadna mešita.[24]

Politika

Sídlo slovenského parlamentu – Národnej rady Slovenskej republiky, a Bratislavský hrad.

Pozri:

Politický vývoj Slovenska od roku 1989
Ústava Slovenskej republiky
Zoznam prezidentov Slovenska
Zoznam predsedov vlád Slovenska
Zoznam predsedov slovenských parlamentov
Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006

Politický systém

Slovenská republika je pluralitná demokracia parlamentného typu – parlamentná republika.

Legislatíva

Parlament (NR SR) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických voľbách, ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky je pomerný, výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda by byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú z názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu imperatívny mandát.

Exekutíva

Vláda sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú koalíciu, t. j. takú ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí premiér, ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou. V prípade, že sa poslanci stanú ministrami svojho poslaneckého mandátu sa dočasne vzdávajú a na ich miesto nastúpia náhradníci (napr. v Českej republike im zostáva, čo následne spôsobuje vysoké absencie ministrov na hlasovaniach v Poslaneckej snemovni).

Grasalkovičov palác v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky.

V prípade, že rezignujú alebo sú odvolaní, mandát sa im vráti a oni môžu nastúpiť do parlamentu ako radoví poslanci.

Prezident

Prezident Slovenskej republiky je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine (Z tohto dôvodu, napríklad, nemôžu nikdy letieť spolu v jednom lietadle). Jeho funkcia je však skôr formálna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie Národnou radou. Na prehlasovanie tohto malého veta treba Národnej rade nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, t. j. minimálne 76. Pred malým prezidentským vetom stačila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, v prípade, že bol parlament uznášaniaschopný, t. j. bolo potrebných minimálne 38 poslaneckých hlasov. Prezident okrem toho vyberá ústavných sudcov spomedzi dvojnásobného počtu kandidátov schválených Národnou radou či udeľuje vyznamenania. Prezident je hlavou štátu. Terajším prezidentom je Andrej Kiska.

Ekonomika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ekonomika Slovenska

Priemysel

Kia cee'd, model auta vyrábaný v žilinskom závode Kia Motors Slovakia.

V minulosti sa v krajine produkovali najmä výrobky ťažkého strojárstva a zbrane pre krajiny RVHP a spojencov Sovietskeho zväzu. Po roku 1989 tento trh upadol.

Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku 21. storočia stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z automobilového priemyslu, ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného občana. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti Volkswagen v Bratislave, PSA Peugeot-Citroën v Trnave a Kia v Žiline. Druhý najdôležitejší priemysel je elektrotechnický priemysel. Pri Nitre má továreň spoločnosť Sony, pri Galante spoločnosť Samsung. Slovenský priemysel má priaznivé vyhliadky na rozvoj a mal by rásť aj v nasledujúcich rokoch. Na Slovensku sa v roku 2011 vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.[25]

Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok Detroit Európy a po rozvoji ekonomiky aj tatranský tiger[26].

Poľnohospodárstvo

Slovensko má rozvinuté poľnohospodárstvo, ktoré využíva 19 350 km² poľnohospodárskej pôdy (39,5 % povrchu krajiny). Ešte na začiatku 20. storočia zamestnávalo 60 % obyvateľstva. Dnes poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace odvetvia zamestnávajú asi 4,9 % ekonomicky činného obyvateľstva (asi 100 050 zamestnancov)[27]. Najvhodnejšie podmienky na rastlinnú výrobu sú v nížinách. Pestuje sa hlavne obilie (60 % osevných plôch), olejniny a jedno a viacročné krmoviny. Zemiaky, strukoviny a zelenina (hlavne rajčiny, biela kapusta, cibuľa, paprika a mrkva) sa pestujú dovedna na asi 3 % ornej pôdy[28]. Na Slovensku sa nachádza 6 vinohradníckych oblastí. Väčšina hrozna sa pestuje hlavne na západnom, menej na strednom a najmenej na východnom Slovensku. Vo vyšších polohách sa využívajú pastviny na chov hovädzieho dobytka a oviec. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín.

Žatva pri obci Dubodiel.

K 31. decembru 2009 sa na Slovensku chovalo:[29]

Druh Počet kusov v tisícoch
Hovädzí dobytok 471
Ošípané 740
Ovce 376
Kozy 35
Kone 7
Hydina (z toho sliepky) 13 583 (6 252)

Počet chovaných zvierat väčšiny druhov má dlhodobo tendenciu poklesu, hlavne v dôsledku poklesu domáceho dopytu a nízkej kúpnej sily domáceho obyvateľstva[28].

Štruktúra pôdneho fondu v SR v rokoch 2007 – 2012 bola nasledovná (všetky údaje v ha k 1. januáru daného roku):[30]

Rok Spolu Poľnohospodárska
pôda
Orná pôda Chmeľnice Vinice Záhrady Ovocné
sady
TTP Lesná pôda Vodné
plochy
Zastavané
plochy
Iné
2007 4 903 397 2 430 683 1 427 357 534 27 314 76 813 17 792 880 873 2 006 939 93 325 227 092 145 357
2008 4 903 573 2 428 899 1 425 896 530 27 243 76 720 17 590 880 920 2 007 142 93 656 227 931 145 945
2009 4 903 704 2 423 478 1 421 852 520 27 258 76 636 17 360 879 853 2 008 257 94 575 229 059 148 335
2010 4 903 717 2 417 933 1 417 983 519 27 140 76 563 17 257 878 470 2 008 843 94 645 229 941 152 356
2011 4 903 644 2 414 291 1 416 633 520 27 091 76 529 17 034 876 484 2 011 250 94 761 230 589 152 753
2012 4 903 613 2 410 812 1 415 653 517 26 997 76 563 16 858 874 224 2 012 336 94 764 231 967 153 733

Turizmus

Slovensko je atraktívne pre svoje prírodné krásy, najmä hory, jaskyne ale aj kultúrne a historické zaujímavosti, ako sú stredoveké hrady a mestá, ľudová architektúra, kúpele a lyžiarske strediská. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa[31]. V roku 2006 navštívilo Slovensko viac než 1,6 milióna ľudí. Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto a pohorie Tatry[32]. Väčšina návštevníkov prichádza z Česka (asi 26 %), Poľska (15 %) a Nemecka (11 %).

Doprava

Letecká doprava

Letisko Bratislava

Na Slovensku sa nachádza 36 letísk (z toho 20 s tvrdým povrchom)[33]. Slovensko má celkovo 6 medzinárodných letísk, konkrétne v Bratislave, Košiciach, Piešťanoch, Poprade, Sliači a Žiline. Najväčšie letisko na Slovensku je Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. V roku 2014 prepravilo 1 355 625 cestujúcich[34].

Počet letísk podľa dĺžky:[33]

  • viac ako 3 047 m: 1
  • od 2 438 do 3 047 m: 3
  • od 1 524 do 2 437 m: 3
  • od 914 do 1 523 m: 12
  • menej ako 914 m: 17

Železničná doprava

Vlak Železničnej spoločnosti Slovensko

ŽSR spravujú 3 690 kilometrov (2007)[35] tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a 1 923 km tratí so zabezpečovacím zariadením. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou 43,3 km, 2 283 mostov s dĺžkou 46,7 km a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Najdôležitejšími železničnými uzlami sú: Bratislava, Žilina, Košice, Zvolen a Nové Zámky. Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je Čremošniansky tunel s dĺžkou 4 697 m.

Medzi technické pamiatky patrí úvraťová Kysucko-oravská lesná železnica. V prevádzke bola od roku 1926 do 1971, dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia.

Cestná doprava

Sieť diaľníc Slovenska

Celková dĺžka cestných komunikácií je 42 993 km. S tvrdým povrchom 37 533 km (vrátane 415,5 km diaľnic a 259 km rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom 5 460 km. Kategórie cestných komunikácií: cesty I. triedy, cesty II. triedy, cesty III. triedy, rýchlostné komunikácie, diaľnice (D1, D2, D3, D4).

Vodná doprava

Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach:

Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách Bratislava a Komárno. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt Vážskej vodnej cesty s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť Dunaj cez Váh s Odrou a Vislou[36].

Potrubná doprava

Cez Slovensko prechádzajú dva ropovody – Družba (506,6 km) a Adria (8,5 km). Krajinou taktiež prechádza plynovod Bratstvo, na ktorý je nadviazaný slovenský distribučný systém plynovodov o dĺžke vyše 30 560 km.[37] K zemnému plynu má vďaka plynovodom prístup 94 % obyvateľov krajiny.[37]

Školstvo

Historická budova auly Univerzity Komenského v Bratislave na Šafárikovom námestí

Povinná, pôvodne 6 ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku 1868. Od roku 1922 8 ročná, neskôr v priebehu éry socializmu rozšírená na 10 ročnú povinnú školskú dochádzku, ktorú môžu žiaci absolvovať na základných a stredných školách, resp. 8 ročných gymnáziách. Negramotnosť obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,6 % populácie nad 15 rokov. Nachádzajú sa tu štátne, cirkevné ako aj súkromné školy. Vzdelávanie je poskytované aj v jazykoch viacerých národnostných menšín. Základnú školu navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov.

Všetky štandardné stupne vzdelania, vrátane vysokého sú štátom poskytované bezplatne. Na Slovensku existuje niekoľko desiatok vysokých škôl a univerzít. V roku 2006 absolvovalo vysokoškolské štúdium na Slovensku 34 535 absolventov.[38] Ani jedna zo slovenských univerzít sa nedostala medzi 500 najlepších univerzít na svete.[39]

Medzi najkvalitnejšie univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria Univerzita Komenského, Technická univerzita v Košiciach, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Poľnohospodárska univerzita v Nitre a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika[40].

Veda a výskum

Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými vysokými školami, odbornými ústavmi a Slovenskou akadémiou vied. Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ prakticky nevyskytuje. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú technické odbory a fyzika. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o zvýšenie na hranicu 3 % HDP do roku 2010 na Slovensku nestúpajú a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 0,5 % HDP, pričom podiel mierne klesá a v roku 2008 bol 0,47 %.[41] (pri tom ešte v roku 1989 dávalo 3,9 % HDP, čo bolo na svetovej úrovni).[42][43]

Ozbrojené sily

Príslušníci slovenských ozbrojených síl v Afganistane.

Ozbrojené sily Slovenskej republiky (do roku 2002 Armáda Slovenskej republiky) predstavujú ozbrojenú moc krajiny. Slúžia predovšetkým na ochranu bezpečnosti štátu, slobody a zvrchovanosti. Ich nezanedbateľným významom je pomoc pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm alebo iných iných mimoriadnych udalostí. Od januára 2006, keď došlo k zrušeniu povinnej vojenskej služby pre obdobie mieru, sú slovenské ozbrojené sily plne profesionálnou armádou[44]. Vek pre dobrovoľný vstup do armády je pre mužov od 18 do 30 rokov. V armáde smú slúžiť aj ženy. Organizačne sa Ozbrojené sily SR delia na Pozemné a Vzdušné sily. Na ozbrojené sily Slovensko dáva ročne dlhodobo menej ako 2 % HDP (v roku 2011 asi 1,1 %, teda približne 655,79 miliónov eur[45]).V roku 2013 mali ozbrojené sily k dispozícii 14 501 príslušníkov ozbrojených síl a 6989 civilných zamestnancov.

Médiá

Sídlo Slovenského rozhlasu na Mýtnej v Bratislave.

K 1. januáru 2011 vznikla Rozhlas a televízia Slovenska, verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia. Má dve organizačné zložky: Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne[46]. Štatutárnym zástupcom RTVS je generálny riaditeľ Václav Mika.

Rozhlas

Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú (3. + 4. kvartál 2010): Rádio Expres (19,95 %), Rádio Slovensko (SRo 1, 16,86 %), Fun Rádio (13,83 %), Jemné Melódie (7,23 %), Rádio Europa 2 (6,30 %), Rádio Regina (SRo 4, 6,12 %), Rádio Viva (3,85 %), Rádio Lumen (2,91 %), Rádio FM (SRo 3, 1,99 %) a Rádio Hey! (1,61 %)[47].

Sídlo Slovenskej televízie v Mlynskej doline v Bratislave.

Verejnoprávny Slovenský rozhlas vysiela už viac ako 85 rokov a má 9 okruhov. Terestriálne vysielajú: Rádio Slovensko, Rádio Regina, Rádio Devín, Rádio FM, Rádio Patria a Radio Slovakia International. Digitálne cez internet vysiela: Rádio Klasika, Rádio Litera a Rádio Junior. Sídlo Slovenského rozhlasu je v Bratislave.

Televízia

Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – Slovenská televízia, ktorá má dva kanály (Jednotka a Dvojka, vysielanie Trojky bolo v lete 2011 pozastavené). V roku 2011 oslávila Jednotka (do roku 2004 STV 1) svoje 55. výročie. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela prevažne slovenské dokumenty, šport, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy.

Roku 1996 začala vysielať aj komerčná TV Markíza, ktorá je dlhodobo najsledovanejšou televíziou. Jej riaditeľom je Matthias Settele. Televízia spustila druhý, pre ženy určený kanál TV Doma, tretí, pre mužov s názvom TV Dajto aj o štvrtý kanál TV Foor, ktorý zanikol v roku 2014.

Z televízie Global vznikla v roku 2002 TV JOJ, ktorá spustila vysielanie druhého okruhu JOJ Plus a v roku 2013 ďalšie dva programy TV WAU a TV SENZI. Riaditeľom je František Borovský.

Televízia TA3 vysiela spravodajstvo z domova i zahraničia.

Okrem týchto desať televízií s terestriálnym vysielaním sú na Slovensku aj monotematická TVA (obchodné správy), Nautik TV (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), MusicBox (hudobná stanica), Ring TV (v noci vysiela na kanáli TA3 interaktívne relácie) ako aj ďalšie miestne a lokálne televízie.

Poradie televízií podľa sledovanosti (3. + 4. kvartál 2010): TV Markíza (57,33 %), TV JOJ (36,80 %), Jednotka (21,17 %), TA3 (4,88 %) a iné[48].

V marci 2011 sa na Slovensku začal prechod z analógového televízneho vysielania na digitálne[49].

Tlač

Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (3. + 4. kvartál 2010)[50]:

Šport

Slovenské národné hokejové mužstvo oslavuje výhru v zápase proti Švédsku na ZOH 2010

Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným aj zimným zameraním. Medzi populárne športy na Slovensku patria: - futbal, ľadový hokej, tenis, atletika, hádzaná, basketbal, volejbal, vodný slalom, lyžovanie, cyklistika, hokejbal, florbal a ďalšie.

Strediskom biatlonu je malá obec Osrblie, kde sa konali v roku 1997 Majstrovstvá sveta v biatlone. Majstrovstvá vo vodnom slalome sa pravidelne usporadúvajú na divokej vode v Čunove. V lyžiarskom areáli Štrbského plesa sa nachádzajú dva skokanské mostíky, na ktorých sa konali Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach (1935, 1970) a viaceré svetové poháre.

Slovenská národná futbalová reprezentácia nikdy podľa hodnotení nepatrila k svetovej, či európskej špičke, futbal je však na Slovensku populárny. Slovenský futbalový zväz riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako Fortuna liga, I. liga a ďalšie. Slovenský tím sa v roku 2010 dostal do osemfinále na MS vo futbale v Juhoafrickej republike, a to prvýkrát v ére samostatnosti. Najznámejšie slovenské futbalové tímy sú ŠK Slovan Bratislava, AS Trenčín, MŠK Žilina a Spartak Trnava.

Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji má za sebou viacero úspechov (napr. zlatá medaila v roku 2002, strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku 2000 a 2012, či bronz v roku 2003). Slovenský zväz ľadového hokeja je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. Slovnaft Extraligu, 1. hokejovú ligu, zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách. V roku 2011 sa v Bratislave a v Košiciach uskutočnili Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011. Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925 sa uskutočnili na prírodných klziskách vo Vysokých Tatrách.

Gastronómia

Bryndzové halušky, kapustnica a tmavé pivo Zlatý Bažant – príklad slovenskej kuchyne.

Slovenská kuchyňa je rôznorodá a líši sa v závislosti od regiónov. Je ovplyvnená okolitými kuchyňami, najmä českou, poľskou, rakúskou a maďarskou. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako bryndzové halušky a zemiakové placky na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou kuchyňou a rakúskou kuchyňou, ako napríklad guláš, lečo, plnená paprika, viedenský rezeň.

Medzi slovenské výrobky patria[51]:

Galéria

Poznámky

  1. Zákon stanovuje, že „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky“.[2] Takže v úradnom styku je prípustná aj čeština.

Referencie

  1. Mestská a obecná štatistika [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
  2. Zákon o štátnom jazyku SR – úplné znenie účinné od 1. marca 2011
  3. Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor, [cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
  4. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky [online]. Bratislava: [cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
  5. Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín [online]. [Cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
  6. PIŠKO, Michal. Slovensko má 5 397 036 obyvateľov [online]. www.sme.sk, 29.02.2012, [cit. 2012-02-29]. Dostupné online.
  7. Počet obyvateľov SR [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012, [cit. 2012-02-29]. Dostupné online.
  8. a b Štatistické údaje o štátnych hraniciach [online]. SVS MV SR, marec 2009. Dostupné online.
  9. KOVÁČ, D., a kol.: Kronika Slovenska 1. Bratislava: Vydala Fortuna Print pre Adox, 1998, s. 76.
  10. [1] UHLÁR, V.: O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina
  11. a b Všeobecné charakteristiky za rok 2009 [online]. Štatistický úrad SR. Dostupné online.
  12. . Obec Podhájska - Geotermálny prameň [online]. obecpodhajska.sk, [cit. 2010-01-25]. Dostupné online.
  13. Kováč, M., Plašianka, D., 2003: Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu. Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.
  14. Baláž, P., Kúšik, D., 2010: Nerastné suroviny Slovenskej republiky, stav k roku 2009. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 158 s. Dostupné online
  15. ČTK. Pri Hodruši našli nové ložisko zlata, s ťažbou sa má začať budúci rok [online]. spravy.pravda.sk, 29.10.2009, [cit. 2013-12-23]. Dostupné online.
  16. Prírodné bohatstvo Slovenska [online]. TASR, 2008, [cit. 2011-05-27]. Dostupné online.
  17. Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. SAŽP, 2007. Dostupné online.
  18. Výnos č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004 [online]. Ministerstva životného prostredia SR. Dostupné online.
  19. Lokality Natura 2000 [online]. Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  20. a b c d e f g h i j k Štatistický úrad SR
  21. a b http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín
  22. http://www.portal.statistics.sk
  23. http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2014080010 Demokratickosť a občania na Slovensku
  24. Moslimovia na Slovensku by chceli mať mešitu [online]. TASR, 2010, rev. 2012-07-12. Dostupné online.
  25. SITA. Vyrobili sme takmer milión áut, na obyvateľa najviac na svete [online]. sme.sk, 15.01.2014, [cit. 2014-01-16]. Dostupné online.
  26. HOBBS, Joseph J.. World Regional Geography. Belmont : Cengage Learning, 2009. ISBN 0-495-38950-1. S. 145.
  27. Kolektív autorov, Ottova praktická encyklopédia Slovensko. Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 401 – 404
  28. a b NÉMETHOVÁ, J. Poľnohospodárstvo Slovenska [online]. dam.fpv.ukf.sk, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online.
  29. Štatistický úrad SR. Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2009 [online]. portal.statistics.sk, Marec 2010, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online.
  30. Štruktúra pôdneho fondu [online]. Pôdny portál, 2012, [cit. 2013-11-29]. Dostupné online.
  31. Slovakia, Wikitravel [online]. wikitravel.org, rev. 2011-09-30, [cit. 2011-10-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ČTK; KA. Turistov na Slovensku pribúda [online]. aktualne.centrum.sk, 30.06.2007, [cit. 2011-10-09]. Dostupné online.
  33. a b The World Factbook [online]. Central Intelligence Agency. Dostupné online. (po anglicky)
  34. http://www.bts.aero/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/statisticke-udaje/
  35. Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007 [online]. . Dostupné online.
  36. Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR [online]. MDPT. Dostupné online.
  37. a b SZÉPLAKY, D.; LUKÁČ, L.. Súčasnosť a budúcnosť tranzitnej prepravy zemného plynu na území Slovenska [online]. tzbportal.sk, 03.02.2011, [cit. 2014-09-23]. Dostupné online.
  38. Řádek, M. a kolektív, 2007: Vysoké školstvo na Slovensku. Realita, problém, možné riešenia. EPPP, 38 s.
  39. Academic Ranking of World Universities - 2008 - Top 500 World Universities [online]. arwu.org, [cit. 2009-10-18]. Dostupné online.
  40. Top Eastern Europe Universities [online]. webometrics.info, [cit. 2009-07-13]. Dostupné online.
  41. Výdavky na výskum a vývoj [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2009-10-15]. Dostupné online.
  42. BALÁŽ, Vladimír. Slovenská ekonomika je malá, otvorená a hlúpa [online]. sme.sk, 16. 9. 2009 22:00, [cit. 2009-09-16]. Dostupné online.
  43. Slovensko: každý rok menší podiel HDP na vedu a výskum [online]. euractiv.sk, 11.03.2008, [cit. 2009-09-16]. Dostupné online.
  44. História povinnej vojenskej služby. Obrana, 8, 2005 s. 6 – 9 [Dostupné online http://www.mod.gov.sk/data/files/373.pdf]
  45. Štátny rozpočet, Výdavky podľa funkčnej klasifikácie - Obrana [online]. Ministerstvo financií SR, rev. 2013-09-09, [cit. 2013-09-20]. Dostupné online.
  46. Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. [Cit. 2011-06-03]. Dostupné online.
  47. Počúvanosť rádií na Slovensku 2010 [online]. strategie.hnonline.sk, [cit. 2011-06-03]. Dostupné online.
  48. Sledovanosť televízií 2010 (MML - TGI) [online]. strategie.hnonline.sk, [cit. 2011-06-03]. Dostupné online.
  49. Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011 [online]. MDVRR SR, [cit. 2011-06-03]. Dostupné online.
  50. Čítanosť tlače (MML + OMV) [online]. strategie.hnonline.sk, [cit. 2011-06-03]. Dostupné online.
  51.  Zoznam výrobkov v Slovenskej republike ako chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie PDF

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Slovensku
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovensko
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Slovensko

Externé odkazy