Britsko-iracká vojna: Rozdiel medzi revíziami
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
d preklepy |
||
| Riadok 18: | Riadok 18: | ||
|straty2= 1 200 mŕtvych, ranených a nezvestných |
|straty2= 1 200 mŕtvych, ranených a nezvestných |
||
|straty3= nezistené |
|straty3= nezistené |
||
|poznámky= |
|poznámky= |
||
}} |
}} |
||
| Riadok 28: | Riadok 28: | ||
== Začiatok == |
== Začiatok == |
||
| ⚫ | Vláda [[Nuri as-Said]]a chcela vyhlásiť vojnu [[Nemecko|Nemecku]] ako odpoveď na napadnutie [[Poľsko|Poľska]]. Aj keď kvôli obľúbenosti Nemecka medzi Iračanmi zmenil vojnu na prerušenie diplomatických stykov, predseda vlády bol následne spolu s kráľom zvrhnutý a na trón bol dosadený následník trónu. Pronacistický minister [[Rašíd Alí]] potom vyzval Britov, aby opustili Irak. |
||
| ⚫ | Vláda [[Nuri as-Said]]a chcela vyhlásiť vojnu [[Nemecko|Nemecku]] ako odpoveď na napadnutie [[Poľsko|Poľska]]. Aj keď kvôli obľúbenosti Nemecka medzi Iračanmi zmenil vojnu na |
||
Následne zaútočili na osamelú britskú leteckú základňu v [[Habbánija|Habbániji]]. Napriek obrovskej početnej prevahe neuspeli a boli nútení požiadať o pomoc Nemecko. |
Následne zaútočili na osamelú britskú leteckú základňu v [[Habbánija|Habbániji]]. Napriek obrovskej početnej prevahe neuspeli a boli nútení požiadať o pomoc Nemecko. |
||
== Pomoc z Nemecka == |
== Pomoc z Nemecka == |
||
Nadšený Hitler vyslal na žiadosť povstalcov okamžite leteckú pomoc, tzv. [[Komando Junck]]. Pomoc bola však príliš slabá na to, aby pomohla, ďalej bola zorganizovaná príliš narýchlo a okrem toho ju postihlo viacero neštastí. |
Nadšený Hitler vyslal na žiadosť povstalcov okamžite leteckú pomoc, tzv. [[Komando Junck]]. Pomoc bola však príliš slabá na to, aby pomohla, ďalej bola zorganizovaná príliš narýchlo a okrem toho ju postihlo viacero neštastí. |
||
== Britský protiútok a porážka Iračanov == |
== Britský protiútok a porážka Iračanov == |
||
Aj keď Habbánija nemala vojenské letectvo, bola to vlastne len letecká škola, personál zareagoval promptne a vyzbrojil cvičné lietadlá a tie napadli iracké pozície, hlavne [[delostrelectvo]]. Tým odvrátili beznádejnú situáciu a Briti neskôr zostavili tzv. ''HabForce'' (Habbanyia Force), ktorá základňu definitívne oslobodila z obliehania. |
Aj keď Habbánija nemala vojenské letectvo, bola to vlastne len letecká škola, personál zareagoval promptne a vyzbrojil cvičné lietadlá a tie napadli iracké pozície, hlavne [[delostrelectvo]]. Tým odvrátili beznádejnú situáciu a Briti neskôr zostavili tzv. ''HabForce'' (Habbanyia Force), ktorá základňu definitívne oslobodila z obliehania. |
||
| Riadok 44: | Riadok 41: | ||
Starý kráľ bol znovu dosadený na trón. |
Starý kráľ bol znovu dosadený na trón. |
||
== Pozri aj == |
|||
* [[Iracký prevrat (1941)]] (prevrat Rašída Alího Al-Gaylaniho) |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Verzia z 02:03, 14. december 2015
| Britsko-iracká vojna | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
 Britskí vojaci pri Bagdade, 11. jún 1941 | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
.svg){kind=small} Irak.svg){kind=small} Nemecko_crowned.svg){kind=small} Taliansko
|
 Spojené kráľovstvo Britská India.svg){kind=small} Palestína
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| Rašíd Alí | Edvard Quinan Gustav Kleikanp | ||||||
| Sila | |||||||
| 5 divízií | 2 divízie | ||||||
| Straty | |||||||
| 2 500 mŕtvych 6 000 zajatých |
1 200 mŕtvych, ranených a nezvestných | ||||||
| nezistené | |||||||
Britsko-iracká vojna bola krátka vojna, ktorá prebehla medzi Spojeným kráľovstvom a irackou nacionalistickou vládou od 18. apríla 1941 do 30. mája rovnakého roku. Hoci trvala viac ako jeden mesiac, vojna vyústila v obnovenie britskej okupácie krajiny a ďalej posilnila nacionalistický odpor voči Britmi podporovanej irackej monarchii. Vojna bola súčasťou 2. svetovej vojny.
Príčiny
Aj keď Irak bol nezávislý, musel Britom poskytovať určité práva, ako napríklad britské vojenské základne na jeho území a voľný pohyb britských vojenských jednotiek cez jeho územie. To sa ale časti Iračanov nepáčilo a cítili sa Britmi utláčaní.
Začiatok
Vláda Nuri as-Saida chcela vyhlásiť vojnu Nemecku ako odpoveď na napadnutie Poľska. Aj keď kvôli obľúbenosti Nemecka medzi Iračanmi zmenil vojnu na prerušenie diplomatických stykov, predseda vlády bol následne spolu s kráľom zvrhnutý a na trón bol dosadený následník trónu. Pronacistický minister Rašíd Alí potom vyzval Britov, aby opustili Irak.
Následne zaútočili na osamelú britskú leteckú základňu v Habbániji. Napriek obrovskej početnej prevahe neuspeli a boli nútení požiadať o pomoc Nemecko.
Pomoc z Nemecka
Nadšený Hitler vyslal na žiadosť povstalcov okamžite leteckú pomoc, tzv. Komando Junck. Pomoc bola však príliš slabá na to, aby pomohla, ďalej bola zorganizovaná príliš narýchlo a okrem toho ju postihlo viacero neštastí.
Britský protiútok a porážka Iračanov
Aj keď Habbánija nemala vojenské letectvo, bola to vlastne len letecká škola, personál zareagoval promptne a vyzbrojil cvičné lietadlá a tie napadli iracké pozície, hlavne delostrelectvo. Tým odvrátili beznádejnú situáciu a Briti neskôr zostavili tzv. HabForce (Habbanyia Force), ktorá základňu definitívne oslobodila z obliehania.
Potom nasledovala bitka o Fallúdžu, ktorá sa skončila ťažkou porážkou Iračanov, Rašid Alí utiekol do Iránu, kde bol zasa polapený Sovietmi, ktorí v tej dobe obsadili Irán, aby si zaistili spojenie so Spojencami.
Starý kráľ bol znovu dosadený na trón.
Externé odkazy
- História britsko-irackej vojny (v angličtine)
|
Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |