Monarchia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
preklepy |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
'''Monarchia''' je [[štátne zriadenie]] resp. štát, na čele ktorého stojí panovník ([[monarcha]] – [[cisár]], [[kráľ]], [[knieža]]...). Pôvodná forma monarchie mala znaky [[Absolútna monarchia|absolútnej monarchie]]. Opakom monarchie je [[republika]]. |
'''Monarchia''' je [[štátne zriadenie]] resp. štát, na čele ktorého stojí panovník ([[monarcha]] – [[cisár]], [[kráľ]], [[knieža]]...). Pôvodná forma monarchie mala znaky [[Absolútna monarchia|absolútnej monarchie]]. Opakom monarchie je [[republika]]. |
||
Výraz |
Výraz monarchia pochádza z gréckeho slova μοναρχία (''monarchía'') a je zložené zo slov μονος (''monos'' = „jeden“) a αρχειν (''archein'' = „vládnuť“),<ref name="VSS">monarchie. In: {{Citácia knihy |
||
| priezvisko = |
| priezvisko = |
||
| meno = |
| meno = |
||
Verzia z 12:37, 4. január 2016
Monarchia je štátne zriadenie resp. štát, na čele ktorého stojí panovník (monarcha – cisár, kráľ, knieža...). Pôvodná forma monarchie mala znaky absolútnej monarchie. Opakom monarchie je republika.
Výraz monarchia pochádza z gréckeho slova μοναρχία (monarchía) a je zložené zo slov μονος (monos = „jeden“) a αρχειν (archein = „vládnuť“),[1] znamená doslova jedinovládu, formu vlády jedinej osoby.
Monarchie sa delia na tri typy podľa spektra právomocí monarchu:
- parlamentná monarchia - takmer žiadne právomoci monarchu, jeho úloha je skôr reprezentatívna
- konštitučnú monarchiu - moc panovníka je obmedzená ústavou
- absolútna monarchia - panovník má neobmedzenú moc
Referencie
- ↑ monarchie. In: Velký sociologický slovník. 1. vyd. Praha : Karolinum, 1996. 1627 s. ISBN 80-7184-311-3. S. 646-647. (po česky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Monarchia
Zdroj
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.