Diktátor (staroveký Rím): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie
→‎Úvodná sekcia: formulácia
 
Riadok 1: Riadok 1:
'''Diktátor''' (lat. ''dictator'' alebo zriedkavo ''magister populi'') bol v [[Staroveký Rím|starovekom Ríme]] (resp. [[Rímska republika (staroveký Rím)|rímskej republike]]) mimoriadny [[úradník]] menovaný naјviac na šesť mesiacov so zvrchovanou právomocou nad vojskom i civilnými vecami (impériom). Diktátor bol menovaný [[Konzul (staroveký Rím)|konzulom]] na základe návrhu senátu. Nastupoval, keď bola situácia Ríma (zahraničná alebo domáca) kritická. Po ukončení úradu musel odstúpiť.
'''Diktátor''' (lat. ''dictator'' alebo zriedkavo ''magister populi'') bol v [[Staroveký Rím|starovekom Ríme]] (resp. [[Rímska republika (staroveký Rím)|rímskej republike]]) mimoriadny [[úradník]] menovaný naјviac na šesť mesiacov so zvrchovanou právomocou nad vojskom i civilnými vecami (impériom). Menoval ho [[Konzul (staroveký Rím)|konzul]] na základe návrhu senátu. Nastupoval, keď bola situácia Ríma (zahraničná alebo domáca) kritická. Po ukončení úradu musel odstúpiť.


== Zdroj ==
== Zdroj ==

Aktuálna revízia z 13:14, 23. január 2016

Diktátor (lat. dictator alebo zriedkavo magister populi) bol v starovekom Ríme (resp. rímskej republike) mimoriadny úradník menovaný naјviac na šesť mesiacov so zvrchovanou právomocou nad vojskom i civilnými vecami (impériom). Menoval ho konzul na základe návrhu senátu. Nastupoval, keď bola situácia Ríma (zahraničná alebo domáca) kritická. Po ukončení úradu musel odstúpiť.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Encyklopedie antiky / zpracoval kolektiv za vedení Ludvíka Svobody. 1. vyd. Praha: Academia, 1973. 741 s. Heslo diktátor, s. 146. (po česky)