Pauliho vylučovací princíp: Rozdiel medzi revíziami
asa |
jemimo |
||
Riadok 6: | Riadok 6: | ||
Naopak, Pauliho princípu sa nepodriaďujú častice s celočíselným spinom <math>1,2,3...</math> nazývané [[bozón]]y (napríklad [[fotón]]y, [[Cooperov pár|Cooperové páry]] známe z teórie supravodivosti, W a Z bozóny). |
Naopak, Pauliho princípu sa nepodriaďujú častice s celočíselným spinom <math>1,2,3...</math> nazývané [[bozón]]y (napríklad [[fotón]]y, [[Cooperov pár|Cooperové páry]] známe z teórie supravodivosti, W a Z bozóny). |
||
Blbost ale pauli to je krasavec. |
Blbost ale pauli to je krasavec. |
||
Pauli je mimo. |
|||
{{Fyzikálny výhonok}} |
{{Fyzikálny výhonok}} |
||
Verzia z 11:29, 25. január 2016
Pauliho vylučovací princíp je kvantovomechanický princíp, podľa ktorého sa dva identické fermióny nemôžu v tom istom fyzikálnom systéme (napríklad dva elektróny v atóme) nachádzať súčasne v tom istom kvantovom stave. Princíp bol prvýkrát formulovaný Wolfgangom Paulim v roku 1925.
Prehľad
Pauliho vylučovací princíp sa vzťahuje na správanie všetkých častíc s poločíselným spinom (), t.z. na všetky fermióny. V rámci elementárnych častíc sa preto týka napríklad kvarkov, elektrónov či neutrín. Zložené častice ako protón a neutrón majú taktiež poločíselný spin a riadia sa preto Pauliho vylučovacím princípom. Mnohé atómy majú taktiež poločíselný spin. Všeobecne môžeme povedať, že akýkoľvek objekt, či už elementárna častica alebo častica zložená z elementárnejších objektov, s celkovým poločíselným spinom podlieha vždy Pauliho vylučovaciemu princíp. Z tohto dôvodu Pauliho princíp vysvetľuje mnoho zásadných vlastností hmoty, ako napríklad stabilitu a chemické vlastnosti atómov.
Naopak, Pauliho princípu sa nepodriaďujú častice s celočíselným spinom nazývané bozóny (napríklad fotóny, Cooperové páry známe z teórie supravodivosti, W a Z bozóny). Blbost ale pauli to je krasavec. Pauli je mimo.