Katarína Lazarová: Rozdiel medzi revíziami
doplnenie |
d preklepy |
||
| Riadok 15: | Riadok 15: | ||
</ref> Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bola členkou [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika]] a veliteľkou bojovej jednotky. Po skončení [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] pracovala v [[Zväz protifašistických bojovníkov|Zväze protifašistických bojovníkov]], v [[Zväz slovenských žien|Zväze slovenských žien]], [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväze slovenských spisovateľov]] a ďalších organizáciách. V roku [[1955]] jej bola udelená [[štátna cena Klementa Gottwalda]]. |
</ref> Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bola členkou [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika]] a veliteľkou bojovej jednotky. Po skončení [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] pracovala v [[Zväz protifašistických bojovníkov|Zväze protifašistických bojovníkov]], v [[Zväz slovenských žien|Zväze slovenských žien]], [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväze slovenských spisovateľov]] a ďalších organizáciách. V roku [[1955]] jej bola udelená [[štátna cena Klementa Gottwalda]]. |
||
Vystúpila na II. zjazde československých spisovateľov (22. – 29. apríla 1956) a odsúdila politické represie a tlačový dozor, čím sa verejnosť prvý krát vôbec dozvedela z oficiálneho média o jeho existencii.<ref name=":0">Juraj Marušiak: Slovak Policy, 1956-1960, Research Support Scheme, 2000, [http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/slovenska-politika-1956-1960.pdf Online]</ref> Lazarová mala potom v druhej polovici 50. rokov problémy s publikovaním svojich kníh a článkov.<ref name=":0" /> 9. mája 1960 bola vyhlásená amnestia a prepustení bývalí funkcionári [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] (napr. [[Gustáv Husák|Husák]]) a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] sa schádzali práve v byte u Lazarovej.<ref name=":0" /> Niet sa čo diviť, že napokon žila a tvorila ako spisovateľka v slobodnom povolaní v Bratislave. [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy]] sa napríklad zúčastnila debaty vo Viedni o budúcom politickom vývoji v Česko- |
Vystúpila na II. zjazde československých spisovateľov (22. – 29. apríla 1956) a odsúdila politické represie a tlačový dozor, čím sa verejnosť prvý krát vôbec dozvedela z oficiálneho média o jeho existencii.<ref name=":0">Juraj Marušiak: Slovak Policy, 1956-1960, Research Support Scheme, 2000, [http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/slovenska-politika-1956-1960.pdf Online]</ref> Lazarová mala potom v druhej polovici 50. rokov problémy s publikovaním svojich kníh a článkov.<ref name=":0" /> 9. mája 1960 bola vyhlásená amnestia a prepustení bývalí funkcionári [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] (napr. [[Gustáv Husák|Husák]]) a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] sa schádzali práve v byte u Lazarovej.<ref name=":0" /> Niet sa čo diviť, že napokon žila a tvorila ako spisovateľka v slobodnom povolaní v Bratislave. [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy]] sa napríklad zúčastnila debaty vo Viedni o budúcom politickom vývoji v Česko-Slovensku, ktorú viedol Dr. Emil Vidra, bývalý predseda Klubu na ochranu ľudských práv<ref>1968, Bratislava. Informácia o operatívnej situácii od 20. augusta 1968 (zdroj: A ÚPN), [http://www.upn.gov.sk/utvary-stb-a-ps-na-slovensku/sprava-stb-bratislava/BA/16.pdf Online] |
||
</ref> a tak ju [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] 15.1.1974 v registračných zväzkoch<ref>KS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) strana 70, UPN, [http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=64&strana=70&zaznam=58568 Online] |
</ref> a tak ju [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] 15.1.1974 v registračných zväzkoch<ref>KS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) strana 70, UPN, [http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=64&strana=70&zaznam=58568 Online] |
||
</ref> napokon preklasifikovala z preverovanej na nepriateľskú osobu (spoločne s [[Kornel Földvári|Kornelom Földvárim]]). |
</ref> napokon preklasifikovala z preverovanej na nepriateľskú osobu (spoločne s [[Kornel Földvári|Kornelom Földvárim]]). |
||
Verzia z 20:10, 1. február 2016
| Katarína Lazarová | |
| slovenská prozaička a prekladateľka | |
| Narodenie | 13. február 1914 Výčapy-Opatovce, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 21. jún 1995 (81 rokov) Bratislava, Slovensko |
Katarína Lazarová, (* 13. február 1914, Výčapy-Opatovce – † 21. jún 1995, Bratislava), bola slovenská prozaička a prekladateľka.
Životopis
Pochádzala z roľníckej rodiny a základné vzdelanie získavala vo Výčapoch-Opatovciach. V rokoch 1924 – 1928 študovala na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom, 1928 – 30 na obchodnej škole v Nitre. V rokoch 1930 – 1932 absolvovala prax na veľkostatku v Janovej Novej Vsi, v rokoch 1932 – 1937 pracovala iba príležitostne, 1937 – 1938 bola pisárkou v redakcii časopisu Slovenský hlas v Žiline. 1939 – 44 úradníčka v Bratislave.[1] Počas Slovenského národného povstania bola členkou 1. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika a veliteľkou bojovej jednotky. Po skončení 2. svetovej vojny pracovala v Zväze protifašistických bojovníkov, v Zväze slovenských žien, Zväze slovenských spisovateľov a ďalších organizáciách. V roku 1955 jej bola udelená štátna cena Klementa Gottwalda.
Vystúpila na II. zjazde československých spisovateľov (22. – 29. apríla 1956) a odsúdila politické represie a tlačový dozor, čím sa verejnosť prvý krát vôbec dozvedela z oficiálneho média o jeho existencii.[2] Lazarová mala potom v druhej polovici 50. rokov problémy s publikovaním svojich kníh a článkov.[2] 9. mája 1960 bola vyhlásená amnestia a prepustení bývalí funkcionári KSČ (napr. Husák) a ŠtB sa schádzali práve v byte u Lazarovej.[2] Niet sa čo diviť, že napokon žila a tvorila ako spisovateľka v slobodnom povolaní v Bratislave. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy sa napríklad zúčastnila debaty vo Viedni o budúcom politickom vývoji v Česko-Slovensku, ktorú viedol Dr. Emil Vidra, bývalý predseda Klubu na ochranu ľudských práv[3] a tak ju ŠtB 15.1.1974 v registračných zväzkoch[4] napokon preklasifikovala z preverovanej na nepriateľskú osobu (spoločne s Kornelom Földvárim).
Pri príležitosti 100 výročiu jej narodenia (2014) bola v jej rodnej obci Výčapy - Opatovce odhalená pamätná tabuľa. [5]
Tvorba
Vo svojej tvorbe sa zameriavala najmä na problematiku dediny. Dôraz kládla na etickú stránku ľudského konania. Bola tiež autorkou próz a románov s tematikou protifašistického odboja a ideového prerodu ľudí pod vplyvom revolučného odkazu Slovenského národného povstania a vzniku nových vzťahov v slovenskej spoločnosti. Po roku 1968 jej vychádzali len detektívky.
Dielo
Próza pre dospelých
- 1949 – Kamaráti
- 1950 – Traja z neba
- 1953 – Osie hniezdo
- 1957 – Omyly
- 1961 – Mločia hora
- 1962 – Šarkan na reťazi
- 1964 – Kňažná z Lemurie
- 1966 – Interview s labuťami
- 1966 – Trpaslíci
- 1967 – Kavčie pierko
- 1968 – Putovanie svätej Anny
- 1970 – Vlkolaci
- 1976 – 4 detektívky : Kňažná z Lemúrie, Interview s labuťami, Putovanie svätej Anny, Vlkolaci - Bratislava : Slovenský spisovateľ, 724 s.
- 1977 – Vdovské domy
Próza pre deti a mládež
- 1966 – Povesť o snežnom človeku
Referencie
- ↑ Katarína Lazarová, Literárne informačné centrum, online
- ↑ a b c Juraj Marušiak: Slovak Policy, 1956-1960, Research Support Scheme, 2000, Online
- ↑ 1968, Bratislava. Informácia o operatívnej situácii od 20. augusta 1968 (zdroj: A ÚPN), Online
- ↑ KS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) strana 70, UPN, Online
- ↑ Odhalenie pamätnej tabule k 100 výročiu narodenia (2014) Obec Výčapy - Opatovce, okres Nitra, Online