Jin a jang

Tchaj-ťi tchu (taijitu), tradičný symbol reprezentujúci sily Yin a Yang. Bodky opačnej farby symbolizujú, že v každej zo síl sa nachádza aj opačná sila ako aj fakt, že aký je charakter danej sily záleží od pozorovateľa.

Koncept Yin a Yang má pôvod v dávnej čínskej filozofii a opisuje dve navzájom opačné a doplňujúce sa sily, ktoré sa nachádzajú v každej živej a neživej časti vesmíru.

Yin (čín. 陰/阴; "tmavé miesto, severný svah (kopca), južný breh (rieky), zamračené, zahalené") je tmavší element; pôsobí smutne, pasívne, tmavo, žensky a korešponduje s nocou. Yin je často symbolizovaný vodou a zemou. K Yin sa priraďuje pasivita.

Yang (čín. 陽/阳; "svetlé miesto, južný svah (kopca), severný breh (rieky), slnečné svetlo") je svetlejší element; pôsobí veselo, aktívne, svetlo, mužsky a korešponduje s dňom. Yang je často symbolizovaný ohňom a vetrom.

Yin (ženskosť, tma, pasívna sila) a Yang (mužská, svetlá, tvorivá sila) sú popisom doplňujúcich sa opakov a nie sú absolútne - preto hocijaká Yin a Yang dichotómia bude vyzerať opačne z inej perspektívy. Preto sa príslušné vyššie uvedené pojmy k Yin a Yang neberú doslovne. Všetky sily v prírode majú obidva stavy, a tie sú neustále v pohybe. Na západe sa často Yin a Yang zle zobrazuje ako "zlo" a "dobro". Nesprávna je tiež interpretácia symbolu v zmysle farieb - Taijitu nesymbolizuje čiernu a bielu (alebo červenú) farbu ako opak (čierna nie je absenciou bielej), ale symbolizuje v analógii tmu a svetlo (tma je absenciou svetla a naopak).

Koncept yin a yang

Každá vec sa dá popísať ako zároveň yin a yang.

Yin a yang sa nevylučujú.

Všetko má svoj opak - nie však absolútny. Žiadna vec totiž nie je čisto yin alebo čisto yang. Každá zo síl obsahuje základ tej druhej. Napríklad zima sa môže zmeniť na leto.

Yin a yang sú na sebe závislé.

Jedno nemôže existovať bez druhého. Deň nemôže existovať bez noci.

Yin a yang sa dajú ďalej deliť na yin a yang.

Ak uvažujeme teplotu, yin môže byť zima a yang teplo. Yang však môžeme rozdeliť na yin - horúco a yang - vriaco.

Yin a yang sa navzájom podporujú.

Yin a yang sú normálne v stave rovnováhy: ak jeden narastie, druhý ustúpi. Niekedy môže dôjsť k nerovnováhe: prebytok yin, prebytok yang, nedostatok yin, nedostatok yang. Tieto nerovnováhy znova tvoria pár: prebytok yin spôsobí nedostatok yang.

Yin a yang sa môžu navzájom meniť.

Napríklad noc sa mení na deň. Táto zmena je ako yin a yang tiež relatívna. Z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa existuje noc aj deň na Zemi zároveň a dopĺňajú sa.

Časť z yin je yang, a časť z yang je yin.

Malé bodky v symbole znamenajú stopy jednej sily v druhej. Napríklad aj v tme je svetlo hviezd. Znamená to tiež, že absolútny extrém jednej sily sa transformuje na opačný a to, že záleží od pohľadu a pozorovateľa, či je daná sila yin, alebo yang. Napríklad najťažší kameň sa dá najľahšie rozbiť.

Yin a yang do seba organicky zapadajú a sú základom všetkých javov. Napríklad obraz Hory v hmle zobrazuje harmóniu, ktorá vzniká spojením yin (hmly) a yang (hôr).

Učenie o yin a yang je obsiahnuté už v knihe I-ťing (Knihe premien) kde cez trigramy (elementy skladajúce sa z troch yin alebo yang) je vyslovená myšlienka premien v prírode. Tento koncept si osvojili obidve čínske filozofie, taoizmus a konfucionizmus. Napríklad včasnostredoveký konfuciánsky filozof Tung Čung-Šu učí: Doplnkom všetkých vecí je yin a yang… Princípy, ktoré sú základom vladára i služobníka, otca i syna, muža i ženy, sú všetky zrodené z yin a yang. Vladár je yang a služobník yin. Otec je yang a syn je yin. Manžel je yang a manželka je yin…

Učenie o yin a yang sa tak stalo spoločnou pôdou, na ktorej dochádzalo k značnému zbližovaniu a vzájomnému ovplyvňovaniu protikladných škôl.

Pozri aj

• Staroveká čínska filozofia
• I-ťing
• Taoizmus
• Konfucionizmus

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.