Ivan IV.: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Upravené podľa najnovších Ruských výskumov a zdrojov.Auto pôvodného článku sa opiera o výmisli propagandistov tzv.hystorikov Mulera,Shlessera a Meyera,krotý písali hystoriu na zákazku Romanovcov.Priviezol ich do Russie car Peter1
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Poland und Moscovia Abrahamum Allard 1710.jpeg|thumb|Abrahamum Allard 1710 ]]
[[Súbor:Poland und Moscovia Abrahamum Allard 1710.jpeg|thumb|Abrahamum Allard 1710 ]]
Vážený čitateľ to čo je obsahom tohoto článku je holý nezmysel.''Ivan Vasilievič Rurjurikovič bol priamym potomkom Rjuruka - prvého cára Moskovskej Tartatie a nie tzv.moskovského kniežatstva.Mimichodom toto prekrúcanie Tartatskej hystórie začala samozvaná falošný cárska rodina Romanovcov, ktorá bol dosadená na ruský knažský stolec angličanmi.Doslova poresionálnym,špičkovým prekrúcačom hystórie a propagandisdtom sa sám Peter 1,samozreje až potom, ako sa vrátil po cestách z európy.Žiadne "Moskovského kniežatstvo"neexistovalo tojt lem fabulácia Romanovcov.''{{Infobox Osobnosť|
<nowiki>-----</nowiki>Vážený čitateľ to čo je obsahom tohoto článku je holý nezmysel.''Ivan Vasilievič Rurjurikovič (HROZNÝ mu vysmysleli až v 19 stor. romanovský propagandisti,rovako aj blud o to že, zabil svojho syna,ktorý zomrel po dlhodobej chorobe, v dobe keď sa Ivan Vasilievič Rurjurikovič nachádzal v Nižnom Novgorode na vše !!!Národnom Sneme!!!),bol priamym potomkom Rjuruka - prvého cára MOSKOVSKEJ TARTARIE, alebo inak označovanej ako MOSKOVIA, - BOLA TO VEĽKÁ RÝŠA RUSOV,DO KTOREJ PATRILA SVOJHO ČASU AJ SLOVIENSKA RÝŠA OZNAČOVANÁ GERMÁNMI AKO !VEĽKÁ MORAVA!,ČO JE JASNE UVEDENÉ NA STREDOVEKÝCH MAPÁCH a nie tzv.moskovského kniežatstva.Mimichodom toto prekrúcanie Tartatskej hystórie začala samozvaná falošná cárska rodina Romanovcov, ktorá nemala právo na stolec a bola dosadená angličanmi A UZRPOVALA SI MOC V MOSKOVII.Doslova poresionálnym,špičkovým prekrúcačom hystórie Tatratie a jej znesenia z o sveta sa stal sám Peter 1,KTORÝ AKO PRVÝ V DEJINÁCH RUSKÉHO NÁRODA ZAVIEDOL NEVOLNÍCTVO!!!,ZÁKAZ POHYBU A UROBIL TAK Z RUSOV OTROKOV,A BO TO ON, KTO ZAVIEDOL ABSOLITISTICKOSŤ VLÁDY V JEHO SMOZVANEJ RUSSII ,KTORÁ SA ROZPRESTIERALA VÝLUČNE OKOLO SANKT PRETERBURKU. Samozreje sa tak udialo až potom, ako sa vrátil po cestách z európy.Žiadne "Moskovské kniežatstvo"neexistovalo, je to len fabulácia Romanovcov.Dnes je možné sa na internetových stánkach sostať (smozrejeme treba vedieť po rusky)k množstvu serióznych materiálov spravovaných poprednými ruskými akademikmi,archeológami,hystorikmi a inými odborníkmi na túto tému, ktorá sa týka ja nás Slovenov (Slovákov) ako dodnes označujú v niektorých častiach ruska. A náš dvojkríž má pôvod v Moskovii.''

Meno = Ivan IV. Vasilievič |
''-----napíšal nespokojný čiteťeľ----''
Portrét = Hw-ivan4.jpg |
Popis = moskovské veľkoknieža a prvý ruský [[cár]] |
Dátum narodenia = [[25. august]] [[1530]] |
Miesto narodenia = [[Moskva]] |
Dátum úmrtia = {{dúv|1584|3|18|1530|8|25}} |
Miesto úmrtia = [[Moskva]] |
}}


'''Ivan IV. Hrozný''', celým menom ''Ivan Vasilievič z rodu Rurikovcov'' (* [[25. august]] [[1530]] – † [[18. marec]] [[1584]]), známy aj ako '''Ivan Hrozný''', bol od roku [[1533]] veľkokniežaťom [[Dejiny Ruska#Moskovský štát (16. storočie - 17. storočie)|Moskovského kniežatstva]] a roku [[1547]] ako prvý Rus pre svoju osobu prijal titul ''[[cár]]''. Za jeho vlády došlo k rozvoju ruského [[Absolutizmus|absolutizmu]].
'''Ivan IV. Hrozný''', celým menom ''Ivan Vasilievič z rodu Rurikovcov'' (* [[25. august]] [[1530]] – † [[18. marec]] [[1584]]), známy aj ako '''Ivan Hrozný''', bol od roku [[1533]] veľkokniežaťom [[Dejiny Ruska#Moskovský štát (16. storočie - 17. storočie)|Moskovského kniežatstva]] a roku [[1547]] ako prvý Rus pre svoju osobu prijal titul ''[[cár]]''. Za jeho vlády došlo k rozvoju ruského [[Absolutizmus|absolutizmu]].
Riadok 25: Riadok 19:
Takisto sa Ivanovi vymkla z rúk kontrola nad opričníkmi, ktorí rozpútavali otvorený teror medzi roľníkmi aj bohatou šľachtou. Opričníci na Ivanov rozkaz zavraždili niekoľko stoviek [[novgorod]]ských mešťanov.
Takisto sa Ivanovi vymkla z rúk kontrola nad opričníkmi, ktorí rozpútavali otvorený teror medzi roľníkmi aj bohatou šľachtou. Opričníci na Ivanov rozkaz zavraždili niekoľko stoviek [[novgorod]]ských mešťanov.


Politický chaos a nasledovná hlboká kríza ťažko zasiahla do ruských pomerov. V roku 1584 Ivan IV. zomrel a na jeho miesto nastúpil bezdetný a mentálne postihnutý [[Fiodor I.|Fiodor Ivanovič]]. Skutočnej vlády sa ujal [[Boris Fiodorovič Godunov]], čo však krajine pokoj nezaistilo a celé obdobie v ruskej historiografii dostalo označenie ''smutnoje vremja'' (smutná doba).
Politický chaos a nasledovná hlboká kríza ťažko zasiahla do ruských pomerov. V roku 1584 Ivan IV. zomrel a na jeho miesto nastúpil bezdetný a mentálne postihnutý [[Fiodor I.|Fiodor Ivanovič]]. Skutočnej vlády sa ujal [[Boris Fiodorovič Godunov]], čo však krajine pokoj nezaistilo a celé obdobie v ruskej historiografii dostalo označenie ''smutnoje vremja'' (smutná doba).


<nowiki>-----</nowiki> SAMÉ BLUDY--- Z DIELNE ROMANOVCOV
Vážený čitaťeľ to čo


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Verzia z 07:24, 28. február 2016

Abrahamum Allard 1710

-----Vážený čitateľ to čo je obsahom tohoto článku je holý nezmysel.Ivan Vasilievič Rurjurikovič (HROZNÝ mu vysmysleli až v 19 stor. romanovský propagandisti,rovako aj blud o to že, zabil svojho syna,ktorý zomrel po dlhodobej chorobe, v dobe keď sa Ivan Vasilievič Rurjurikovič nachádzal v Nižnom Novgorode na vše !!!Národnom Sneme!!!),bol priamym potomkom Rjuruka - prvého cára MOSKOVSKEJ TARTARIE, alebo inak označovanej ako MOSKOVIA, - BOLA TO VEĽKÁ RÝŠA RUSOV,DO KTOREJ PATRILA SVOJHO ČASU AJ SLOVIENSKA RÝŠA OZNAČOVANÁ GERMÁNMI AKO !VEĽKÁ MORAVA!,ČO JE JASNE UVEDENÉ NA STREDOVEKÝCH MAPÁCH a nie tzv.moskovského kniežatstva.Mimichodom toto prekrúcanie Tartatskej hystórie začala samozvaná falošná cárska rodina Romanovcov, ktorá nemala právo na stolec a bola dosadená angličanmi A UZRPOVALA SI MOC V MOSKOVII.Doslova poresionálnym,špičkovým prekrúcačom hystórie Tatratie a jej znesenia z o sveta sa stal sám Peter 1,KTORÝ AKO PRVÝ V DEJINÁCH RUSKÉHO NÁRODA ZAVIEDOL NEVOLNÍCTVO!!!,ZÁKAZ POHYBU A UROBIL TAK Z RUSOV OTROKOV,A BO TO ON, KTO ZAVIEDOL ABSOLITISTICKOSŤ VLÁDY V JEHO SMOZVANEJ RUSSII ,KTORÁ SA ROZPRESTIERALA VÝLUČNE OKOLO SANKT PRETERBURKU. Samozreje sa tak udialo až potom, ako sa vrátil po cestách z európy.Žiadne "Moskovské kniežatstvo"neexistovalo, je to len fabulácia Romanovcov.Dnes je možné sa na internetových stánkach sostať (smozrejeme treba vedieť po rusky)k množstvu serióznych materiálov spravovaných poprednými ruskými akademikmi,archeológami,hystorikmi a inými odborníkmi na túto tému, ktorá sa týka ja nás Slovenov (Slovákov) ako dodnes označujú v niektorých častiach ruska. A náš dvojkríž má pôvod v Moskovii.

-----napíšal nespokojný čiteťeľ----

Ivan IV. Hrozný, celým menom Ivan Vasilievič z rodu Rurikovcov (* 25. august 1530 – † 18. marec 1584), známy aj ako Ivan Hrozný, bol od roku 1533 veľkokniežaťom Moskovského kniežatstva a roku 1547 ako prvý Rus pre svoju osobu prijal titul cár. Za jeho vlády došlo k rozvoju ruského absolutizmu.

Život

Ivan IV. Vasilievič formálne začal vládnuť už vo svojich troch rokoch, skutočnú vládu ale vykonávala jeho matka Jelena Glinská. Po matkinej smrti roku 1538 sa vlády zmocnila vysoká ruská šľachta (bojari), vedená urodzeným rodom Šujských. V roku 1547, keď mal sedemnásť rokov, prihlásil sa za svätého cára a samovládcu Rusi.

Začiatok jeho skutočnej vlády sa niesol vo znamení reforiem týkajúcich sa štátnej správy a presadzovania centrálnej absolutistickej moci cára na úkor bojarov. Práve proti nim bolo namierené Ivanovo rozhodnutie z 1564, keď nechal sformovať opričninu, ruské územie podriadené priamo cárovej vláde, danej v léno opričníkom. Tento takzvaný pomestnyj systém mal cárovi zaistiť poslušnosť opričníkov, ktorých plánoval použiť v ozbrojenom boji proti bojarom, ktorí sa priečili jeho absolutistickej moci.

Za Ivanovej vlády sa do Ruska po prvýkrát dostala kníhtlač. Ivan zaistil odbytištia ruského tovaru založením obchodnej stanice v prístave Archangeľsk, kde sa nasledovne rozvinul čulý obchodný styk, najmä s anglickými kupcami.

Na juhovýchode zlikvidoval Ivan IV. moc Tatárov a pripojil Kazanský a Astrachánsky chanát k Moskovskej Rusi. S územnou expanziou pokračoval ďalej východným smerom a po prvýkrát umožnil Rusom kolonizovať časť západnej Sibíri. Zároveň zaviedol niektoré zákony obmedzujúce slobodný pohyb roľníkov.

Užší kontakt s Európou získal Ivan IV. v priebehu livonských vojen. Tento dlhoročný konflikt, pri ktorom Ivan bojoval so Švédskom, Poľskom a Litvou, nakoniec Moskovskú Rus značne vysilil a ruský prístup k Baltu nezaistil. Tieto problematické dôsledky ťažko dopadli na Ivanovu osobnosť s počiatočnými hlbokými psychickými problémami. Jeho krajná podozrievavosť a strach o seba samého sa prejavovala na krutosti nielen voči svojim otvoreným nepriateľom (bojari), ale postupne sa obracala aj proti najbližšiemu okoliu. Roku 1581 napríklad surovo zbil nevlastnú tehotnú dcéru, ktorá nasledovne potratila. O rok neskôr v hádke zavraždil svojho vlastného syna Ivana, ktorého obviňoval zo spolčenia sa s nepriateľmi.

Takisto sa Ivanovi vymkla z rúk kontrola nad opričníkmi, ktorí rozpútavali otvorený teror medzi roľníkmi aj bohatou šľachtou. Opričníci na Ivanov rozkaz zavraždili niekoľko stoviek novgorodských mešťanov.

Politický chaos a nasledovná hlboká kríza ťažko zasiahla do ruských pomerov. V roku 1584 Ivan IV. zomrel a na jeho miesto nastúpil bezdetný a mentálne postihnutý Fiodor Ivanovič. Skutočnej vlády sa ujal Boris Fiodorovič Godunov, čo však krajine pokoj nezaistilo a celé obdobie v ruskej historiografii dostalo označenie smutnoje vremja (smutná doba).

----- SAMÉ BLUDY--- Z DIELNE ROMANOVCOV

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan IV.