Dobroslav Pustaj: Rozdiel medzi revíziami
d odobratá Kategória:Protikomunistický odboj; pridaná Kategória:Protikomunistický odboj v Česko-Slovensku pomocou použitia HotCat |
cs |
||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
| Popis = politický väzeň komunistického režimu |
| Popis = politický väzeň komunistického režimu |
||
| Dátum narodenia = [[9. júl]] [[1931]] |
| Dátum narodenia = [[9. júl]] [[1931]] |
||
| Miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] |
| Miesto narodenia = [[Košice]], [[Česko-Slovensko]] |
||
| Dátum úmrtia = {{duv|2013|6|27|1931|7|9}} |
| Dátum úmrtia = {{duv|2013|6|27|1931|7|9}} |
||
| Miesto úmrtia = |
| Miesto úmrtia = |
||
Verzia z 11:18, 4. marec 2016
| Dobroslav Pustaj | |
| politický väzeň komunistického režimu | |
| Narodenie | 9. júl 1931 Košice, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 27. jún 2013 (81 rokov) |
Dobroslav Pustaj (* 9. júl 1931, Košice – † 27. jún 2013) bol zakladateľ protikomunistického hnutia Slobodné Československo a jeden z najdlhšie väznených odporcov komunistického režimu v Česko-Slovensku.
Narodil sa v Košiciach, ale po smrti otca sa presťahoval s matkou do Ružomberka. Ako 15-ročnému mu zomrela aj matka a začal pracovať v bavlnárskych závodoch v Ružomberku. Po februári 1948 spoznal pravú tvár nastoleného komunistického režimu a založil protikomunistickú organizáciu Slobodné Československo. Zamerali sa na zhromažďovanie zbraní, diskreditáciu komunistických funkcionárov, propagáciu demokratického systému a podobne. Organizácia mala konšpiratívny charakter.
6. mája 1952 bol Dobroslav Pustaj vzatý do väzby a koncom roka bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Od vyššieho trestu ho zachránilo to, že protištátnu činnosť začal robiť ešte ako mladistvý. Bez prerušenia bol väznený 16 rokov – v jáchymovských uránových táboroch, v bani, leopoldovskej izolácii a nakoniec vo Valdiciach v sklárskej dielni. Prepustili ho až 10. mája 1968.
Po prepustení z väzenia bol ďalej sledovaný. Po páde režimu sa zapojil do aktivít Občianskeho fóra, Verejnosti proti násiliu a kandidoval tiež na primátora Ružomberka. Bol predsedom Konfederácie prenasledovaných komunizmom.