Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
í
Amonet (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 109.236.120.204 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot
 
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Moscow kremlin senate mausloleum.jpg|thumb|[[Lenin]]ovo mauzóleum. Za ním sa nachádza stena [[Moskovský kremeľ|Kremľa]]]]
[[Súbor:Moscow kremlin senate mausloleum.jpg|thumb|[[Lenin]]ovo mauzóleum. Za ním sa nachádza stena [[Moskovský kremeľ|Kremľa]]]]


'''Mauzóleum Vladimíra Iľjiča Lenina''' sa nachádza na [[Červené námestie|Červenom námestí]] v [[Moskva|Moskve]] a je miestom posledného odpočinku [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] revolucionára a [[politik]]a [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimira Iľjiča Lenina]]. Autorom monumentálnej [[granit]]ovej hrobky je [[architekt]] Alexej Ščusev (''Щусев'').
'''Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina''' sa nachádza na [[Červené námestie|Červenom námestí]] v [[Moskva|Moskve]] a je miestom posledného odpočinku [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] revolucionára a [[politik]]a [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimira Iľjiča Lenina]]. Autorom monumentálnej [[granit]]ovej hrobky je [[architekt]] Alexej Ščusev (''Щусев'').


Vraví sa, že [[21. január]]a [[1924]], v deň Leninovej smrti, sovietska vláda obdržala niekoľko tisícok telegramov, v ktorých ľudia žiadali, aby Leninove ostatky boli uchované pre ďalšie generácie. O deň neskôr, významný ruský patológ a anatóm Alexej Abrikosov bol poverený zabalzamovaním Leninovho tela tak, aby do pohrebu ostalo nedotknuté. [[23. január]]a, v noci, bol Alexej Ščusev poverený do troch dní navrhnúť a postaviť hrobku, v ktorej sa budú môcť občania rozlúčiť s Leninom. [[26. január]]a padlo rozhodnutie o umiestnení hrobky na Červené námestie a už na druhý deň poobede bola drevená hrobka i s Leninovou rakvou na svojom mieste. Za prvý mesiac a pol navštívilo provizórne mauzóleum vyše 100 000 ľudí. V auguste [[1924]] Ščusev hrobku prestaval a architekt [[Konstantin Meľnikov]] navrhol Leninov [[sarkofág]].
Vraví sa, že [[21. január]]a [[1924]], v deň Leninovej smrti, sovietska vláda obdržala niekoľko tisícok telegramov, v ktorých ľudia žiadali, aby Leninove ostatky boli uchované pre ďalšie generácie. O deň neskôr, významný ruský patológ a anatóm Alexej Abrikosov bol poverený zabalzamovaním Leninovho tela tak, aby do pohrebu ostalo nedotknuté. [[23. január]]a, v noci, bol Alexej Ščusev poverený do troch dní navrhnúť a postaviť hrobku, v ktorej sa budú môcť občania rozlúčiť s Leninom. [[26. január]]a padlo rozhodnutie o umiestnení hrobky na Červené námestie a už na druhý deň poobede bola drevená hrobka i s Leninovou rakvou na svojom mieste. Za prvý mesiac a pol navštívilo provizórne mauzóleum vyše 100 000 ľudí. V auguste [[1924]] Ščusev hrobku prestaval a architekt [[Konstantin Meľnikov]] navrhol Leninov [[sarkofág]].

Aktuálna revízia z 19:57, 6. marec 2016

Leninovo mauzóleum. Za ním sa nachádza stena Kremľa

Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina sa nachádza na Červenom námestí v Moskve a je miestom posledného odpočinku sovietskeho revolucionára a politika Vladimira Iľjiča Lenina. Autorom monumentálnej granitovej hrobky je architekt Alexej Ščusev (Щусев).

Vraví sa, že 21. januára 1924, v deň Leninovej smrti, sovietska vláda obdržala niekoľko tisícok telegramov, v ktorých ľudia žiadali, aby Leninove ostatky boli uchované pre ďalšie generácie. O deň neskôr, významný ruský patológ a anatóm Alexej Abrikosov bol poverený zabalzamovaním Leninovho tela tak, aby do pohrebu ostalo nedotknuté. 23. januára, v noci, bol Alexej Ščusev poverený do troch dní navrhnúť a postaviť hrobku, v ktorej sa budú môcť občania rozlúčiť s Leninom. 26. januára padlo rozhodnutie o umiestnení hrobky na Červené námestie a už na druhý deň poobede bola drevená hrobka i s Leninovou rakvou na svojom mieste. Za prvý mesiac a pol navštívilo provizórne mauzóleum vyše 100 000 ľudí. V auguste 1924 Ščusev hrobku prestaval a architekt Konstantin Meľnikov navrhol Leninov sarkofág.

V roku 1929 sa zistilo, že Leninovo telo sa dá zachovať na oveľa dlhší čas a preto došlo k rozhodnutiu vymeniť drevené mauzóleum za kamenné. Tím architektov opäť viedol Alexej Ščusev – tí navrhli jednoduchú, ale monumentálnu hrobku z mramoru, granitu, porfýru a labradoritu. Konštrukčné práce na hrobke boli dokončené v októbri 1930. V roku 1970 bol vymenený Leninov sarkofág – nový navrhol sochár Nikolaj Tomskij.

V rokoch 19241972 navštívilo Leninov hrob vyše 10 miliónov ľudí.

Kontroverzie[upraviť | upraviť zdroj]

Stalinovo zabalzamované telo bolo v roku 1953 umiestnené do hrobky vedľa Lenina. V rámci procesu destalinizácie bolo jeho telo odstránené a 31. októbra pochované pri Kremeľskom múre.

Od 90. rokov isté skupiny žiadali o pochovanie Leninovho tela. Túto iniciatívu začal bývalý ruský prezident Boris Jeľcin s podporou ruskej Pravoslávnej cirkvi.

Taktiež sa v poslednej dobe ozývajú hlasy spochybňujúce autenticitu Leninovho tela. Napriek tomu, že Lenin pravdepodobne podstupuje každým rokom „omladzujúcu kúru“, vyzerá tak, ako by bol z vosku. Predpokladá sa, že niektoré časti tela môžu byť falošné, aby sa zachovala jeho vystavovateľnosť. Bývalá sovietska vláda i súčasná ruská vláda odmietli vydať akékoľvek stanovisko ohľadom autenticity Leninových pozostatkov.

Praktické informácie[upraviť | upraviť zdroj]

Mauzóleum je otvorené každý deň, s výnimkou pondelku a piatku, od 10:00 do 13:00. Pred mauzóleom sa zvyčajne nachádza dlhý rad čakajúcich, čakanie trvá väčšinou do jednej hodiny. Samotná prehliadka je pomerne krátka a trvá približne 10 minút. Počas prehliadky by si návštevníci nemali dávať ruky do vreciek, pretože je to považované za veľmi neúctivé gesto.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]