Blasyho chata: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia
Amonet (diskusia | príspevky)
d drobné opravy
Riadok 13: Riadok 13:
| web =
| web =
}}
}}
'''Blasyho chata''', '''Blásyho chata''' ({{vjz|pol|''Schronisko Blásyego''}}, {{vjz|hun|''Felkai - tavi menház''}}, {{vjz|deu|''Blásy-Hütte'', ''Felker-Seehütte''}}) bola prvou chatou ktorá stála vo [[Velická dolina|Velickej doline]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Postavil ju v roku 1871 na východnom brehu [[Velické pleso|Velického plesa]] [[Eduard Blasy]] ([[1820]]{{--}}[[1888]]), poľnohospodár a turistický nadšenec z [[Veľká|Veľkej]]. Bol jedným zo zakladateľov [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]], tvorcom tatranských vysokohorských chodníkov a dal podnet [[Jozef Szentiványi|Jozefovi Szentiványimu]] k založeniu osady [[Štrbské Pleso]]. Chata, ktorú postavil, mala spríjemniť pobyt turistom, ktorí sa vyberali do Velickej doliny. Väčšinu prostriedkov na výstavbu trojrozmernej kamennej chaty vyzbierali kúpeľní hostia Starého Smokovca. Chatu v marci roku [[1873]] zničila snehová lavína z [[Velické Granáty|Velických Granátov]]. Po jej zničení, o päť rokov neskôr, postavili na bezpečnejšom mieste [[Hunfalvyho chata|Hunfalvyho chatu]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bohuš | meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier | vydanie = 1 | vydavateľ = ŠL TANAPu | miesto = Tatranská Lomnica | rok = 1996 | isbn = 80-967522-7-8 | strany = 457 | jazyk = }}</ref>
'''Blasyho chata''' alebo '''Blásyho chata''' ({{vjz|pol|''Schronisko Blásyego''}}, {{vjz|hun|''Felkai - tavi menház''}}, {{vjz|deu|''Blásy-Hütte'', ''Felker-Seehütte''}}) bola prvou chatou, ktorá stála vo [[Velická dolina|Velickej doline]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Postavil ju v roku [[1871]] na východnom brehu [[Velické pleso|Velického plesa]] [[Eduard Blasy]] ([[1820]]{{--}}[[1888]]), poľnohospodár a turistický nadšenec z [[Veľká|Veľkej]]. Bol jedným zo zakladateľov [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]], tvorcom tatranských vysokohorských chodníkov a dal podnet [[Jozef Szentiványi|Jozefovi Szentiványimu]] k založeniu osady [[Štrbské Pleso]]. Chata, ktorú postavil, mala spríjemniť pobyt turistom, ktorí sa vyberali do Velickej doliny. Väčšinu prostriedkov na výstavbu trojrozmernej kamennej chaty vyzbierali kúpeľní hostia [[Starý Smokovec|Starého Smokovca]]. Chatu v marci roku [[1873]] zničila snehová lavína z [[Velické Granáty|Velických Granátov]]. Po jej zničení, o päť rokov neskôr, postavili na bezpečnejšom mieste [[Hunfalvyho chata|Hunfalvyho chatu]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bohuš | meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier | vydanie = 1 | vydavateľ = ŠL TANAPu | miesto = Tatranská Lomnica | rok = 1996 | isbn = 80-967522-7-8 | strany = 457 | jazyk = }}</ref>


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 20:12, 6. marec 2016

Blasyho chata

Na východnom brehu plesa stála chata
49°09′32″S 20°09′23″V / 49,158912°S 20,156251°V / 49.158912; 20.156251Súradnice: 49°09′32″S 20°09′23″V / 49,158912°S 20,156251°V / 49.158912; 20.156251
Nadmorská výška1 670 m n. m.
PohorieTatry
PolohaVelická dolina
Rok založenia1871
Najľahší výstupz Hrebienka do Velickej doliny
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku

Blasyho chata alebo Blásyho chata (poľ. Schronisko Blásyego, maď. Felkai - tavi menház, nem. Blásy-Hütte, Felker-Seehütte) bola prvou chatou, ktorá stála vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. Postavil ju v roku 1871 na východnom brehu Velického plesa Eduard Blasy (1820 – 1888), poľnohospodár a turistický nadšenec z Veľkej. Bol jedným zo zakladateľov Uhorského karpatského spolku, tvorcom tatranských vysokohorských chodníkov a dal podnet Jozefovi Szentiványimu k založeniu osady Štrbské Pleso. Chata, ktorú postavil, mala spríjemniť pobyt turistom, ktorí sa vyberali do Velickej doliny. Väčšinu prostriedkov na výstavbu trojrozmernej kamennej chaty vyzbierali kúpeľní hostia Starého Smokovca. Chatu v marci roku 1873 zničila snehová lavína z Velických Granátov. Po jej zničení, o päť rokov neskôr, postavili na bezpečnejšom mieste Hunfalvyho chatu.[1]

Referencie

  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Externé odkazy