Holíč

O pravekom kultovom objekte nájdenom pri Holíči v roku 1988 pozri Holíč (praveký kultový objekt).

Holíč
mesto
Námestie mieru
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Skalica
Región	Záhorie
Nadmorská výška	185 m n. m.
Súradnice	48°48′44″S 17°09′38″V
Rozloha	34,79 km² (3 479 ha)
Obyvateľstvo	10 928 (31. 12. 2023)
Hustota	314,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1205
Primátor	Zdenko Čambal (SMER-SD, ND)
PSČ	908 51
ŠÚJ	504378
EČV (do r. 2022)	SI
Tel. predvoľba	+421-46
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Holíč
Webová stránka: holic.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Holíčan

Holíč je mesto ležiace v okrese Skalica v Trnavskom kraji.

Polohopis

Mesto Holíč leží na severe Záhorskej nížiny 88 km od Bratislavy. Je vstupnou bránou z Českej republiky na Slovensko s hraničným priechodom na ceste I/51, ktorá spája Nitriansko a Trnavu (72 km) s moravským Brnom (65 km). Najbližším susedným mestom je mesto Hodonín (5 km) v Českej republike.

Časť regiónu Záhoria, kde leží Holíč je súčasťou Trnavského samosprávneho kraja. Okresným mestom je susedná Skalica (7 km) a leží na styku dvoch morfologických celkov – Chvojnickej pahorkatiny a Dolnomoravského úvalu.

Ulice

29. augusta, Bažantnica, Bernolákova, Betlehém, Bottova, Bratislavská, Budovateľská, D. Rapanta, Duklianska, Fučíkova, Gagarinova, Hodonínska, Hollého, Hrubá Lúka, Hurbanova, Hviezdoslavova, J. Čabelku, J. J. Boora, Jednoradová, Jesenského, Jilemnického, Kamenice, Kátovská, Kollárova, Kopčanská, Kpt. Nálepku, Kukučínova, Lesná, Lidická, Lúčky, M. Nešpora, M. R. Štefánika, Malý Vinohrad, Márie Terézie, Mlynská, Moyzesova, Námestie mieru, Námestie sv. Martina, Palárikova, Partizánska, Paseky, Pod hrebeňom, Pod sýpkou, Pod Zadnou Horou, Potočná, Pri kaštieli, Pri štadióne, Priateľstva, Priečna, Rodinné domky, Ružová, Sasinkova, Schiffelova, Sibírska, SNP, Staničná, Sv. Anny, Svätojánska, Školská, Športová, Štepnice, Štúrova, Ulica Márie Terézie, Veterná, Vinohrady, Vrádištská, Vysoká, Zámocká.

Vodné toky

Chvojnica, Morava

Vodné plochy

Štrkáč, Rybník pri kaštieli, Valša

Dejiny

Územie mesta poskytovalo vhodné podmienky pre osídlenie už od praveku. Bolo i dôležitým strategickým miestom, pretože sa z neho dal kontrolovať brod cez rieku Moravu na diaľkovej obchodnej ceste.

Zatiaľ najstaršie známe archeologické nálezy pochádzajú z neolitu – mladšej kamennej doby. Kontinuitu osídlenia dokladajú ďalšie nálezy z bronzovej doby, železnej doby i rímsko-barbarskej doby. V období Veľkej Moravy bolo územie Holíča hospodárskym zázemím centra Veľkomoravskej ríše Valov u Mikulčíc, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené iba 3,5 kilometra. Na katastrálnom území mesta bolo lokalizovaných niekoľko veľkomoravských osád, zväčša poľnohospodárskeho charakteru, ale boli objavené i stopy po kamenárskej osade, z ktorej vyťažený kameň bol základným stavebným prvkom pre stavbu veľkomoravských kostolov vo Valove, ale i Velehrade či Starom Meste pri Uherskom Hradišti.

Posledné známe písomné správy o veľkomoravskej ríši pochádzajú z rokov 904 a 906, keď prichádza k jej rozpadu. Predpokladá sa však, že celé desiate storočie ešte fungovala centrálna časť pôvodnej Veľkej Moravy a práve v tomto období sa Holíč stáva nositeľom veľkomoravskej tradície. Územie mesta sa stáva opäť významným strategickým miestom, o ktoré zviedli zápas tri novoformujúce sa stredoeurópske kráľovstva – uhorské, poľské a české. Najúspešnejšími v tomto boji boli Arpádovci a tak je Holíč začlenený medzi významné pohraničné oporné body Uhorska. Mestečko sa začalo rozvíjať okolo kráľovského hradu v polovici 11. storočia. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1205 ako WYWAR. Po tatárskom vpáde roku 1241 začali Arpádovci na novom mieste budovať v Holíči kamenný hrad, pričom využili prírodné danosti miesta v tvare polostrova.

V 13. storočí sa stáva mesto sídlom pohraničného kráľovského komitátu, ktorý zaniká v roku 1296. Jeho nástupcom je hradné panstvo, ktorého veľkosť je doložená v donačnej listine kráľa Žigmunda v roku 1389. Panstvo siahalo na severe až po českú Strážnicu, na východe až po Senicu a na juhu boli súčasťou panstva Studienka a Lakšárska Nová Ves. Západ panstva ohraničovala rieka Morava. V roku 1228 zriadil Ondrej II. v Holíči pohraničnú colnú stanicu.

Mestečko a hrad patrili kráľovi, ktorý ho zapožičiaval rôznym feudálom a tak sa medzi majiteľmi v 14. storočí objavujú Matúš Čák Trenčiansky, či Stibor zo Stiboríc. V roku 1315 o hrad musel bojovať Matúš Čák s českým kráľom Jánom Luxemburským. Českým vojskám sa hrad nepodarilo dobyť, no ovládli ho až po smrti Matúša Čáka v roku 1321. Českému kráľovstvu patrilo toto pohraničné územie až do roku 1332, kedy prišlo na základe dohody kráľov Karola Róberta a Jána Luxemburského k navráteniu hradu i územia patriaceho pod českú správu do uhorských rúk.

Ďalšou významnou časťou tejto kráľovskej dohody bolo otvorenie (znovuoživenie) tzv. Českej cesty – významnej obchodnej spojnice Budína s Prahou v roku 1336. Holíč sa stal na tejto ceste významnou colnou stanicou, kde sa vyberal osemdesiatok z hodnoty prevážaného tovaru. Holíč mal už v tom čase charakter mestečka (v historických prameňoch sa uvádza ako oppidum). V roku 1389 získal Holíč od kráľa Žigmunda Ctibor zo Ctiboríc. Súčasťou tejto donácie boli i privilégia pre obyvateľov mestečka, ktorí boli oslobodení od platenia kráľovských daní a tridsiatku v celom kráľovstve a bolo im povolené konať ročne štyri výročné jarmoky.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

• Slováci – 93,82 %
• Česi – 3,68 %
• Rómovia – 0,99 %
• Ukrajinci – 0,48 %
• Maďari – 0,13 %
• Nemci – 0,04 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

• rímski katolíci – 66,35 %
• bez vyznania – 23,20 %
• evanjelici a. v. – 6,04 %
• pravoslávni – 0,67 %
• grécki katolíci – 0,21 %

a iní

Kultúra a zaujímavosti

Múzeá

• Múzeum Keramiky

Hudba

• DH Májovanka - dychovka
• Homo pacientz - hiphopová formácia v zložení Bradis, Zelo a Radúz

Stavby

• Holíčsky kaštieľ
• Kostol Božského srdca Ježišovho
• Loretánska kaplnka
• Veterný mlyn
• Sýpka pod Veterným mlynom
• Florianská kaplnka
• Kostol Svätého Martina
• Budova Manifaktúry (Fajansy)
• Pomník padlých v I. a II. svetovej vojne
• Pamätník Mirka Nešporu

Parky

• Školský park
• Park na námestí

Šport

• Športovo-strelecký klub Wywar Holíč
• futbalový klub TJ Iskra Holíč
• AK Junior Holíč – atletický klub/2ZŠ Holíč
• MŠK BO Holíč – basketbalový klub
• Športovo Strelecký klub 77 beta
• Šachový klub Holíč

Pravidelné podujatia

• Zámocké štvrtky v Holíčskom kaštieli
• Holíčsky jarmok
• Tradície bez hraníc na holíčskom kaštieli
• Letecko modelársky deň
• Cibuľa fest - festival
• Stavanie Májky s Májovankou na Námestí mieru
• Medzinárodný festival dychových hudieb "Z oboch brehú Moravy"

Hospodárstvo a infraštruktúra

Dôležité firmy

• Eissmann Automotive Slovensko, s. r. o.
• Fortaco s. r. o.

Školstvo

• Stredná odborná škola Jozefa Čabelku
• Stredná odborná škola obchodu a služieb
• Základná škola Školská
• Základná škola Bernolákova

Osobnosti mesta

• Jozef Agnelli (* 1852 – † 1923), kňaz, šlachtiteľ, pestovateľ liečivých rastlín a publicista
• Daniel Rapant (* 1897 – † 1988), historik, archivár a vysokoškolský pedagóg
• Imrich Vanek (* 1908 – † 2001), priekopník moderného chovu králikov, šľachtiteľ prvých dvoch národných plemien, posudzovateľ a publicista
• Jozef Čabelka (* 1910 – † 1987), mikrometalurg a expert na zváračstvo
• Ladislav Dorušák (* 1923 - † 1997), kňaz
• Mirko Nešpor (* 1924 – † 1944), vysokoškolák, antifašita, účastník SNP

Partnerské mestá

• Hložany, Srbsko
• Hodonín, Česko
• Hollabrunn, Rakúsko

Fotogaléria

• 
  Kostol božského srdca Ježišovho
• 
  Kaplnka
• 
  Zámok v Holíči
• 
  Veterný mlyn

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Holíč

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Holíči

Externé odkazy

• Oficiálna stránka