Ezoterizmus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy
d preklepy
Riadok 22: Riadok 22:
Aj keď v dejinách existuje mnoho ezoterických subjektov, ktorých začiatky siahajú tisícky rokov do minulosti, do dnešných dní žiaden z nich neprežil ako tradícia s priamou kontinuitou. Potom ich mŕtve myšlienky ožívali vďaka rôznym revivalistickým kultúrnym vlnám. Napr. počas [[Taliansko|talianskej]] [[Renesancia|renesancie]] prekladatelia ako [[Marsilio Ficino]] alebo [[Pico della Mirandola]] upriamovali svoju pozornosť na [[novoplatonizmus]] a texty, o ktorých si mysleli, že hovoria o predmojžíšovskom hermetizme.
Aj keď v dejinách existuje mnoho ezoterických subjektov, ktorých začiatky siahajú tisícky rokov do minulosti, do dnešných dní žiaden z nich neprežil ako tradícia s priamou kontinuitou. Potom ich mŕtve myšlienky ožívali vďaka rôznym revivalistickým kultúrnym vlnám. Napr. počas [[Taliansko|talianskej]] [[Renesancia|renesancie]] prekladatelia ako [[Marsilio Ficino]] alebo [[Pico della Mirandola]] upriamovali svoju pozornosť na [[novoplatonizmus]] a texty, o ktorých si mysleli, že hovoria o predmojžíšovskom hermetizme.


V 17. storočí európsky ezoterizmus prešiel do ''[[rozekrucianizmus|rozekrucianizmu]]'' a neskorších foriem [[slobodomurárstvo|slobodomurárstva]]. V polovici 19. storočia nový záujem o ezoterizmus hlavne vo [[Francúzsko|Francúzsku]] podnietil vznik teozofického hnutia [[Helena Blavatská|Heleny Blavatskej]]. V 20. storočí sa [[Teozofia]] ďalej transformovala vďaka [[Annie Besantová|Annie Besantovej]], [[C. W. Leadbeater]]ovi, [[Alice Baileyová|Alice Baileyovej]], [[Rudolf Steiner|Rudolfovi Steinerovi]] a ďalším. Teozofii sa prisudzuje hlavný vplyv na rozmanitosť dnešného ezoterizmu, prejavujúceho sa v rôznych metafyzických organizáciách a skupinách hnutia [[New Age]]. [[Antropozofia]] je syntéza západných ezoterických tradícií a Teozofie, ktorú vytvoril Rudolf Steiner na začiatku 20. storočia, aby stimulovala vývoj vo vzdelávaní, poľnohospodárstve a medicíne.<ref>McDermott, Robert: ''The Essential Steiner'', pp. 3-11. ISBN 0-06-065345-0</ref> Je treba spomenúť ešte ezoterické školy [[Gregorij Ivanovič Gurdžijev|G. I. Gurdžijeva]] a [[Pjotr Demianovič Uspenskij|P. D. Uspenského]], ktoré sa snažili rozvíjať ľudskú individualitu.
V 17. storočí európsky ezoterizmus prešiel do ''[[rozekrucianizmus|rozekrucianizmu]]'' a neskorších foriem [[slobodomurárstvo|slobodomurárstva]]. V polovici 19. storočia nový záujem o ezoterizmus hlavne vo [[Francúzsko|Francúzsku]] podnietil vznik teozofického hnutia [[Helena Blavatská|Heleny Blavatskej]]. V 20. storočí sa [[Teozofia]] ďalej transformovala vďaka [[Annie Besantová|Annie Besantovej]], [[C. W. Leadbeater]]ovi, [[Alice Baileyová|Alice Baileyovej]], [[Rudolf Steiner|Rudolfovi Steinerovi]] a ďalším. Teozofii sa prisudzuje hlavný vplyv na rozmanitosť dnešného ezoterizmu, prejavujúceho sa v rôznych metafyzických organizáciách a skupinách hnutia [[new age]]. [[Antropozofia]] je syntéza západných ezoterických tradícií a Teozofie, ktorú vytvoril Rudolf Steiner na začiatku 20. storočia, aby stimulovala vývoj vo vzdelávaní, poľnohospodárstve a medicíne.<ref>McDermott, Robert: ''The Essential Steiner'', pp. 3-11. ISBN 0-06-065345-0</ref> Je treba spomenúť ešte ezoterické školy [[Gregorij Ivanovič Gurdžijev|G. I. Gurdžijeva]] a [[Pjotr Demianovič Uspenskij|P. D. Uspenského]], ktoré sa snažili rozvíjať ľudskú individualitu.


== Poznámky ==
== Poznámky ==
Riadok 63: Riadok 63:
* [[Merkabah]]
* [[Merkabah]]
* [[Mysticizmus]]
* [[Mysticizmus]]
* [[New Age]]
* [[New age]]
* [[Novoplatonizmus]]
* [[Novoplatonizmus]]
* [[Numerológia]]
* [[Numerológia]]

Verzia z 21:36, 10. marec 2016

Ezoterizmus je komplex ezoterických pojmov a názorov.[1] Slovo vzniklo z gréckeho slova starogr. ἐσωτερικός [esōterikos], ktoré pochádzalo zo slova starogr. ἔσω [esō] „vo vnútri“. Prenesený význam je potom: „vzťahujúci sa na vnútorné“. Súbor konkrétnych ezoterických prvkov sa nazýva ezoterika.[2] Antonymum je exoterizmus.

Ezoterické vedenie je také, ktoré je možné získať len v úzkej skupine „osvietených“, „zasvätených“ alebo mimoriadne vzdelaných ľudí.[3] Exoterické poznanie je oproti tomu všeobecne známe, verejne prístupne a stabilne prijímané v celej spoločnosti.

Ďalšie významy

V súčasnosti, hlavne v po anglicky hovoriacich krajinách, sa slovo „ezoterizmus“ používa nie len na označenie mystického poznania a praxe, ale aj prenesene pre vnemy alebo znalosti, ktoré sú ťažko pochopiteľné alebo zapamätateľné, akým je napr. teoretická fyzika, alebo sa vzťahujú k veľmi špecifickým podrobnostiam určitého odvetvia, napr. „ezoterická“ baseballová štatistika.

„Ezoterický“ niekedy znamená, že k regulárnemu obsahu je pridaný ďalší obsah, ktorý pôvodný rozširuje. Napr. pri zasväteniach.

Ďalej označuje niečo tajné, čo nie je utajované úmyselne, ale zo samej podstaty veci. Napr. ak je niečo prístupné len ľuďom s vhodným vzdelaním alebo intelektuálnym pozadím.

Pôvod

Platón v dialógoch Alkibiades (cca 390 pr. Kr.) používa výraz to esó vo význame „vnútorné veci“. V dialógoch Theaitétos (cca 390 pr. Kr.) zase používa ta eksó s významom „vonkajšie veci“. Pravdepodobne najskorší výskyt gréckeho adjektíva esóterikos je v diele Lukiana zo Samosaty Dražba životov (alebo Dražba filozofických škôl) (cca 166 po Kr.).[4]

História

Ezoterizmus nie je súrodá tradícia, ale veľký rad často nesúvisiacich prvkov a hnutí.

Rímska ríša mala niekoľko tajomných náboženstiev, ktoré vyžadovali zasvätenie. Podobne sa niektorým javilo aj kresťanstvo s rituálom krstenia. Gnostické hnutia o sebe tvrdili, že vlastnia tajné poznanie (gnósis), podobne ako ďalší antický smer zvaný hermetizmus.

Izmaeliti dbali na rozlišovanie medzi „vnútorným“ a „vonkajším“. Verili, že duchovné spasenie prichádza cez prijaté ezoterické svetlo (Nur), čo je vlastne hľadanie duchovného osvietenia.

Aj keď v dejinách existuje mnoho ezoterických subjektov, ktorých začiatky siahajú tisícky rokov do minulosti, do dnešných dní žiaden z nich neprežil ako tradícia s priamou kontinuitou. Potom ich mŕtve myšlienky ožívali vďaka rôznym revivalistickým kultúrnym vlnám. Napr. počas talianskej renesancie prekladatelia ako Marsilio Ficino alebo Pico della Mirandola upriamovali svoju pozornosť na novoplatonizmus a texty, o ktorých si mysleli, že hovoria o predmojžíšovskom hermetizme.

V 17. storočí európsky ezoterizmus prešiel do rozekrucianizmu a neskorších foriem slobodomurárstva. V polovici 19. storočia nový záujem o ezoterizmus hlavne vo Francúzsku podnietil vznik teozofického hnutia Heleny Blavatskej. V 20. storočí sa Teozofia ďalej transformovala vďaka Annie Besantovej, C. W. Leadbeaterovi, Alice Baileyovej, Rudolfovi Steinerovi a ďalším. Teozofii sa prisudzuje hlavný vplyv na rozmanitosť dnešného ezoterizmu, prejavujúceho sa v rôznych metafyzických organizáciách a skupinách hnutia new age. Antropozofia je syntéza západných ezoterických tradícií a Teozofie, ktorú vytvoril Rudolf Steiner na začiatku 20. storočia, aby stimulovala vývoj vo vzdelávaní, poľnohospodárstve a medicíne.[5] Je treba spomenúť ešte ezoterické školy G. I. Gurdžijeva a P. D. Uspenského, ktoré sa snažili rozvíjať ľudskú individualitu.

Poznámky

  1. Chamber’s 20th Century dictionary, 1972
  2. Merriam-Webster Online Dictionary: Esoterica
  3. Merriam-Webster Online Dictionary: Esoteric
  4. de Macedo, António: O que é o Esoterismo?
  5. McDermott, Robert: The Essential Steiner, pp. 3-11. ISBN 0-06-065345-0

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Esotericism na anglickej Wikipédii.

Referencie

  • Walker, Benjamin: Encyclopedia of Esoteric Man: The Hidden Side of the Human Entity, Routledge a Kegan Paul, Londýn, 1977. ISBN 0-7100-8479-X
  • Walker, Benjamin: Man and the Beasts Within: The Encyclopedia of the Occult, the Esoteric, and the Supernatural, Stein & Day, New York, 1978. ISBN 0-8128-1900-4
  • Hanegraaff, Wouter J. – Faivre, Antoine – van den Broek, Roelof – Brach, Jean-Pierre: Dictionary of Gnosis and Western Esotericism, Brill, Leiden 2005.
  • Aries: Journal for the Study of Western Esotericism, Brill, Leiden, 2001.
  • Aries: Texts and Studies in Western Esotericism, Brill, Leiden, 2006.
  • Faivre, Antoine: Access to Western Esotericism, SUNY Press, Albany 1994.
  • Faivre, Antoine: Theosophy, Imagination, Tradition: Studies in Western Esotericism, SUNY Press, Albany 2000.
  • von Stuckrad, Kocku: Western Esotericism: A Brief History of Secret Knowledge, Equinox, Londýn / Oakville 2005.
  • Hanegraaff, Wouter J.: The Study of Western Esotericism: New Approaches to Christian and Secular Culture, v Antes, Peter – Geertz, Armin W. – Warne, Randi R.: New Approaches to the Study of Religion, diel 1: Regional, Critical, and Historical Approaches, Walter de Gruyter, Berlín / New York 2004.

Pozri aj

Externé odkazy