Električková doprava v Košiciach: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Of (diskusia | príspevky)
aktualizácia
Riadok 5: Riadok 5:


== Dejiny ==
== Dejiny ==
=== Prvá polovica 20. storočia ===
=== 1891 - 1948 ===
[[Obrázok:ElektrickaNaHlavnej.jpg|thumb|left|Fotografia Hlavnej ulice s plnou prevádzkou električkovej dopravy, ktorá bola po roku 1986 v pešej zóne zrušená bez náhrady]]
[[Obrázok:ElektrickaNaHlavnej.jpg|thumb|left|Fotografia Hlavnej ulice s plnou prevádzkou električkovej dopravy, ktorá bola po roku 1986 v pešej zóne zrušená bez náhrady]]
V Košiciach sa MHD vyvíja vyše 100 rokov. Prvým významným dátumom bol [[14. november]] [[1891]], kedy bola sprevádzkovaná prvá linka konskej železnice zo železničnej stanice na Hlavnú ulicu. Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom Kassai közúti vasút, čo znamená ''Košické pouličné dráhy''. Medzi rokmi [[1896]] a [[1913]] sa objavili i parné "električky". Skutočné, elektrické električky prišli tesne pred prvou svetovou vojnou, do ulíc prišli prvé vozidlá [[28. február]]a [[1914]]. Po vzniku ČSR sa prevádzkovateľ premenoval na ''Košické elektrické pouličné dráhy'' a pôvodné maďarské meno bolo zrušené. Prevádzka sa v medzivojnovom období nevyvíjala, pribudla jediná trať ku Gajdovým kúpeľom (Anička). S nástupom maďarskej okupácie došlo k zničeniu tratí, vozidiel, trolejového vedenia a vozovne. Po oslobodení v roku [[1945]] bola prevádzka opäť obnovená, nasadili sa vozidlá, ktoré neboli príliš poškodené. Dopravný podnik bol opäť premenovaný, nový názov mal podobu ''Mestské verejné podniky – doprava''.
Košice mestom s prvou prevádzkou mestskej dopravy na území dnešného Slovenska. [[14. november|14. novembra]] [[1891]] bol sprevádzkovaný prvý úsek konskej železnice zo železničnej stanice cez Hlavnú ulicu po hospodársku školu (dnes Komenského). O rok predĺžili trať do rekreačnej oblasti Čermeľ po reštauráciu Baránok (trať zrušená v roku 1972). Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom ''Košické pouličné dráhy (Kassai közúti vasút)'', ktorý okrem osobnej dopravy zabezpečoval aj rozvoz nákladu zo železničnej stanice do podnikov ležiacich pozdĺž mestskej trate. Medzi rokmi [[1896]] a [[1913]] podnik do premávky zaradil i parné rušne. Miestna dráha bola elektrifikovaná až tesne pred prvou svetovou vojnou v roku 1913, kedy bola vybudovaná aj vozovňa električiek pri železničnej stanici. Do rozpadu Uhorska sa podarilo sprevádzkovať vnútorný mestský okruh (dnešná Štúrova, Kuzmányho a Masaryková), ako aj trať k Frankovej továrni a cintorínu. Za prvej Československej republiky v roku 1924 pribudla trať ku Gajdovým kúpeľom (dnes Anička, trať zrušená v roku 1968). V čase príslušnosti Košíc k Maďarsku v roku 1942 bola zavedená linka ku tehelniam (dnes Moldavská). Na sklonku druhej svetovej vojny na prelome rokov 1944/1945 došlo k poškodeniu tratí, trolejového vedenia a vozovne a k odvlečeniu električiek do Nemecka. Po oslobodení v roku [[1945]] bola prevádzka obnovená za pomoci dodávky 48 vyradených pražských električiek Ringhoffer.


=== Doba socializmu ===
=== 1948 - 1989 ===
[[Súbor:Tatra KT8D5 tram nr 538 in Košice , Slovakia. March 1993.jpg|thumb|Tatra KT8D5 v tradičnom krémovo-červenom nátere (v roku 1993)]]
[[Súbor:Tatra KT8D5 tram nr 538 in Košice , Slovakia. March 1993.jpg|thumb|Tatra KT8D5 v tradičnom krémovo-červenom nátere (v roku 1993)]]
V 60. rokoch nastalo obdobie najväčšieho rozvoja. V roku [[1964]] vznikla [[Rýchlodráha|rýchlodrážna]] trať do Východoslovenských železiarní (dnes [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]]), súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy. Vzhľadom na rozširovanie siete začal byť zastaraný vozový park rýchlo obnovovaný električkami z ČKD typmi [[T1]] a [[T2]]. Po uvedení rýchlodráhy do prevádzky sa dopravný podnik (už teraz s názvom ''Dopravný podnik mesta Košíc'') rozhodol nakúpiť električky najrozšírenejšieho typu [[T3]], ktoré sú v prevádzke dodnes. Na rýchlodráhe do VSŽ boli prevádzkované trojvozové súpravy, čo bolo v Česko-Slovensku raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov. Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, kedy sa budovali trate na husto obývané sídliská (Nové Mesto, Nad jazerom). Zároveň sa rušili spojenia do Čermeľa a Ťahanoviec, ktoré mali rekreačný charakter, a kde nemali zachádzať železiarenské linky „R“. Ako posledná dosiaľ postavená je trať Alejová z roku 1989, ktorá podstatne vylepšila spojenie južnej a západnej časti mesta.
V súvislosti s industrializáciou a urbanizáciou Košíc ako metropoly východného Slovenska sa postupne zlepšovala infraštruktúra električkovej trakcie. Okrem zdvojkoľajenia niektorých starších úsekov pribudla v roku 1959 trať na sídlisko Solovjevova (dnes Botanická záhrada). Starý vozidlový park obmieňali jednosmerné štvornápravové električky koncepcie T (T1 v rokoch 1956-57, T2 v rokoch 1958-62 a T3 v rokoch 1963-89). V roku 1964 bola spustená do prevádzky [[Rýchlodráha|rýchlodrážna]] trať do Východoslovenských železiarní (dnes [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]]) cez sídlisko Terasa v dĺžke 13 km. Súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy a vybudovaniu súčasného depa električiek na Bardejovskej ulici. Na rýchlodráhe do hutníckeho kombinátu VSŽ boli prevádzkované trojvozidlové súpravy, čo bolo na území Československa raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov. Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, ktorá sa vyznačovala vedením tratí na husto obývané sídliská (Terasa, Nad jazerom). Zároveň sa rušili jednokoľajné spojenia do Ťahanoviec (1968) a Čermeľa (1972), ktoré mali rekreačný charakter, a kde nemali zachádzať železiarenské linky „R“. V 80. rokoch však väčšinu prepravných vzťahov zabezpečovali autobusy a na novovybudované sídliská Dargovských hrdinov a KVP sa počítalo so zavedením trolejbusovej trakcie. V roku 1989 však pribudla posledná doposiaľ vybudovaná košická električková trať po Alejovej ulici, ktorá výrazne skrátila spojenie medzi západnou a južnou časťou mesta.


=== Zmeny v 90. rokoch ===
=== 1990 - 2014 ===
[[Obrázok:Tatra T3SUCS, Amfiteáter.jpg|thumb|left|Električka typu [[T3]] na linke č.9 pred zastávkou Amfiteáter]]Po revolúcii 1989 došlo k prevodu dopravného podniku zo štátu na mesto, čo malo vplyv na zmeny v organizácii dopravy a predlžovanie intervalov električkových liniek. Prevádzka trojvozidlových súprav bola ukončená z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Z finančných dôvodov boli niektoré vozne upravené na trvale predné alebo zadné, a to predovšetkým odstránením cúvacej kontrolky z predných vozov a reflektorov so zrkadlami zo zadných; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývalo odstraňované množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatne nepoužiteľné, resp. iba ako vlečné vozidlá v súprave.
[[Obrázok:Tatra T3SUCS, Amfiteáter.jpg|thumb|left|Električka typu [[T3]] na linke č.9 pred zastávkou Amfiteáter]]

Takto systém fungoval až do roku [[1996]], kedy bol dopravný podnik po transformácii z roku [[1994]] na akciovú spoločnosť nútený zrušiť prevádzku trojvozových súprav z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Po páde komunizmu sa objavili aj električky typu [[KT8D5]] a [[T6A5]]. Po prevode dopravného podniku zo štátu na mesto, došlo okrem zmien organizácie dopravy a zvýšenie cestovného aj k úpravám intervalov spojení. Z finančných dôvodov boli niektoré vozne upravené na trvale predné alebo zadné. A to predovšetkým odstránením cúvacej kontrolky z predných vozov a reflektorov so zkradlami zo zadných; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývalo vymontovávané množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali nepoužiteľné na sólo vozoch alebo ako riadiace v súpravách.
Po roku 1989 boli do Košíc dodávané vozidlá typu [[KT8D5]] (1986-91) a [[T6A5]] (1992-93). Pri znižovaní výkonov električkovej dopravy sa však množstvo článkových vozidiel KT8 ukázalo nadbytočných a už od roku 1992 boli niektoré z nich odpredávané do Miškolca (Maďarsko), Straussbergu (Nemecko) a Sarajeva (Bosna a Hercegovina).

Väčšina električiek bola dodaná so štandardnou výbavou a väčšina z nich tak jazdí dodnes ([[2009]]). Na električkách typu [[T6A5]] boli vymenené automatické hlavy spriahadiel za klasické pražské (zhodné s typom na vozidlách typu T3). Na trvalých súpravách bolo ponechané medzi vozňami automatické spriahlo, ktoré umožňovalo jazdu iba na jeden pantograf. 7 kusov električiek [[KT8D5]] prešlo vložením stredného nízkopodlažného článku rekonštrukciou na [[KT8D5R.N2]] a niekoľko električiek [[T3]] bolo taktiež zmodernizovaných (elektronické panely, nový interiér, nový náter), z toho jedna na typ [[T3Mod]], ktorý napokon nebol pre nevyhovujúcu výzbroj, závadu na brzdách a veľmi časté poruchy zaradený do pravidelnej prevádzky.

Zaujímavosťou košickej prevádzky bola jazda súprav [[T6A5]] a [[KT8D5]] s odberom prúdu na zadný zberač (podobne ako donedávna jazdili v Bratislave súpravy typu [[T6A5]]), z dôvodu menšieho znečistenia striech vozidiel uhlíkom zo zberačov. Toto riešenie bolo možné aj vďaka tomu, že ovládanie výhybiek sa nevykonávalo pomocou trolejových kontaktov (v Bratislave bolo ale dôvodom tohto typu jazdenia práve blokovanie výhybky). Tento spôsob odberu prúdu sa využíval do roku 2008, keď sa zaviedlo interné nariadenie o odbere prúdu prednými zberačmi. Vozidlá boli po prehliadkach alebo opravách lakované v zeleno-bielom nátere. V apríli roku 2011 bol do Košíc dodaný prvý kus nízkopodlažnej električky Vario LF.<ref>Košice sa po 18 rokoch dočkali novej električky [http://imhd.zoznam.sk/ke/index.php?w=213621323033ef393621323033ef1f&id=9131]</ref>


== Súčasnosť ==
== Súčasnosť ==
[[Obrázok:Trieda SNP, Tatra KT8D5R.N2.jpg|thumb|Električka typu [[KT8D5R.N2]] na Triede SNP]]
[[Obrázok:Trieda SNP, Tatra KT8D5R.N2.jpg|thumb|Električka typu [[KT8D5R.N2]] na Triede SNP]]
Dopravný podnik mesta Košice v súčasnosti prevádzkuje vyše 120 električiek na 15 linkách, z toho 28 električiek typu [[T6A5]], 19 typu [[KT8D5]] a cca 60 typu [[T3]] (z toho v premávke asi 50). V posledných rokoch dochádza k odpredaju nepotrebných vozidiel do iných miest, takto sa DPMK zbavil 21ks vozňov [[KT8D5]], ktoré predal napríklad do [[Miškolc]]a.

V súčasnosti neprebiehajú generálne rekonštrukcie tratí; opravujú sa len krátke úseky tratí v havarijnom stave. Prakticky jedinou prebiehajúcou zmenou vo vozovom parku je modernizácia článkových električiek typu [[KT8D5]] na typ [[KT8D5R.N2]]. Vložením stredného nízkopodlažného článku vzniká čiastočne nízkopodlažné vozidlo, ktoré je vypravované na garantované poradia liniek. V súčasnosti je v prevádzke 7 takto rekonštruovaných súprav. Elektrická výzbroj zostáva po rekonštrukcii nezmenená, vymieňajú sa iba niektoré prehrdzavené diele a upravuje sa interiér vozidla. Na vozoch radu Tatra T3 žiadne generálne rekonštrukcie neprebiehajú.


[[Obrázok:T3 MOD 359.jpg|thumb|left|Električky typu [[T3]] a [[T3Mod]] vo vozovni na Bardejovskej ulici]]
[[Obrázok:T3 MOD 359.jpg|thumb|left|Električky typu [[T3]] a [[T3Mod]] vo vozovni na Bardejovskej ulici]]
Väčšina električiek bola dodaná so štandardnou výbavou a väčšina z nich tak jazdí dodnes ([[2009]]). Na električkách typu [[T6A5]] boli vymenené automatické hlavy spriahadiel za klasické pražské (zhodné s typom na vozidlách typu T3). Na trvalých súpravách bolo ponechané medzi vozňami automatické spriahlo, ktoré umožňuje jazdu iba na jeden pantograf. 7 kusov električiek [[KT8D5]] prešlo rekonštrukciou na [[KT8D5R.N2]] a niekoľko električiek [[T3]] bolo taktiež zmodernizovaných (elektronické panely, nový interiér, nový náter), z toho jedna na typ [[T3Mod]], ktorý nie je pre nevyhovujúcu výzbroj, závadu na brzdách a veľmi časté poruchy v pravidelnej prevádzke.


[[Obrázok:T6A5 03.jpg|thumb|Súprava dvoch vozidiel typu [[T6A5]] na rýchlodráhe do [[U. S. Steel Košice|železiarní]]]]
[[Obrázok:T6A5 03.jpg|thumb|Súprava dvoch vozidiel typu [[T6A5]] na rýchlodráhe do [[U. S. Steel Košice|železiarní]]]]
Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých mestských častiach, čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (12/15 minút v špičke, 20 minút v sedle). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch Krásna - centrum, Krásna - Trieda SNP a Havlíčkova - centrum. Všetky vozidlá sú umiestnené v jedinej vozovni na Bardejovskej ulici, ktorá je aj sídlom dopravného podniku.
Zaujímavosťou bola jazda súprav [[T6A5]] a [[KT8D5]] s odberom prúdu zadným zberačom (podobne ako donedávna jazdili v Bratislave súpravy typu [[T6A5]]), z dôvodu menšieho znečistenia striech vozidiel uhlíkom zo zberačov. Toto riešenie bolo možné aj vďaka tomu, že ovládanie výhybiek nie je pomocou trolejových kontaktov (v Bratislave je ale dôvodom tohto typu jazdenia práve blokovanie výhybky). Tento spôsob odberu prúdu sa využíval do roku 2008, keď sa zaviedlo interné nariadenie o odbere prúdu prednými zberačmi. Vozidlá sú po prehliadkach alebo opravách vypravované v zeleno-bielom nátere, alebo majú celovozové reklamy či pozostatky po nich.

Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých mestských častiach, čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (15 minút v špičke, 20 minút v sedle). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch Krásna - centrum, Krásna - Trieda SNP a Havlíčkova - centrum. Všetky vozidlá sú umiestnené v jedinej vozovni na Bardejovskej ulici, ktorá je aj sídlom dopravného podniku.


[[Obrázok:VarioLF,_Námestie_osloboditeľov.JPG|thumb|Nízkopodlažná električka [[Vario LF]] na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]]]
[[Obrázok:VarioLF,_Námestie_osloboditeľov.JPG|thumb|Nízkopodlažná električka [[Vario LF]] na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]]]
V apríli roku 2011 bol do Košíc dodaný prvý kus nízkopodlažnej električky Vario LF.<ref>Košice sa po 18 rokoch dočkali novej električky [http://imhd.zoznam.sk/ke/index.php?w=213621323033ef393621323033ef1f&id=9131]</ref>

V roku 2013 bola vypísaná súťaž na nákup 23 nových električiek, ktorú vyhrala spoločnosť Pragoimex (s opciou na ďalších 23 vozidiel). Nové električky typu Vario LF2+ koncepčne vychádzajúce z vozidiel [[Vario LF2]] majú byť dodané v rokoch 2014 - 2015.
V roku 2013 bola vypísaná súťaž na nákup 23 nových električiek, ktorú vyhrala spoločnosť Pragoimex (s opciou na ďalších 23 vozidiel). Nové električky typu Vario LF2+ koncepčne vychádzajúce z vozidiel [[Vario LF2]] majú byť dodané v rokoch 2014 - 2015.


Riadok 39: Riadok 36:


[[21. máj]]a si DPMK u spoločnosti Pragoimex uplatnil opciu na ďalších 5 električiek [[Vario LF2 plus]]. Spolu tak bude dodaných 33 vozidiel tohto typu.<ref>http://imhd.zoznam.sk/ke/doc/sk/14499/Pragoimex-vdaka-opcii-doda-az-33-novych-elektriciek.html</ref>
[[21. máj]]a si DPMK u spoločnosti Pragoimex uplatnil opciu na ďalších 5 električiek [[Vario LF2 plus]]. Spolu tak bude dodaných 33 vozidiel tohto typu.<ref>http://imhd.zoznam.sk/ke/doc/sk/14499/Pragoimex-vdaka-opcii-doda-az-33-novych-elektriciek.html</ref>

V rámci projektu KORID (Košická regionálna integrovaná doprava) má dôjsť k prepojeniu električkových a železničných tratí na území mesta, pričom 'regio-električka' tzv. : tram-train. bude využívať moderné vlakové jednotky jazdiace v meste i mimo neho. Napríklad linka z Prešova pôjde na hlavnú stanicu, Námestie maratónu mieru, Kuzmányho ulicu a pokračovať bude až do Michaloviec. Konkrétny prínos pre košické električky spočíva v rekonštrukcii súčasnej siete a výstavbe novej trate na Sídlisko Ťahanovce, z ktorého budú viaceré linky premávať na smery priemyselný park [[Kechnec]], [[Moldava nad Bodvou]], či [[Čaňa]]. Pre regio-električky sa plánuje nové depo v priestore bývalej magnezitky.

Prvá etapa projektu IKD (Integrovanej koľajovej dopravy) sa začala realizovať v lete roku 2014. Je ňou rekonštrukcia električkovej trate v úseku Staničné nám. - Štúrova - Kuzmányho - Nám. Maratónu mieru. Súčasťou tejto rekonštrukcie je prekládka inžinierskych sietí, výmena koľajového zvršku i spodku a taktiež aj trolejového vedenia. Pribudnú i nové zastávky, informačný systém a kamery. Zavedie sa preferencia električkovej dopravy. Všetko je naprojektované tak aby táto trať vyhovovala aj parametrom pre "tram-train". Momentálne (od 2. augusta 2014) prebieha kompletná rekonštrukcia na Kuzmányho ulici. Následne sa v prvom kvartáli roku 2015 začalo s prácami aj na úsekoch ulíc Hviezdoslavova, Štúrova a Staničnom námestí. Rekonštrukčné práce vykonáva konzorciu firiem Dúha a.s Prešov a ZUE Krakow.

Neskôr je plánovaná druhá etapa (IKD2) ktorá zabezpečí napojenie električkovej trate na sieť ŽSR a to na stanici a terminály sever.

Na prvú etapu IKD nadväzuje projekt MEU ( Modernizácia električkových uzlov - pozmenený projekt MET1 ), kde sa postupne zrekonštruujú úseky :
* Ulica Československej armády spolu s križovatkou ulíc Československej armády a Zimná (TIP TOP)
* Obratisko Amfiteáter
* Obratisko Havlíčkova

* Bardejovská ulica s križovatkou ulíc Bardejovská a Trieda SNP
* Doplní sa trianglel križovatky na Nám. Osloboditeľov
* Doplní sa trianglel križovatky na Nám. Maratónu mieru (úsek ľavé odbočenie z ulice Komenského smer Masarykova)

Výhercom verejného obstarávania zhotoviteľa pre rekonštrukciu električkových tratí v rozsahu projektu MEU sa stala firma Eurovia SK, a.s. Lehota na dokončenie stavieb je 6 mesiacov od podpisu zmluvy (približne do konca roka 2015). Rekonštrukcia v rozsahu MEU sa začala 3.5.2015. Začalo sa s rekonštrukciou úseku ulíc Čsl. Armády a Festivalové námestie (obratisko Amfiteáter) a rekonštrukciu obratiska Havlíčkova. Od 10.5.2015 sa začala rekonštrukcia úseku trate na Bardejovskej ulici a koľajovej križovatky Bardejovská X Trieda SNP. 17.5.2015 sa začalo aj s rekonštrukciou koľajovej križovatky na Nám. Osloboditeľov

Neskôr je plánovaný projekt MET kde sa postupne zrekonštruujú úseky :
* úsek ulíc Štúrova a Moldavská (od Krajského súdu po kruhovú križovatku)
* Kruhová križovatka Moldavská (plánované je kruhové križovanie)
* Trieda SNP
* úsek ulíc Zimná a B. Němcovej (od Križovatky TIP TOP po obratisko Botanická záhrada)
* Obratisko Botanická záhrada
* Komenského ulica
* Križovatka VSS (plánované je kruhové križovanie)
Dopravný podnika plánuje aj rekonštrukciu električkového depa na Bardejovskej ulici. V rámci nej sa vykonajú nasledujúce úpravy :
* Vybudovanie novej haly ťažkej údržby (prispôsobenej pre nové električky s dĺžkou 22,6 m)
* Rekonštrukcia umyvárne električiek
* Rekonštrukcia haly denného ošetrenia
* Modernizácia a doplnenie koľajových tratí v areáli a napojenie na sieť električkovej trakcie + prislúchajúce trakčné vedenie.
* Rekonštrukcia výpravnej haly a doplnenie zastrešenia nad ďalších 7 koľají.
Dopravný podnik v polovici decembra 2014 zverejnil oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania s názvom '''„Modernizácia električkového depa DPMK – projektová dokumentácia“'''. Zákazka zahŕňa zabezpečenie vstupných podkladov, projektovú prípravu a dokumentáciu stavby a zabezpečenie výkonu odborného autorského dohľadu.

Dňa 24.3.2015 úrad pre verejné obstarávanie vyhlásil výsledky. Víťazom súťaže sa s cenou 1 092 280 € bez DPH stala spoločnosť Reming Consult, a. s.Dopravný podnik dňa 5. mája 2015 podpísal s víťazom verejného obstarávania [http://www.dpmk.sk/sites/default/files/contracts/pri-47607-21772.pdf zmluvu o dielo].
== Vozový park ==
== Vozový park ==
<ref>http://imhd.zoznam.sk/ke/vozidla/20/elektricky.html</ref>
<ref>http://imhd.zoznam.sk/ke/vozidla/20/elektricky.html</ref>
Riadok 138: Riadok 170:
|-
|-
|}
|}
*


=== Náhradné autobusové linky ===
{| class="wikitable"
|-
! '''Linka''' !! '''Trasa'''
|-
| '''X6''' || Staničné námestie - Zimný štadión - SOŠ automobilová - Magistrát mesta Košice - Amfiteáter
|-
| '''X7''' || Staničné námestie - Slovenský rozhlas - Botanická záhrada - Havlíčkova
|-
|'''X9'''
|SOŠ automobilová - Magistrát mesta Košice - Amfiteáter - Námestie Maratónu mieru - Havlíčkova
|}

== Budúcnosť ==
[[Súbor:Radnica Starého mesta, oprava křižovatky.jpg|thumb|Rekonštrukcia električkovej trate pri zastávke Radnica Starého mesta]]
V rámci projektu KORID (Košická regionálna integrovaná doprava) má dôjsť k prepojeniu električkových a železničných tratí na území mesta, pričom 'regio-električka' tzv. : tram-train. bude využívať moderné vlakové jednotky jazdiace v meste i mimo neho. Napríklad linka z Prešova pôjde na hlavnú stanicu, Námestie maratónu mieru, Kuzmányho ulicu a pokračovať bude až do Michaloviec. Konkrétny prínos pre košické električky spočíva v rekonštrukcii súčasnej siete a výstavbe novej trate na Sídlisko Ťahanovce, z ktorého budú viaceré linky premávať na smery priemyselný park [[Kechnec]], [[Moldava nad Bodvou]], či [[Čaňa]]. Pre regio-električky sa plánuje nové depo v priestore bývalej magnezitky.

Prvá etapa projektu IKD (Integrovanej koľajovej dopravy) sa začala realizovať v lete roku 2014. Je ňou rekonštrukcia električkovej trate v úseku Staničné nám. - Štúrova - Kuzmányho - Nám. Maratónu mieru. Súčasťou tejto rekonštrukcie je prekládka inžinierskych sietí, výmena koľajového zvršku i spodku a taktiež aj trolejového vedenia. Pribudnú i nové zastávky, informačný systém a kamery. Zavedie sa preferencia električkovej dopravy. Všetko je naprojektované tak aby táto trať vyhovovala aj parametrom pre "tram-train". Momentálne (od 2. augusta 2014) prebieha kompletná rekonštrukcia na Kuzmányho ulici. Následne sa v prvom kvartáli roku 2015 začalo s prácami aj na úsekoch ulíc Hviezdoslavova, Štúrova a Staničnom námestí. Rekonštrukčné práce vykonáva konzorciu firiem Dúha a.s Prešov a ZUE Krakow.

Neskôr je plánovaná druhá etapa (IKD2) ktorá zabezpečí napojenie električkovej trate na sieť ŽSR a to na stanici a terminály sever.

Na prvú etapu IKD nadväzuje projekt MEU ( Modernizácia električkových uzlov - pozmenený projekt MET1 ), kde sa postupne zrekonštruujú úseky :
* Ulica Československej armády spolu s križovatkou ulíc Československej armády a Zimná (TIP TOP)
* Obratisko Amfiteáter
* Obratisko Havlíčkova

* Bardejovská ulica s križovatkou ulíc Bardejovská a Trieda SNP
* Doplní sa trianglel križovatky na Nám. Osloboditeľov
* Doplní sa trianglel križovatky na Nám. Maratónu mieru (úsek ľavé odbočenie z ulice Komenského smer Masarykova)

Výhercom verejného obstarávania zhotoviteľa pre rekonštrukciu električkových tratí v rozsahu projektu MEU sa stala firma Eurovia SK, a.s. Lehota na dokončenie stavieb je 6 mesiacov od podpisu zmluvy (približne do konca roka 2015). Rekonštrukcia v rozsahu MEU sa začala 3.5.2015. Začalo sa s rekonštrukciou úseku ulíc Čsl. Armády a Festivalové námestie (obratisko Amfiteáter) a rekonštrukciu obratiska Havlíčkova. Od 10.5.2015 sa začala rekonštrukcia úseku trate na Bardejovskej ulici a koľajovej križovatky Bardejovská X Trieda SNP. 17.5.2015 sa začalo aj s rekonštrukciou koľajovej križovatky na Nám. Osloboditeľov

Neskôr je plánovaný projekt MET kde sa postupne zrekonštruujú úseky :
* úsek ulíc Štúrova a Moldavská (od Krajského súdu po kruhovú križovatku)
* Kruhová križovatka Moldavská (plánované je kruhové križovanie)
* Trieda SNP
* úsek ulíc Zimná a B. Němcovej (od Križovatky TIP TOP po obratisko Botanická záhrada)
* Obratisko Botanická záhrada
* Komenského ulica
* Križovatka VSS (plánované je kruhové križovanie)
Dopravný podnika plánuje aj rekonštrukciu električkového depa na Bardejovskej ulici. V rámci nej sa vykonajú nasledujúce úpravy :
* Vybudovanie novej haly ťažkej údržby (prispôsobenej pre nové električky s dĺžkou 22,6 m)
* Rekonštrukcia umyvárne električiek
* Rekonštrukcia haly denného ošetrenia
* Modernizácia a doplnenie koľajových tratí v areáli a napojenie na sieť električkovej trakcie + prislúchajúce trakčné vedenie.
* Rekonštrukcia výpravnej haly a doplnenie zastrešenia nad ďalších 7 koľají.
Dopravný podnik v polovici decembra 2014 zverejnil oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania s názvom '''„Modernizácia električkového depa DPMK – projektová dokumentácia“'''. Zákazka zahŕňa zabezpečenie vstupných podkladov, projektovú prípravu a dokumentáciu stavby a zabezpečenie výkonu odborného autorského dohľadu.

Dňa 24.3.2015 úrad pre verejné obstarávanie vyhlásil výsledky. Víťazom súťaže sa s cenou 1 092 280 € bez DPH stala spoločnosť Reming Consult, a. s.Dopravný podnik dňa 5. mája 2015 podpísal s víťazom verejného obstarávania [http://www.dpmk.sk/sites/default/files/contracts/pri-47607-21772.pdf zmluvu o dielo].


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 18:04, 1. apríl 2016

Tatra KT8D5 manipuluje na koľajovom prejazde Californian
Schéma električkovej siete v Košiciach

Električková doprava v Košiciach je spolu s bratislavskou električkovou dopravou jediný systém tohto druhu dopravy na Slovensku. Električková sieť má dĺžku 34 km, rozchod koľají je štandardný 1 435 mm. Špecifikom miestnej prevádzky je mimomestská električková rýchlodráha spájajúca mesto so železiarenským priemyselným komplexom U. S. Steel v dĺžke 13 km. So siedmimi vnútromestskými a ôsmimi železiarenskými linkami sa električková doprava podieľa jednou štvrtinou na prepravných výkonoch mestskej hromadnej dopravy v Košiciach.

Dejiny

1891 - 1948

Fotografia Hlavnej ulice s plnou prevádzkou električkovej dopravy, ktorá bola po roku 1986 v pešej zóne zrušená bez náhrady

Košice sú mestom s prvou prevádzkou mestskej dopravy na území dnešného Slovenska. 14. novembra 1891 bol sprevádzkovaný prvý úsek konskej železnice zo železničnej stanice cez Hlavnú ulicu po hospodársku školu (dnes Komenského). O rok predĺžili trať do rekreačnej oblasti Čermeľ po reštauráciu Baránok (trať zrušená v roku 1972). Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom Košické pouličné dráhy (Kassai közúti vasút), ktorý okrem osobnej dopravy zabezpečoval aj rozvoz nákladu zo železničnej stanice do podnikov ležiacich pozdĺž mestskej trate. Medzi rokmi 1896 a 1913 podnik do premávky zaradil i parné rušne. Miestna dráha bola elektrifikovaná až tesne pred prvou svetovou vojnou v roku 1913, kedy bola vybudovaná aj vozovňa električiek pri železničnej stanici. Do rozpadu Uhorska sa podarilo sprevádzkovať vnútorný mestský okruh (dnešná Štúrova, Kuzmányho a Masaryková), ako aj trať k Frankovej továrni a cintorínu. Za prvej Československej republiky v roku 1924 pribudla trať ku Gajdovým kúpeľom (dnes Anička, trať zrušená v roku 1968). V čase príslušnosti Košíc k Maďarsku v roku 1942 bola zavedená linka ku tehelniam (dnes Moldavská). Na sklonku druhej svetovej vojny na prelome rokov 1944/1945 došlo k poškodeniu tratí, trolejového vedenia a vozovne a k odvlečeniu električiek do Nemecka. Po oslobodení v roku 1945 bola prevádzka obnovená za pomoci dodávky 48 vyradených pražských električiek Ringhoffer.

1948 - 1989

Tatra KT8D5 v tradičnom krémovo-červenom nátere (v roku 1993)

V súvislosti s industrializáciou a urbanizáciou Košíc ako metropoly východného Slovenska sa postupne zlepšovala infraštruktúra električkovej trakcie. Okrem zdvojkoľajenia niektorých starších úsekov pribudla v roku 1959 trať na sídlisko Solovjevova (dnes Botanická záhrada). Starý vozidlový park obmieňali jednosmerné štvornápravové električky koncepcie T (T1 v rokoch 1956-57, T2 v rokoch 1958-62 a T3 v rokoch 1963-89). V roku 1964 bola spustená do prevádzky rýchlodrážna trať do Východoslovenských železiarní (dnes U. S. Steel Košice, s.r.o.) cez sídlisko Terasa v dĺžke 13 km. Súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy a vybudovaniu súčasného depa električiek na Bardejovskej ulici. Na rýchlodráhe do hutníckeho kombinátu VSŽ boli prevádzkované trojvozidlové súpravy, čo bolo na území Československa raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov. Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, ktorá sa vyznačovala vedením tratí na husto obývané sídliská (Terasa, Nad jazerom). Zároveň sa rušili jednokoľajné spojenia do Ťahanoviec (1968) a Čermeľa (1972), ktoré mali rekreačný charakter, a kde nemali zachádzať železiarenské linky „R“. V 80. rokoch však väčšinu prepravných vzťahov zabezpečovali autobusy a na novovybudované sídliská Dargovských hrdinov a KVP sa počítalo so zavedením trolejbusovej trakcie. V roku 1989 však pribudla posledná doposiaľ vybudovaná košická električková trať po Alejovej ulici, ktorá výrazne skrátila spojenie medzi západnou a južnou časťou mesta.

1990 - 2014

Električka typu T3 na linke č.9 pred zastávkou Amfiteáter

Po revolúcii 1989 došlo k prevodu dopravného podniku zo štátu na mesto, čo malo vplyv na zmeny v organizácii dopravy a predlžovanie intervalov električkových liniek. Prevádzka trojvozidlových súprav bola ukončená z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Z finančných dôvodov boli niektoré vozne upravené na trvale predné alebo zadné, a to predovšetkým odstránením cúvacej kontrolky z predných vozov a reflektorov so zrkadlami zo zadných; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývalo odstraňované množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatne nepoužiteľné, resp. iba ako vlečné vozidlá v súprave.

Po roku 1989 boli do Košíc dodávané vozidlá typu KT8D5 (1986-91) a T6A5 (1992-93). Pri znižovaní výkonov električkovej dopravy sa však množstvo článkových vozidiel KT8 ukázalo nadbytočných a už od roku 1992 boli niektoré z nich odpredávané do Miškolca (Maďarsko), Straussbergu (Nemecko) a Sarajeva (Bosna a Hercegovina).

Väčšina električiek bola dodaná so štandardnou výbavou a väčšina z nich tak jazdí dodnes (2009). Na električkách typu T6A5 boli vymenené automatické hlavy spriahadiel za klasické pražské (zhodné s typom na vozidlách typu T3). Na trvalých súpravách bolo ponechané medzi vozňami automatické spriahlo, ktoré umožňovalo jazdu iba na jeden pantograf. 7 kusov električiek KT8D5 prešlo vložením stredného nízkopodlažného článku rekonštrukciou na KT8D5R.N2 a niekoľko električiek T3 bolo taktiež zmodernizovaných (elektronické panely, nový interiér, nový náter), z toho jedna na typ T3Mod, ktorý napokon nebol pre nevyhovujúcu výzbroj, závadu na brzdách a veľmi časté poruchy zaradený do pravidelnej prevádzky.

Zaujímavosťou košickej prevádzky bola jazda súprav T6A5 a KT8D5 s odberom prúdu na zadný zberač (podobne ako donedávna jazdili v Bratislave súpravy typu T6A5), z dôvodu menšieho znečistenia striech vozidiel uhlíkom zo zberačov. Toto riešenie bolo možné aj vďaka tomu, že ovládanie výhybiek sa nevykonávalo pomocou trolejových kontaktov (v Bratislave bolo ale dôvodom tohto typu jazdenia práve blokovanie výhybky). Tento spôsob odberu prúdu sa využíval do roku 2008, keď sa zaviedlo interné nariadenie o odbere prúdu prednými zberačmi. Vozidlá boli po prehliadkach alebo opravách lakované v zeleno-bielom nátere. V apríli roku 2011 bol do Košíc dodaný prvý kus nízkopodlažnej električky Vario LF.[1]

Súčasnosť

Električka typu KT8D5R.N2 na Triede SNP
Električky typu T3 a T3Mod vo vozovni na Bardejovskej ulici
Súprava dvoch vozidiel typu T6A5 na rýchlodráhe do železiarní

Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých mestských častiach, čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (12/15 minút v špičke, 20 minút v sedle). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch Krásna - centrum, Krásna - Trieda SNP a Havlíčkova - centrum. Všetky vozidlá sú umiestnené v jedinej vozovni na Bardejovskej ulici, ktorá je aj sídlom dopravného podniku.

Nízkopodlažná električka Vario LF na Námestí osloboditeľov

V roku 2013 bola vypísaná súťaž na nákup 23 nových električiek, ktorú vyhrala spoločnosť Pragoimex (s opciou na ďalších 23 vozidiel). Nové električky typu Vario LF2+ koncepčne vychádzajúce z vozidiel Vario LF2 majú byť dodané v rokoch 2014 - 2015.

24. júna 2014 bola do Košíc privezená prvá električka Vario LF2+. Počas homologizácie prebiehali jazdné skúšky aj v súprave dvoch vzájomne spriahnutých vozidiel LF2+. Do konca roka 2015 by tak malo byť dodaných do 28 vozidiel tohto typu.[2]

21. mája si DPMK u spoločnosti Pragoimex uplatnil opciu na ďalších 5 električiek Vario LF2 plus. Spolu tak bude dodaných 33 vozidiel tohto typu.[3]

V rámci projektu KORID (Košická regionálna integrovaná doprava) má dôjsť k prepojeniu električkových a železničných tratí na území mesta, pričom 'regio-električka' tzv. : tram-train. bude využívať moderné vlakové jednotky jazdiace v meste i mimo neho. Napríklad linka z Prešova pôjde na hlavnú stanicu, Námestie maratónu mieru, Kuzmányho ulicu a pokračovať bude až do Michaloviec. Konkrétny prínos pre košické električky spočíva v rekonštrukcii súčasnej siete a výstavbe novej trate na Sídlisko Ťahanovce, z ktorého budú viaceré linky premávať na smery priemyselný park Kechnec, Moldava nad Bodvou, či Čaňa. Pre regio-električky sa plánuje nové depo v priestore bývalej magnezitky.

Prvá etapa projektu IKD (Integrovanej koľajovej dopravy) sa začala realizovať v lete roku 2014. Je ňou rekonštrukcia električkovej trate v úseku Staničné nám. - Štúrova - Kuzmányho - Nám. Maratónu mieru. Súčasťou tejto rekonštrukcie je prekládka inžinierskych sietí, výmena koľajového zvršku i spodku a taktiež aj trolejového vedenia. Pribudnú i nové zastávky, informačný systém a kamery. Zavedie sa preferencia električkovej dopravy. Všetko je naprojektované tak aby táto trať vyhovovala aj parametrom pre "tram-train". Momentálne (od 2. augusta 2014) prebieha kompletná rekonštrukcia na Kuzmányho ulici. Následne sa v prvom kvartáli roku 2015 začalo s prácami aj na úsekoch ulíc Hviezdoslavova, Štúrova a Staničnom námestí. Rekonštrukčné práce vykonáva konzorciu firiem Dúha a.s Prešov a ZUE Krakow.

Neskôr je plánovaná druhá etapa (IKD2) ktorá zabezpečí napojenie električkovej trate na sieť ŽSR a to na stanici a terminály sever.

Na prvú etapu IKD nadväzuje projekt MEU ( Modernizácia električkových uzlov - pozmenený projekt MET1 ), kde sa postupne zrekonštruujú úseky :

  • Ulica Československej armády spolu s križovatkou ulíc Československej armády a Zimná (TIP TOP)
  • Obratisko Amfiteáter
  • Obratisko Havlíčkova
  • Bardejovská ulica s križovatkou ulíc Bardejovská a Trieda SNP
  • Doplní sa trianglel križovatky na Nám. Osloboditeľov
  • Doplní sa trianglel križovatky na Nám. Maratónu mieru (úsek ľavé odbočenie z ulice Komenského smer Masarykova)

Výhercom verejného obstarávania zhotoviteľa pre rekonštrukciu električkových tratí v rozsahu projektu MEU sa stala firma Eurovia SK, a.s. Lehota na dokončenie stavieb je 6 mesiacov od podpisu zmluvy (približne do konca roka 2015). Rekonštrukcia v rozsahu MEU sa začala 3.5.2015. Začalo sa s rekonštrukciou úseku ulíc Čsl. Armády a Festivalové námestie (obratisko Amfiteáter) a rekonštrukciu obratiska Havlíčkova. Od 10.5.2015 sa začala rekonštrukcia úseku trate na Bardejovskej ulici a koľajovej križovatky Bardejovská X Trieda SNP. 17.5.2015 sa začalo aj s rekonštrukciou koľajovej križovatky na Nám. Osloboditeľov

Neskôr je plánovaný projekt MET kde sa postupne zrekonštruujú úseky :

  • úsek ulíc Štúrova a Moldavská (od Krajského súdu po kruhovú križovatku)
  • Kruhová križovatka Moldavská (plánované je kruhové križovanie)
  • Trieda SNP
  • úsek ulíc Zimná a B. Němcovej (od Križovatky TIP TOP po obratisko Botanická záhrada)
  • Obratisko Botanická záhrada
  • Komenského ulica
  • Križovatka VSS (plánované je kruhové križovanie)

Dopravný podnika plánuje aj rekonštrukciu električkového depa na Bardejovskej ulici. V rámci nej sa vykonajú nasledujúce úpravy :

  • Vybudovanie novej haly ťažkej údržby (prispôsobenej pre nové električky s dĺžkou 22,6 m)
  • Rekonštrukcia umyvárne električiek
  • Rekonštrukcia haly denného ošetrenia
  • Modernizácia a doplnenie koľajových tratí v areáli a napojenie na sieť električkovej trakcie + prislúchajúce trakčné vedenie.
  • Rekonštrukcia výpravnej haly a doplnenie zastrešenia nad ďalších 7 koľají.

Dopravný podnik v polovici decembra 2014 zverejnil oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania s názvom „Modernizácia električkového depa DPMK – projektová dokumentácia“. Zákazka zahŕňa zabezpečenie vstupných podkladov, projektovú prípravu a dokumentáciu stavby a zabezpečenie výkonu odborného autorského dohľadu.

Dňa 24.3.2015 úrad pre verejné obstarávanie vyhlásil výsledky. Víťazom súťaže sa s cenou 1 092 280 € bez DPH stala spoločnosť Reming Consult, a. s.Dopravný podnik dňa 5. mája 2015 podpísal s víťazom verejného obstarávania zmluvu o dielo.

Vozový park

[4]

Obrázok Typ Modifikácie a podtypy Počet Poznámky
Tatra T3 Tatra T3SUCS, Tatra T3Mod 58 Vozidlá slúžia ako tzv. "studená záloha"
Tatra KT8D5 Tatra KT8D5, Tatra KT8D5R.N2 19 z toho 8 vozidiel modernizovaných na typ R.N2
Tatra T6A5 Tatra T6A5 29
Vario LF Vario LFR.S 1
Vario LF2+ Vario LF2+ 33 Spolu 46 objednaných
Spolu 139

K 14. októbru 2015 eviduje Dopravný podnik mesta Košice 150 vozidiel (z toho 138 prevádzkových). Priemerný vek vozidiel je 20,6 roka a podiel nízkopodlažných vozidiel je 29% (40 vozidiel).[5]

Linkové vedenie

Linka Trasa (Hlavné zastávky)
2 Havlíčkova - Nám. Maratónu mieru - Hlavná pošta - Nám. osloboditeľov - Staničné nám.
3 Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - Stará nemocninca - Verejný cintorín - VSS, križovatka - Važecká
4 Havlíčkova - Nám. Maratónu mieru - Hlavná pošta - Nám. osloboditeľov - Stará nemocninca - Verejný cintorín - VSS, križovatka - Socha Jána Pavla II.
5 Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - SOŠ Automobilová
6
7
9 Havlíčkova - Nám. Maratónu mieru - Amfiteáter - Spoločenský pavilón - Železníky, križovatka - VSS, križovatka - Važecká
R1 Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - SOŠ automobilová - OC Optima - Vstupný areál U. S. Steel
R2 Važecká - VSS, križovatka - Železníky, križovatka - OC Optima - Vstupný areál U. S. Steel
R3
R4
R5
R6
R7
R8 Socha Jána Pavla II. - VSS, križovatka - Železníky, križovatka - OC Optima - Vstupný areál U. S. Steel (len v tomto smere, jeden spoj za deň)

Referencie

  1. Košice sa po 18 rokoch dočkali novej električky [1]
  2. http://imhd.zoznam.sk/ke/doc/sk/13508/Prva-nova-elektricka-dorazila-do-Kosic.html
  3. http://imhd.zoznam.sk/ke/doc/sk/14499/Pragoimex-vdaka-opcii-doda-az-33-novych-elektriciek.html
  4. http://imhd.zoznam.sk/ke/vozidla/20/elektricky.html
  5. http://imhd.zoznam.sk/ke/vozidla/evidencny-stav.html

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy