Električková doprava v Košiciach

Košická električka Vario FL 2+ na Kuznámyho ulici

Električková doprava v Košiciach je spolu s bratislavskou električkovou dopravou jediný systém tohto druhu dopravy na Slovensku. Električková sieť má dĺžku 34 km, rozchod koľají je štandardný 1 435 mm. Špecifikom miestnej prevádzky je mimomestská električková rýchlodráha, spájajúca mesto so železiarenským priemyselným komplexom U. S. Steel v dĺžke 13 km. So siedmimi vnútromestskými a ôsmimi železiarenskými linkami sa električková doprava podieľa jednou štvrtinou na prepravných výkonoch mestskej hromadnej dopravy v Košiciach.

Dejiny

1891 - 1948

Trojvozňový vlak mestskej dráhy s parným rušňom pri továrni na poľnohospodárske stroje v Čermeli

V Košiciach v roku 1913 zahajovali dopravu električky vyrobené v Győre

Košice sú mestom s prvou prevádzkou mestskej dopravy na území dnešného Slovenska. 14. novembra 1891 bol sprevádzkovaný prvý úsek konskej železnice zo železničnej stanice cez Hlavnú ulicu po hospodársku školu (dnes Poliklinika Sever). O rok predĺžili trať do rekreačnej oblasti Čermeľ po reštauráciu Baránok (trať zrušená v roku 1972). Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom Košické pouličné dráhy (Kassai közúti vasút). Prepravca okrem osobnej dopravy zabezpečoval aj rozvoz nákladu zo železničnej stanice do podnikov ležiacich pozdĺž mestskej trate, ku ktorým boli vystavané vlečky. Podnik vlastnil 15 osobných a jeden nákladný vozeň. Medzi rokmi 1895 a 1913 zaradil do premávky i sedem parných rušňov. Duálna prevádzka konskej i parnej trakcie sa ukázala ako nerentabilná a až do elektrifikácie celej siete zostali Košice v rokoch 1909 - 1913 bez mestskej dopravy.

Miestna dráha bola elektrifikovaná až tesne pred prvou svetovou vojnou v roku 1913, kedy bola vybudovaná aj vozovňa električiek pri železničnej stanici. Dodaných bolo 18 električiek typu B z vagónky v Győre, päť vlečných uzavretých a päť vlečných otvorených letných vozňov. Do rozpadu Uhorska sa podarilo sprevádzkovať vnútorný mestský okruh (dnešná Štúrova, Kuzmányho, Masarykova a Bencúrova) ako aj trať k Franckovej továrni a cintorínu (1915). Mestská doprava tak bola zabezpečovaná na troch linkách (podľa dnešných názvov):

• Železničná stanica – Hlavná – Komenského – Čermeľ
• Námestie osloboditeľov – Kuzmányho – Námestie Maratónu mieru
• Námestie osloboditeľov – Južná trieda - cintorín

Trate na Masarykovej, Bencúrovej a po teheľňu sa využívali iba pre nákladnú dopravu. Za prvej Československej republiky v roku 1924 pribudla trať ku Gajdovým kúpeľom (dnes Anička, trať zrušená v roku 1968). V čase príslušnosti Košíc k Maďarsku boli zavedené linky i po Bencúrovej (1939) a ku tehelni (1942, dnes Moldavská). Na sklonku druhej svetovej vojny na prelome rokov 1944/1945 došlo k poškodeniu tratí, trolejového vedenia a vozovne a k odvlečeniu desiatich električiek do Nemecka. Po oslobodení v roku 1945 bola prevádzka obnovená za pomoci dodávky 48 vyradených pražských električiek Ringhoffer. Niektoré z nich poslúžili na výrobu desiatich vlastných vozidiel miestnej produkcie, ktoré boli vyrobené v rokoch 1948 - 1952 (vyradené do roku 1968).

1948 - 1989

Električka T2 na Komenského ulici

Fotografia Hlavnej ulice s plnou prevádzkou električkovej dopravy, ktorá bola po roku 1986 v pešej zóne zrušená bez náhrady

Schéma siete mestskej dopravy v roku 1981

V súvislosti s industrializáciou a urbanizáciou Košíc ako socialistickej metropoly východného Slovenska sa postupne zlepšovala infraštruktúra električkovej dopravy ako rozhodujúcej trakcie pri zabezpečovaní prepravy obyvateľstva z rezidenčných štvrtí do novovybudovaných priemyselných areálov. Okrem zdvojkoľajenia niektorých starších úsekov pribudla trať do mestskej časti Barca (1952), na sídlisko Solovjevova (1959, dnes trať ku Botanickej záhrade) a jednokoľajná trať do Ťahanoviec (1960, zrušená však už po piatich rokoch). Starý vozidlový park postupne obmieňali jednosmerné štvornápravové električky koncepcie T (T1 v rokoch 1956-57 spolu 11 kusov, T2 v rokoch 1958-62 spolu 32 kusov a T3 v rokoch 1963-89 spolu 192 kusov).

V roku 1960 električky zabezpečovali dopravu na siedmich linkách:

• 1. Havlíčkova – Barca
• 2. Havlíčkova - Železničná stanica
• 3. Železničná stanica - Kuzmányho - Železničná stanica
• 4. Čermeľ - Barca
• 5. Havlíčkova - Ťahanovce
• 6. Železničná stanica - Moldavská
• 7. Námestie Maratónu mieru - Solovjevova (Botanická záhrada)

V roku 1964 bola spustená do prevádzky rýchlodrážna trať do Východoslovenských železiarní (dnes U. S. Steel Košice) cez sídlisko Terasa v dĺžke 13 km. Súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy a k vybudovaniu dnešnej vozovne na Bardejovskej ulici. Na rýchlodráhe do hutníckeho kombinátu VSŽ boli od roku 1979 prevádzkované trojvozidlové súpravy T3, čo bolo na území Československa raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov.

V roku 1978 došlo k najväčšej tragédii v dejinách mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. Pri neubrzdení schádzajúcej električky na linke 6 zo sídliska Terasa na zastávku Amfiteáter prišlo o život deväť ľudí a niekoľko desiatok skončilo s ťažkými zraneniami.

Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, ktorá sa vyznačovala vedením tratí na husto obývané sídliská Terasa (1964 - 1966) a Nad jazerom (1983). Zároveň sa rušili jednokoľajné spojenia do Ťahanoviec (1965) a Čermeľa (1972), ktoré mali rekreačný charakter, a kde nezachádzali železiarenské linky „R“. Okrem týchto menej využitých úsekov bola premávka zastavená aj na okružnej linke 3 (1968), čo v konečnom dôsledku viedlo k poklesu vnútromestských liniek zo siedmych na štyri. V 70. a 80. rokoch už väčšinu prepravných vzťahov zabezpečovali autobusy a na novovybudované sídliská Dargovských hrdinov a KVP sa počítalo so zavedením trolejbusovej trakcie (prevádzkovaná v rokoch 1993 - 2015). Električky prestali premávať i po Hlavnej ulici z dôvodu rekonštrukcie Dómu svätej Alžbety a Štátneho divadla. Náhradou za túto kľúčovú košickú dopravnú os bola obnova električkovej trate po Kuzmányho ulici v roku 1986. Posledná doposiaľ vybudovaná košická električková trať po Alejovej ulici z roku 1989 výrazne skrátila spojenie medzi západnou a južnou časťou mesta. V tomto roku dosiahla električková doprava v Košiciach svoje maximum s nasledujúcimi linkami (okrem železiarenských liniek R1-R8):

• 1. Havlíčkova – Kuzmányho - Nad jazerom
• 2. Havlíčkova - Kuzmányho - Železničná stanica
• 3. Železničná stanica - Nad jazerom
• 4. Havlíčkova - Kuzmányho - Barca
• 5. Amfiteáter - Trieda SNP - Námestie osloboditeľov - Nad jazerom
• 6. Železničná stanica - Trieda SNP - Námestie Maratónu mieru
• 7. Botanická záhrada - Kuzmányho - Nad jazerom
• 8. Amfiteáter - Alejová - Barca
• 9. Havlíčkova - Trieda SNP - Alejová - Nad jazerom

1990 - 2014

Tatra KT8D5 v tradičnom krémovo-červenom nátere v roku 1993 na Námestí osloboditeľov

Po revolúcii 1989 došlo k prevodu dopravného podniku zo štátu na mesto, čo malo vplyv na zmeny v organizácii dopravy a predlžovanie intervalov električkových liniek. Tri z deviatich vnútromestských liniek boli zrušené (linky 1, 5 a 8). Po roku 1990 nevznikla ani jedna nová električková trať, pričom do tých stávajúcich bolo investované iba v najnevyhnutnejšej miere. Prevádzka trojvozidlových súprav bola ukončená z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Z finančných dôvodov boli niektoré vozne upravené na trvale predné alebo zadné, a to predovšetkým odstránením cúvacej kontrolky z predných vozov a reflektorov so zrkadlami zo zadných; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývalo odstraňované množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatne nepoužiteľné, resp. iba ako vlečné vozidlá v súpravách.

Po roku 1989 boli do Košíc dodávané vozidlá typu KT8D5 (v rokoch 1986-91 spolu 40 kusov) a T6A5 (v rokoch 1992-93 spolu 30 kusov). Pri znižovaní výkonov električkovej dopravy sa však 40 dodaných článkových vozidiel KT8 ukázalo nadbytočnými a už od roku 1992 boli niektoré z nich odpredávané do Miškolca (Maďarsko, 10 kusov), Strausbergu (Nemecko, 3 kusy) a Sarajeva (Bosna a Hercegovina, 4 kusy).

Na električkách typu T6A5 boli vymenené automatické hlavy spriahadiel za klasické pražské (zhodné s typom na vozidlách typu T3). Na trvalých súpravách bolo ponechané medzi vozňami automatické spriahadlo, ktoré umožňovalo jazdu iba na jeden pantograf. V rokoch 2003 - 2009 prešlo 8 kusov električiek KT8D5 vložením stredného nízkopodlažného článku rekonštrukciou na typ KT8D5R.N2 a niekoľko električiek T3 bolo taktiež zmodernizovaných (elektronické panely, nový interiér, nový náter), z toho jedna na typ T3Mod, ktorý napokon nebol pre nevyhovujúcu výzbroj, závadu na brzdách a veľmi časté poruchy zaradený do pravidelnej prevádzky.

Zaujímavosťou košickej prevádzky bola jazda súprav T6A5 a KT8D5 s odberom prúdu na zadný zberač (podobne ako donedávna jazdili v Bratislave súpravy typu T6A5) z dôvodu menšieho znečistenia striech vozidiel uhlíkom zo zberačov. Toto riešenie bolo možné aj vďaka tomu, že ovládanie výhybiek sa nevykonávalo pomocou trolejových kontaktov (v Bratislave bolo ale dôvodom tohto typu jazdenia práve blokovanie výhybky). Tento spôsob odberu prúdu sa využíval do roku 2008, keď sa zaviedlo interné nariadenie o odbere prúdu prednými zberačmi. Vozidlá boli po prehliadkach alebo opravách lakované v zeleno-bielom nátere, po roku 2010 v žlto-modrom nátere. V apríli roku 2011 bol do Košíc dodaný prvý kus nízkopodlažnej električky Vario LF.

• 
  Súprava T3 (1993)
• 
  Súprava T6 (1993)
• 
  KT8 vo vozovni
• 
  Obratisko Važecká

• 
  T3 pri zastávke Amfiteáter
• 
  KT8D5R.N2 na Triede SNP
• 
  Súprava T6A5 na rýchlodráhe
• 
  KT8D5 prechádza povrchovou spojkou Californien na Kuzmányho ulici

Obnova siete 2014 - 2020

Nízkopodlažná električka Vario LF na Námestí osloboditeľov

Schéma električkovej siete v Košiciach

Havarijný stav električkových tratí a zastaranosť vozidlového parku si vynútila rozsiahlu investíciu financovanú zo štrukturálnych fondov Európskej únie od roku 2014. V rokoch 2014 - 2015 bolo dodaných 33 nových, čiastočne nízkopodlažných električiek Vario LF2+.

V rámci projektu IKD (Integrovaná koľajová doprava) sa overuje možnosť prepojenia električkových a železničných tratí na území mesta, pričom 'regio-električka' (tzv. tram-train) by využívala moderné vlakové jednotky, jazdiace v meste i mimo neho. Napríklad linka z Prešova by zo železničnej trate odbočila na Námestie Maratónu mieru, Kuzmányho ulicu, Staničné námestie a pokračovala by až do Michaloviec. Konkrétny prínos pre košické električky spočíva v rekonštrukcii súčasnej siete a v plánovanej výstavbe novej trate na Sídlisko Ťahanovce, z ktorého by mohli viaceré linky premávať v smeroch na priemyselný park Kechnec, Moldavu nad Bodvou či Čaňu. Pre regio-električky sa plánuje nová vozovňa v priestore bývalej magnezitovej továrne.

Prvá etapa projektu IKD sa začala realizovať v roku 2014, kedy sa zrekonštruovali električkové trate v úseku Staničné námestie - Štúrova - Kuzmányho - Námestie Maratónu mieru. Na prvú etapu IKD nadväzoval v roku 2015 projekt MEU (Modernizácia električkových uzlov - pozmenený projekt MET1), v rámci ktorého sa zrekonštruovali tieto úseky:

• Ulica Československej armády spolu s križovatkou ulíc Československej armády a Zimná
• obratisko Amfiteáter
• obratisko Havlíčkova
• Bardejovská ulica s križovatkou ulíc Bardejovská a Trieda SNP

Na rok 2016 je naplánovaný projekt MET2, v rámci ktorého sa zrekonštruujú tieto úseky:

• úsek ulíc Štúrova a Moldavská (od Krajského súdu po kruhovú križovatku)
• kruhová križovatka Moldavská (plánované je kruhové križovanie)
• Trieda SNP
• úsek ulíc Zimná a B. Němcovej (po obratisko Botanická záhrada)
• obratisko Botanická záhrada
• Komenského ulica
• križovatka VSS

Dopravný podnik plánuje aj rekonštrukciu električkovej vozovne na Bardejovskej ulici, v rámci ktorej sa vykonajú nasledujúce úpravy:

• vybudovanie novej haly ťažkej údržby (prispôsobenej pre nové električky s dĺžkou 22,6 m)
• rekonštrukcia umyvárne električiek
• rekonštrukcia haly denného ošetrenia
• modernizácia a doplnenie koľajových tratí v areáli a napojenie na sieť električkovej trakcie + prislúchajúce trakčné vedenie.
• rekonštrukcia výpravnej haly a doplnenie zastrešenia nad ďalšími siedmimi koľajami.

Vozidlový park

K 14. októbru 2015 evidoval Dopravný podnik mesta Košice 150 vozidiel (z toho 138 prevádzkových). Priemerný vek vozidiel bol 20,6 roka a podiel nízkopodlažných vozidiel 29% (40 vozidiel). Všetky vozidlá sú umiestnené v jedinej vozovni na Bardejovskej ulici, ktorá je aj sídlom dopravného podniku.

Obrázok	Typ	Modifikácie a podtypy	Počet	Poznámky
	Tatra T3	Tatra T3SUCS, Tatra T3Mod	58	Vozidlá od roku 2015 slúžia ako tzv. "studená záloha"
	Tatra KT8D5	Tatra KT8D5, Tatra KT8D5R.N2	19	z toho 8 vozidiel modernizovaných na typ R.N2
	Tatra T6A5	Tatra T6A5	29
	Vario LF	Vario LFR.S	1
	Vario LF2+	Vario LF2+	33	Spolu 46 objednaných
		Spolu	139

Linkové vedenie

Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých mestských častiach, čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (12/15 minút v špičke, 20 minút v sedle). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch Krásna - Trieda SNP a Havlíčkova - centrum, v ostatných smeroch ako aj na trati do železiarní U. S. Steel im konkurujú frekventované autobusové linky, ktoré sú vo všetkých ostatných úsekoch vedené paralelne alebo takmer súbežne s električkovými linkami.

Linka	Trasa (Hlavné zastávky)
2	Havlíčkova - Nám. Maratónu mieru - Hlavná pošta - Nám. osloboditeľov - Staničné nám.
3	Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - Stará nemocninca - Verejný cintorín - VSS, križovatka - Važecká
4	Havlíčkova - Nám. Maratónu mieru - Hlavná pošta - Nám. osloboditeľov - Stará nemocninca - Verejný cintorín - VSS, križovatka - Socha Jána Pavla II.
5	Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - Optima
6	Staničné námestie - Námestie osloboditeľov - Moldavská - Trieda SNP - Amfiteáter - Námestie Maratónu mieru
7	Važecká - VSS, križovatka - Námestie osloboditeľov - Kuzmányho - Botanická záhrada
9	Havlíčkova - Nám. Maratónu mieru - Amfiteáter - Spoločenský pavilón - Železníky, križovatka - VSS, križovatka - Važecká
R1	Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - SOŠ automobilová - OC Optima - Vstupný areál U. S. Steel
R2	Važecká - VSS, križovatka - Železníky, križovatka - OC Optima - Vstupný areál U. S. Steel
R3	Havlíčkova - Námestie Maratónu mieru - Trieda SNP - Vstupný areál U. S. Steel
R4	Botanická záhrada - Amfiteáter - Trieda SNP - Vstupný areál U. S. Steel
R5	Ryba - Námestie osloboditeľov - Moldavská - Vstupný areál U. S. Steel
R6	Dopravný podnik - Vstupný areál U. S. Steel
R7	Amfiteáter - Trieda SNP - Vstupný areál U. S. Steel
R8	Socha Jána Pavla II. - VSS, križovatka - Železníky, križovatka - OC Optima - Vstupný areál U. S. Steel (len v tomto smere, jeden spoj za deň)

Pozri aj

• Košická rýchlodráha
• Trolejbusová doprava v Košiciach

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Električková doprava v Košiciach

Zdroje

• Imhd.sk - detailné informácie o dejinách a súčasnosti električkovej dopravy v Košiciach
• 90 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1980. 232 s.
• 100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. 168 s. ISBN 80-234-0066-5.
• LOSOS, Ludvík. Atlas tramvají. Praha : Nadas, 1981. 398 s.
• Malý atlas městské dopravy 2002. Praha : Gradis Bohemia, 2002. 288 s. ISBN 80-902791-5-5.
• TATRANSKÝ, Adam. Košické koľaje 1891 - 2004. Brno, 2004. 92 s. ISBN 80-239-3979-3.
• TATRANSKÝ, Adam. Storočnica košických električiek 1913 - 2013. Brno, 2013. 232 s. ISBN 978-80-260-4365-2.

Košický portál