Kratón (geológia): Rozdiel medzi revíziami
zatiaľ takto, treba prehodiť kratogén na kratón |
d štyl. |
||
| Riadok 14: | Riadok 14: | ||
}}</ref> Okrem stability zemskej kôry, trvajúcej často už od obdobia [[archaikum|archaika]] (viac než miliardu rokov) je pre kratóny typická aj jej relatívne väčšia hrúbka<ref>Craton. In. KUSKY, T., 2005: Encyclopedia of Earth Science. Facts On File, Inc., New York, s. 99-100</ref>. Niektorí za kratóny považujú stabilné jadrá dnešných kontinentov, ktoré nepodľahli procesom [[kontinentálny okraj|kontinentálnych okrajov]] od [[prekambrium|prekambria]].<ref>Kearey, P., 2001, Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, s. 61</ref> |
}}</ref> Okrem stability zemskej kôry, trvajúcej často už od obdobia [[archaikum|archaika]] (viac než miliardu rokov) je pre kratóny typická aj jej relatívne väčšia hrúbka<ref>Craton. In. KUSKY, T., 2005: Encyclopedia of Earth Science. Facts On File, Inc., New York, s. 99-100</ref>. Niektorí za kratóny považujú stabilné jadrá dnešných kontinentov, ktoré nepodľahli procesom [[kontinentálny okraj|kontinentálnych okrajov]] od [[prekambrium|prekambria]].<ref>Kearey, P., 2001, Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, s. 61</ref> |
||
Termín ''kratogén'' navrhol používať Kober (1928), neskôr ho modifikoval Stille (1940) ako ''kratón''. V anglosaskej literatúre sa kratóny členia na [[štít (geológia)|štíty]] a [[platforma|platformy]]<ref>Marshak, S., 2013, Essentials of Geology. W. W. Norton & Company, Inc., New York, s. 287-288</ref>. Avšak anglosaské a slovenské ponímanie týchto termínov je iné. V slovenskej odbornej literatúre, ovplyvnenej ruskou geologickou školou, sa väčšinou |
Termín ''kratogén'' navrhol používať Kober (1928), neskôr ho modifikoval Stille (1940) ako ''kratón''. V anglosaskej literatúre sa kratóny členia na [[štít (geológia)|štíty]] a [[platforma|platformy]]<ref>Marshak, S., 2013, Essentials of Geology. W. W. Norton & Company, Inc., New York, s. 287-288</ref>. Avšak anglosaské a slovenské ponímanie týchto termínov je iné. V slovenskej odbornej literatúre, ovplyvnenej ruskou geologickou školou, sa väčšinou namiesto termínu kratón používa pre štíty a tabule (platformy v anglsaskej terminológii) termín platforma.<ref name="Petránek"/> |
||
V zmysle [[geosynklinála|geosynklinálnej]] koncepcie v kratogénoch už neprebiehajú [[alpinotypné vrásnenie|alpinotypné vrásnenia]], vyskytujú sa v nich iba [[Zlom (geológia)|zlomy]]. Tvoria jadrá dnešných [[kontinent]]ov alebo sú pod [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánmi]]. Existujú už od [[Prekambrium|prekambria]].<ref name="EZ"/><ref>Umbgrove, J. H. F., 1947, Pulse of the Earth. Martinus Nijhoff, The Hague, 358 s.</ref> |
V zmysle [[geosynklinála|geosynklinálnej]] koncepcie v kratogénoch už neprebiehajú [[alpinotypné vrásnenie|alpinotypné vrásnenia]], vyskytujú sa v nich iba [[Zlom (geológia)|zlomy]]. Tvoria jadrá dnešných [[kontinent]]ov alebo sú pod [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánmi]]. Existujú už od [[Prekambrium|prekambria]].<ref name="EZ"/><ref>Umbgrove, J. H. F., 1947, Pulse of the Earth. Martinus Nijhoff, The Hague, 358 s.</ref> |
||
Verzia z 07:32, 4. apríl 2016
Kratogén[1] alebo kratón[1] je nejednotne používaný termín, ktorým je zvyčajne označovaná „rozsiahla stabilná štruktúrna jednotka zemskej kôry, obvykle tvorená magmatickými a metamorfovanými horninami, niekedy so slabším sedimentárym pokryvom“.[2] Okrem stability zemskej kôry, trvajúcej často už od obdobia archaika (viac než miliardu rokov) je pre kratóny typická aj jej relatívne väčšia hrúbka[3]. Niektorí za kratóny považujú stabilné jadrá dnešných kontinentov, ktoré nepodľahli procesom kontinentálnych okrajov od prekambria.[4]
Termín kratogén navrhol používať Kober (1928), neskôr ho modifikoval Stille (1940) ako kratón. V anglosaskej literatúre sa kratóny členia na štíty a platformy[5]. Avšak anglosaské a slovenské ponímanie týchto termínov je iné. V slovenskej odbornej literatúre, ovplyvnenej ruskou geologickou školou, sa väčšinou namiesto termínu kratón používa pre štíty a tabule (platformy v anglsaskej terminológii) termín platforma.[2]
V zmysle geosynklinálnej koncepcie v kratogénoch už neprebiehajú alpinotypné vrásnenia, vyskytujú sa v nich iba zlomy. Tvoria jadrá dnešných kontinentov alebo sú pod oceánmi. Existujú už od prekambria.[1][6]
Referencie
- ↑ a b c kratogén. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1983. s. 304.
- ↑ a b PETRÁNEK, Jan. kraton. In: Geologická encyklopedie [online]. Brno: Česká geologická služba, [cit. 2016-01-05]. Dostupné online.
- ↑ Craton. In. KUSKY, T., 2005: Encyclopedia of Earth Science. Facts On File, Inc., New York, s. 99-100
- ↑ Kearey, P., 2001, Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, s. 61
- ↑ Marshak, S., 2013, Essentials of Geology. W. W. Norton & Company, Inc., New York, s. 287-288
- ↑ Umbgrove, J. H. F., 1947, Pulse of the Earth. Martinus Nijhoff, The Hague, 358 s.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kratón (geológia)
