Čeľabinský incident: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Reacoon (diskusia | príspevky)
d pravopis
Reacoon (diskusia | príspevky)
Zdroj článku
Riadok 5: Riadok 5:
V dôsledku rozhodnutia sovietskej vlády o spomalení presunu jednotiek česko-slovenských légii do [[Vladivostok]]u sa vlaky s legionármi museli zastavovať v niekoľkých staniciach od [[Volga|Volgy]] na východ Ruska. Vznikla tak možnosť kontaktov so zajateckými vlakmi, ktoré premávali opačným smerom. Práve z takéhoto vlaku prechádzajúceho cez Čeľabinsk neznámy človek vyhodil kus železa a ťažko zranil jedného legionára. Československí vojaci tento vlak zastavili a na mieste páchateľa zastrelili. Miestny soviet pri vyšetrovaní tohoto incidentu zatkol česko-slovenskú stráž, ktorá asistovala pri jeho zabití a odmietol ju prepustiť. Následkom toho [[17. mája]] [[1918]] neozbrojení česko-slovenskí legionári obsadili železničnú stanicu, odzbrojili [[Červená armáda|červenoarmejcov]], zmocnili sa miestnych skladov zbraní a nakoniec aj celého mesta, kde oslobodili zajatých druhov. Tento incident sa ešte podarilo urovnať, ale o týždeň neskôr po [[Lev Trockij|Trockého]] telegrame, ktorý prikazoval všetkým sovietom na magistrále odzbrojiť Čechoslovákov, vystúpili česko-slovenské jednotky proti sovietskej vláde na celej [[Transsibírska magistrála|magistrále]].
V dôsledku rozhodnutia sovietskej vlády o spomalení presunu jednotiek česko-slovenských légii do [[Vladivostok]]u sa vlaky s legionármi museli zastavovať v niekoľkých staniciach od [[Volga|Volgy]] na východ Ruska. Vznikla tak možnosť kontaktov so zajateckými vlakmi, ktoré premávali opačným smerom. Práve z takéhoto vlaku prechádzajúceho cez Čeľabinsk neznámy človek vyhodil kus železa a ťažko zranil jedného legionára. Československí vojaci tento vlak zastavili a na mieste páchateľa zastrelili. Miestny soviet pri vyšetrovaní tohoto incidentu zatkol česko-slovenskú stráž, ktorá asistovala pri jeho zabití a odmietol ju prepustiť. Následkom toho [[17. mája]] [[1918]] neozbrojení česko-slovenskí legionári obsadili železničnú stanicu, odzbrojili [[Červená armáda|červenoarmejcov]], zmocnili sa miestnych skladov zbraní a nakoniec aj celého mesta, kde oslobodili zajatých druhov. Tento incident sa ešte podarilo urovnať, ale o týždeň neskôr po [[Lev Trockij|Trockého]] telegrame, ktorý prikazoval všetkým sovietom na magistrále odzbrojiť Čechoslovákov, vystúpili česko-slovenské jednotky proti sovietskej vláde na celej [[Transsibírska magistrála|magistrále]].


== Literatúra ==
== Zdroj ==
* {{Citácia knihy
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Kováč
| priezvisko = Kováč

Verzia z 17:08, 21. apríl 2016

Čeľabinský incident bola udalosť ktorá sa odohrala 14. mája 1918 na železničnej stanici v meste Čeľabinsk vo vtedajšej RSFSR počas ruskej občianskej vojny. Tento incident v rozhodujúcej miere ovplyvnil postavenie česko-slovenských légii k boľševickej moci.

Priebeh

V dôsledku rozhodnutia sovietskej vlády o spomalení presunu jednotiek česko-slovenských légii do Vladivostoku sa vlaky s legionármi museli zastavovať v niekoľkých staniciach od Volgy na východ Ruska. Vznikla tak možnosť kontaktov so zajateckými vlakmi, ktoré premávali opačným smerom. Práve z takéhoto vlaku prechádzajúceho cez Čeľabinsk neznámy človek vyhodil kus železa a ťažko zranil jedného legionára. Československí vojaci tento vlak zastavili a na mieste páchateľa zastrelili. Miestny soviet pri vyšetrovaní tohoto incidentu zatkol česko-slovenskú stráž, ktorá asistovala pri jeho zabití a odmietol ju prepustiť. Následkom toho 17. mája 1918 neozbrojení česko-slovenskí legionári obsadili železničnú stanicu, odzbrojili červenoarmejcov, zmocnili sa miestnych skladov zbraní a nakoniec aj celého mesta, kde oslobodili zajatých druhov. Tento incident sa ešte podarilo urovnať, ale o týždeň neskôr po Trockého telegrame, ktorý prikazoval všetkým sovietom na magistrále odzbrojiť Čechoslovákov, vystúpili česko-slovenské jednotky proti sovietskej vláde na celej magistrále.

Zdroj

  • KOVÁČ, Dušan, a kol. Kronika Slovenska. 2, Slovensko v dvadsiatom storočí. 1. vyd. Bratislava : Fortuna Print & Adut, 1999. 607 s. ISBN 80-88980-08-9. S. 85.