Václav I. (český kráľ): Rozdiel medzi revíziami
d →Životopis: preklepy |
Úprava článku |
||
Riadok 9: | Riadok 9: | ||
|}} |
|}} |
||
'''Václav I.''' (* [[1205]], [[Praha]] – † [[23. september]] [[1253]], [[Králův Dvůr]]), zvaný tiež Jednooký, bol český kráľ od roku [[1230]]. |
'''Václav I.''' (* [[1205]], [[Praha]] – † [[23. september]] [[1253]], [[Králův Dvůr]]), zvaný tiež Jednooký, bol český kráľ od roku [[1230]] z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]]. |
||
Bol synom [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara I.]], českeho kráľa ([[1198]] – [[1230]]) a jeho druhej manželky [[Konštancia Uhorská|Konštancie Uhorskej]]. |
|||
Bol synom [[Přemysl I. Otakar|Přemysla I. Otakara]], českeho kráľa ([[1198]] – [[1230]]) a [[Konštancia Uhorská|Konštancie Uhorskej]]. |
|||
Nadviazal na otcove politické úspechy a dokázal zúročiť jeho zisky. Počas jeho vlády české krajiny doháňali v hospodárskej aj kultúrnej sfére oneskorenie za vyspelejšími oblasťami južnej a západnej Európy. |
Nadviazal na otcove politické úspechy a dokázal zúročiť jeho zisky. Počas jeho vlády české krajiny doháňali v hospodárskej aj kultúrnej sfére oneskorenie za vyspelejšími oblasťami južnej a západnej Európy. |
||
Riadok 17: | Riadok 18: | ||
Od detstva bol zvláštny – neurotický, možno psychicky chorý. Miloval potulky hlbokým lesom a vášnivo lovil. Pri jednej loveckej akcii nešťastne prišiel o oko. Zvláštne znie informácia kronikárov o tom, že kráľ Václav neznášal zvuk kostolných zvonov. Vyvolával u neho kruté bolesti hlavy a akési záchvaty podobné epilepsii. Preto kdekoľvek sa objavil, tam počas jeho prítomnosti museli všetky zvony zmĺknuť. Podľa lekárov je to choroba nazývaná [[idiosynkracia]] – t. j. zvýšená precitlivenosť voči určitým frekvenciám zvukového vlnenia. |
Od detstva bol zvláštny – neurotický, možno psychicky chorý. Miloval potulky hlbokým lesom a vášnivo lovil. Pri jednej loveckej akcii nešťastne prišiel o oko. Zvláštne znie informácia kronikárov o tom, že kráľ Václav neznášal zvuk kostolných zvonov. Vyvolával u neho kruté bolesti hlavy a akési záchvaty podobné epilepsii. Preto kdekoľvek sa objavil, tam počas jeho prítomnosti museli všetky zvony zmĺknuť. Podľa lekárov je to choroba nazývaná [[idiosynkracia]] – t. j. zvýšená precitlivenosť voči určitým frekvenciám zvukového vlnenia. |
||
Jednooký Václav I. otvoril dvere Čiech dokorán novému [[gotika|gotickému]] slohu, chcel byť naozajstným rytierom, podľa všetkých pravidiel, a podporoval všetky rytierske rády, obrady a turnaje. V gotickom slohu bol vystavaný nový ženský kláštor |
Jednooký Václav I. otvoril dvere Čiech dokorán novému [[gotika|gotickému]] slohu, chcel byť naozajstným rytierom, podľa všetkých pravidiel, a podporoval všetky rytierske rády, obrady a turnaje. V gotickom slohu bol vystavaný nový ženský [[Kláštor svätej Anežky Českej|kláštor]] zasvätený [[František z Assisi|svätému Františkovi]], ktorého prvou abatišou sa stala Václavova sestra [[Anežka Česká|Anežka]] (neskoršie, v roku 1989, vyhlásená za svätú). |
||
K výraznému zlepšeniu ekonomických pomerov prispela tzv. kolonizácia, spojená s premenou lesov a močiarov na úrodné polia. Kolonizácia trvala dlhý čas, prakticky až do polovice [[14. storočia]]. Jej súčasťou tiež bolo zakladanie miest ako stredísk remeselníckej a obchodnej činnosti. Zatiaľ čo na kolonizácii vidieka sa podieľalo české etnikum a početní prisťahovalci z preľudnených nemeckých oblastí, rozvoj veľkých miest súvisel predovšetkým s aktivitou nemeckého živlu. Platilo to tiež aj o |
K výraznému zlepšeniu ekonomických pomerov prispela tzv. kolonizácia, spojená s premenou lesov a močiarov na úrodné polia. Kolonizácia trvala dlhý čas, prakticky až do polovice [[14. storočia]]. Jej súčasťou tiež bolo zakladanie miest ako stredísk remeselníckej a obchodnej činnosti. Zatiaľ čo na kolonizácii vidieka sa podieľalo české etnikum a početní prisťahovalci z preľudnených nemeckých oblastí, rozvoj veľkých miest súvisel predovšetkým s aktivitou nemeckého živlu. Platilo to tiež aj o pražskom podhradí, ktorého pravá strana (neskôr [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]]) obdržalo po roku [[1230]] mestské práva, ako aj výsadu obohnať areál hradbami. |
||
Mimoriadneho významu krajina dosiahla vďaka vtedy výdatným strieborným baniam v [[Jihlava (mesto)|Jihlave]]. Nemecký bol aj ráz Václavovho okolia. K najobľúbenejším hradom Václava I. patril [[Zvíkov (hrad)|Zvíkov]]. Nechal ho vybudovať francúzskymi staviteľmi v novom gotickom slohu a do veže nazývanej Markomanka, dal uložiť všetky korunovačné klenoty. |
Mimoriadneho významu krajina dosiahla vďaka vtedy výdatným strieborným baniam v [[Jihlava (mesto)|Jihlave]]. Nemecký bol aj ráz Václavovho okolia. K najobľúbenejším hradom Václava I. patril [[Zvíkov (hrad)|Zvíkov]]. Nechal ho vybudovať francúzskymi staviteľmi v novom gotickom slohu a do veže nazývanej Markomanka, dal uložiť všetky korunovačné klenoty. |
||
Riadok 29: | Riadok 30: | ||
Ku koncu vlády zlomil povstanie syna [[Přemysl Otakar II.|Přemysla II. Otakara]], ktorého časť [[šľachta|šľachty]] zvolila za mladšieho kráľa. Princ síce na čas skončil vo väzení, ale jeho dejinná chvíľa sa už nezadržateľne blížila. |
Ku koncu vlády zlomil povstanie syna [[Přemysl Otakar II.|Přemysla II. Otakara]], ktorého časť [[šľachta|šľachty]] zvolila za mladšieho kráľa. Princ síce na čas skončil vo väzení, ale jeho dejinná chvíľa sa už nezadržateľne blížila. |
||
Václav I. Jednooký zomrel [[23. septembra]] [[1253]] na svojom dvore v [[Králův Dvůr|Počáplích]] a je pochovaný na pražskom [[Staré Mesto (Praha)|Starém Městě]] v [[ |
Václav I. Jednooký zomrel [[23. septembra]] [[1253]] na svojom dvore v [[Králův Dvůr|Počáplích]] a je pochovaný na pražskom [[Staré Mesto (Praha)|Starém Městě]] v ním založenom [[Kláštor svätej Anežky Českej|Kláštore na Františku]] (v opukovej hrobke pod podlahou kláštorného Kostola svätého Salvatora). |
||
== Rodokmeň Václava I. == |
|||
{{Rodokmeň predkov |
|||
|1 = '''Václav I.''' |
|||
|2 = [[Přemysl Otakar I.]] |
|||
|3 = [[Konštancia Uhorská]] |
|||
|4 = [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislav II.]] |
|||
|5 = [[Judita Durínska]] |
|||
|6 = [[Belo III.]] |
|||
|7 = [[Anna de Châtillon]] |
|||
|8 = [[Vladislav I. (Čechy)|Vladislav I.]] |
|||
|9 = [[Richenza z Bergu]] |
|||
|10 = [[Ľudovít I. Durínsky]] |
|||
|11 = [[Hedviga z Gudensbergu]] |
|||
|12 = [[Gejza II.]] |
|||
|13 = [[Eufrozina Kyjevská]] |
|||
|14 = [[Renaud de Châtillon]] |
|||
|15 = [[Konštancia Antiochijská]] |
|||
|16 = |
|||
|17 = |
|||
|18 = |
|||
|19 = |
|||
|20 = |
|||
|21 = |
|||
|22 = |
|||
|23 = |
|||
|24 = |
|||
|25 = |
|||
|26 = |
|||
|27 = |
|||
|28 = |
|||
|29 = |
|||
|30 = |
|||
|31 = |
|||
}} |
|||
== Rodinné pomery == |
|||
== Deti == |
|||
Václavovou manželkou bola od roku [[1224]] [[Kunhuta Švábska]] ([[1200]] – [[1248]]), s ktorou mal päť detí: |
Václavovou manželkou bola od roku [[1224]] [[Kunhuta Švábska]] ([[1200]] – [[1248]]), s ktorou mal päť detí: |
||
* |
* Vladislav ([[1227]] – [[1247]]), moravský markgróf ∞ [[1246]] [[Gertrúda Babenberská]] |
||
* [[Přemysl Otakar II.]] ([[1233]]? – [[1278]]), český kráľ ∞ |
* [[Přemysl Otakar II.|Přemysl Otakar]] ([[1233]]? – [[1278]]), neskorší český kráľ Přemysl Otakar II. ∞ |
||
** 1/ [[1252]] [[Margaréta Babenberská]] |
** 1/ [[1252]] [[Margaréta Babenberská]] |
||
** 2/ [[1261]] [[Kunhuta |
** 2/ [[1261]] [[Kunhuta Haličská]] |
||
* Božena |
* Božena († po [[1282]]) ∞ [[1243]] markgróf Oto III. Brandenburský |
||
* Anežka ([[1244]] – † [[1268]]) ∞ meissenský markgróf Henrich III. Jasný |
* Anežka ([[1244]] – † [[1268]]) ∞ meissenský markgróf Henrich III. Jasný |
||
* dcéra († pred [[1248]]) |
* dcéra († pred [[1248]]) |
||
== Genealógia == |
|||
{| width="100%" style="text-align:center; vertical-align:middle;" cellspacing="0" cellpadding="0" |
|||
|- |
|||
| colspan="2" | [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislav II.]]<br />* asi 1110<br />† 18. január 1174 |
|||
| colspan="2" | |
|||
| colspan="2" | [[Judita Durínska]]<br />* asi 1135<br />† 9. september po 1174 |
|||
| colspan="2" | |
|||
| colspan="2" | [[Belo III.]]<br />* asi 1148<br />† 24. apríl 1196 |
|||
| colspan="2" | |
|||
| colspan="2" | [[Anežka de Châtillon]]<br />* 1154<br />† 1184 |
|||
|- |
|||
| style="border-right:1px black solid;" | |
|||
| colspan="4" style="border-bottom:1px black solid; border-right:1px black solid;" | |
|||
| colspan="4" style="" | |
|||
| colspan="4" style="border-bottom:1px black solid; border-left:1px black solid;" | |
|||
| style="border-left:1px black solid;" | |
|||
|- |
|||
| colspan="3" | |
|||
| colspan="8" style="border-left:1px black solid; border-right:1px black solid;" | |
|||
| colspan="3" | |
|||
|- |
|||
| colspan="2" | |
|||
| colspan="2" | [[Přemysl Otakar I.]]<br />* asi 1155<br />† 15. december 1230 |
|||
| colspan="6" | |
|||
| colspan="2" | [[Konštancia Uhorská]]<br />* 1181<br />† 6. december 1240 |
|||
| colspan="2" | |
|||
|- |
|||
| colspan="3" style="border-right:1px black solid;" | |
|||
| colspan="8" style="border-bottom:1px black solid;" | |
|||
| colspan="3" style="border-left:1px black solid;" | |
|||
|- |
|||
| colspan="7" style="border-right:1px black solid;" | |
|||
| colspan="7" | |
|||
|- |
|||
| width="7.14%"| |
|||
| width="7.14%"| |
|||
| width="7.14%"| |
|||
| width="7.14%"| |
|||
| width="7.14%"| |
|||
| width="7.14%"| |
|||
| width="7.14%"| |
|||
| width="7.14%"| |
|||
| width="7.14%"| |
|||
| width="7.14%"| |
|||
| width="7.14%"| |
|||
| width="7.14%"| |
|||
| width="7.14%"| |
|||
| width="7.14%"| |
|||
|- |
|||
|} |
|||
<!-- Żony i dzieci --> |
|||
{| style="width:100%; text-align:center; vertical-align:top;" cellspacing="0" cellpadding="0" |
|||
|- style="vertical-align:top;" |
|||
| colspan="2" | |
|||
| colspan="2" | [[Kunhuta Švábska]]<br />* asi 1200 <br />† 13. september 1248<br /><span style="letter-spacing: -6pt;">OO</span> 1227 |
|||
| colspan="2" style="vertical-align:middle;" | '''Václav I.'''<br />* 1205<br />† 23. september 1253 |
|||
| colspan="2" | |
|||
|- |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;border-left:1px solid black;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
|- |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;border-left:1px solid black;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
|- style="text-align:left;" |
|||
| style="width:10%;"| |
|||
| style="width:10%;border-left:1px solid black;border-top:1px solid black;"| |
|||
| style="width:10%;border-top:1px solid black;"| |
|||
| style="width:10%;border-left:1px solid black;border-top:1px solid black;"| |
|||
| style="width:10%;border-top:1px solid black;"| |
|||
| style="width:10%;border-left:1px solid black;border-top:1px solid black;"| |
|||
| style="width:10%;border-top:1px solid black;"| |
|||
| style="width:10%;border-left:1px solid black;border-top:1px solid black;"| |
|||
| style="width:10%;border-top:1px solid black;"| |
|||
| style="width:10%;border-left:1px solid black;"| |
|||
|- style="vertical-align:top;" |
|||
| colspan="2" | [[Vladislav Český]] <br /> * 1227<br /> † 3. január 1247<br /> |
|||
| colspan="2" |[[Přemysl Otakar II.]]<br /> * asi 1233<br />† 26. august 1278<br /> |
|||
| colspan="2" |[[Božena Česká]] |
|||
| colspan="2" |[[Anežka Přemyslovna († 1268)|Anežka]]<br /> † 1268<br /> |
|||
| colspan="2" |dcéra |
|||
|} |
|||
== Zdroj == |
== Zdroj == |
Verzia z 11:11, 24. apríl 2016
Václav I. | |
český kráľ | |
Narodenie | 1205 Praha, Česko |
---|---|
Úmrtie | 23. september 1253 Králův Dvůr, Česko |
Odkazy | |
Commons | Václav I. |
Václav I. (* 1205, Praha – † 23. september 1253, Králův Dvůr), zvaný tiež Jednooký, bol český kráľ od roku 1230 z rodu Přemyslovcov.
Bol synom Přemysla Otakara I., českeho kráľa (1198 – 1230) a jeho druhej manželky Konštancie Uhorskej.
Nadviazal na otcove politické úspechy a dokázal zúročiť jeho zisky. Počas jeho vlády české krajiny doháňali v hospodárskej aj kultúrnej sfére oneskorenie za vyspelejšími oblasťami južnej a západnej Európy.
Životopis
Od detstva bol zvláštny – neurotický, možno psychicky chorý. Miloval potulky hlbokým lesom a vášnivo lovil. Pri jednej loveckej akcii nešťastne prišiel o oko. Zvláštne znie informácia kronikárov o tom, že kráľ Václav neznášal zvuk kostolných zvonov. Vyvolával u neho kruté bolesti hlavy a akési záchvaty podobné epilepsii. Preto kdekoľvek sa objavil, tam počas jeho prítomnosti museli všetky zvony zmĺknuť. Podľa lekárov je to choroba nazývaná idiosynkracia – t. j. zvýšená precitlivenosť voči určitým frekvenciám zvukového vlnenia.
Jednooký Václav I. otvoril dvere Čiech dokorán novému gotickému slohu, chcel byť naozajstným rytierom, podľa všetkých pravidiel, a podporoval všetky rytierske rády, obrady a turnaje. V gotickom slohu bol vystavaný nový ženský kláštor zasvätený svätému Františkovi, ktorého prvou abatišou sa stala Václavova sestra Anežka (neskoršie, v roku 1989, vyhlásená za svätú).
K výraznému zlepšeniu ekonomických pomerov prispela tzv. kolonizácia, spojená s premenou lesov a močiarov na úrodné polia. Kolonizácia trvala dlhý čas, prakticky až do polovice 14. storočia. Jej súčasťou tiež bolo zakladanie miest ako stredísk remeselníckej a obchodnej činnosti. Zatiaľ čo na kolonizácii vidieka sa podieľalo české etnikum a početní prisťahovalci z preľudnených nemeckých oblastí, rozvoj veľkých miest súvisel predovšetkým s aktivitou nemeckého živlu. Platilo to tiež aj o pražskom podhradí, ktorého pravá strana (neskôr Staré Mesto) obdržalo po roku 1230 mestské práva, ako aj výsadu obohnať areál hradbami.
Mimoriadneho významu krajina dosiahla vďaka vtedy výdatným strieborným baniam v Jihlave. Nemecký bol aj ráz Václavovho okolia. K najobľúbenejším hradom Václava I. patril Zvíkov. Nechal ho vybudovať francúzskymi staviteľmi v novom gotickom slohu a do veže nazývanej Markomanka, dal uložiť všetky korunovačné klenoty.
Počas jeho vlády napadli stredoeurópske štáty výbojné tatárske kmene. Keď vyplienili Rusko, dali sa ďalej na západ. Keď sa dostali do Sliezska, kráľ Václav I. vytiahol s vojskom na pomoc svojmu švagrovi, sliezskemu vojvodovi Henrichovi II. Pobožnému, ale prišiel neskoro. Vojvoda bol útokom tatárskej hordy zaskočený v bitke pri Legnici, jeho vojsko bolo zmasakrované a vojvodove telo zostalo ležať na bojisku bez hlavy. Lovci lebiek boli bohatší o ďalšiu významnú trofej.
Václav sa pokúsil Tatárov dohnať, ale tí sa rozdelili a cestou do Uhorska pustošili Moravu. Nezdržovali sa obliehaním hradov a opevnených miest, išlo im iba o to, aby dokonale vyplienili krajinu, pobrali korisť a ozdobili sa „skalpmi“.
Ku koncu vlády zlomil povstanie syna Přemysla II. Otakara, ktorého časť šľachty zvolila za mladšieho kráľa. Princ síce na čas skončil vo väzení, ale jeho dejinná chvíľa sa už nezadržateľne blížila.
Václav I. Jednooký zomrel 23. septembra 1253 na svojom dvore v Počáplích a je pochovaný na pražskom Starém Městě v ním založenom Kláštore na Františku (v opukovej hrobke pod podlahou kláštorného Kostola svätého Salvatora).
Rodokmeň Václava I.
Rodinné pomery
Václavovou manželkou bola od roku 1224 Kunhuta Švábska (1200 – 1248), s ktorou mal päť detí:
- Vladislav (1227 – 1247), moravský markgróf ∞ 1246 Gertrúda Babenberská
- Přemysl Otakar (1233? – 1278), neskorší český kráľ Přemysl Otakar II. ∞
- Božena († po 1282) ∞ 1243 markgróf Oto III. Brandenburský
- Anežka (1244 – † 1268) ∞ meissenský markgróf Henrich III. Jasný
- dcéra († pred 1248)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Václav I. na českej Wikipédii.