Jozef Maximilián Petzval: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
lol
Značky: vizuálny editor emotikony/ideogramy vulgarizmy/slang
d Verzia používateľa 94.229.40.103 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Maajo25
Riadok 22: Riadok 22:
| miesto =
| miesto =
| jazyk =
| jazyk =
}}</ref> Pokladá sa za zakladateľa modernej [[optika|optiky]]. Do konca bol aj kokot :-) .
}}</ref> Pokladá sa za zakladateľa modernej [[optika|optiky]].


== Vzdelanie ==
== Vzdelanie ==

Verzia z 15:47, 24. máj 2016

Jozef Maximilián Petzval
slovenský fyzik, matematik a vynálezca
slovenský fyzik, matematik a vynálezca
Narodenie6. január 1807
Spišská Belá, Uhorsko
Úmrtie19. september 1891 (84 rokov)
Viedeň, Rakúsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Maximilián Petzval

Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval (* 6. január 1807, Spišská Belá – † 19. september 1891, Viedeň, Rakúsko) bol slovenský[1][2] (podľa niektorých zdrojov nemecký[3]) fyzik, matematik a vynálezca činný najprv v uhorskej, neskôr v rakúskej časti Rakúskej monarchie.[4] Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky.

Vzdelanie

Základné vzdelanie získal v Kežmarku. Gymnázium navštevoval v Podolínci a v Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na Univerzite v Pešti. Po absolvovaní Institutum geometricum sa v roku 1828 zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde bol v roku 1831 vymenovaný za adjunkta na katedre fyziky. V roku 1832 obhájil na filozofickej fakulte doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite.

Kariéra

V roku 1837 bol menovaný riadnym profesorom vyššej matematiky. Od roku 1837, kedy bol pozvaný na Viedenskú univerzitu, tam 40 rokov prednášal matematiku. Vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc, bol mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik. Venoval sa akustike a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, ďalej balistike, analytickej mechanike, vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Osobitnú pozornosť venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. ortoskopu).

Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. Objektív, ktorý skonštruoval vďaka presným výpočtom v roku 1840, umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. To v praxi znamenalo, že samotná expozícia fotografickej platne trvala menej ako minútu (predtým 5 až 30 minút, v závislosti od počasia - resp. svetelných podmienok, počas ktorých sa fotografovaný objekt nesmel pohnúť). Preto je Petzval pokladaný za zakladateľa modernej fotografie. Ďalej navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, dvojoký ďalekohľad, zrkadlovú Petzvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie (prenosný reflektor s priemerom 1,3 m na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra), zdokonalil mikroskop. Petzvalovým prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.

Najvýznamnejšie práce

  • v roku 1847 Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom.
  • Integration der linearen Differentialgleichungen mit constanten und veränderlichen Coefficienten, Kaiserliche Akademie der Wissenschaften, Wien, 1851.

10 rokov po smrti J. Petzvala sa našli časti rukopisov:

  • Teória systémov tónových osnov,
  • Teória oporných čiar a
  • Petzvalove sedemmiestne logaritmy.

Ocenenia

Jozef Petzval dostal množstvo pôct a vyznamenaní. Od roku 1846 bol dopisujúcim členom a od 1849 riadnym členom viedenskej akadémie vied. Bol vyznamenaný i radom Františka Jozefa. Jednota českých matematikov ho roku 1881 zvolila za čestného člena.

V roku 1957 bola v Maďarsku založená pamätná Cena Jozefa Petzvala - ocenenie pokrokov dosiahnutých na poli optiky, akustiky, filmovej a videotechnológie, jemnej mechaniky, fotochémie a divadelnej technológie. Okrem toho existuje aj Medaila Jozefa Petzvala.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy