Dážďovka hnojná: Rozdiel medzi revíziami
d →Zdroj: kategórie |
rozšírenie Značky: bez zdroja vizuálny editor |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
| ⚫ | '''Dážďovka hnojná (syn. zapáchavá)''' (''Eisenia fetida'') je [[obrúčkovce|obrúčkovec]] špecializujúci sa na [[dekompozícia|dekompozitujúci]] organický odpad. Darí sa jej v hnijúcej [[vegetácia|vegetácii]], [[kompost]]e alebo [[hnoj]]i. V pôde sa vyskytujú výnimočne, vyhľadávajú podmienky, v ktorých ostatné dážďovky nedokážu prežiť. Patria medzi kozmopolitné druhy - žijú na všetkých kontinentoch okrem [[Antarktída|Antarktidy]].{{Infobox živočíchy| |
||
{{Infobox živočíchy| |
|||
Farba=#E8ADAA| |
Farba=#E8ADAA| |
||
Názov=Dážďovka hnojná| |
Názov=Dážďovka hnojná| |
||
| Riadok 32: | Riadok 32: | ||
Obrázok2=| |
Obrázok2=| |
||
Titulok2= |
Titulok2= |
||
}}Na území [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]] sa dážďovka vyskytuje od marca do októbra v teplejších oblastiach. Je typickým obyvateľom [[Kompost|kompostov]], parenísk a hnoja. Zriedkavejšie ho možno nájsť aj na poliach, lúkach či v lesoch. Táto [[dážďovka]] nepríjemne zapácha – odtiaľ pochádza aj jej druhové pomenovanie. V priebehu dňa zožerie asi polovicu z hmotnosti svojho tela čerstvých kompostových odpadkov, čím sa veľmi intenzívne stará o tvorbu humusu. Preto ju ľudia aj zámerne pridávajú do kompostov (tzv. dážďovkový kompost). Pohlavne dospelé dážďovky majú v prednej tretine tela opasok (''clitellum''), v ktorom sú hlienové žľazy. Dážďovky sú obojpohlavné živočíchy tzv. [[Hermafrodit|hermafrodity]]. Pri párení nastáva vzájomná výmena samčích pohlavných buniek. Pária sa asi raz za [[10]] dní. Obidve dážďovky si odložia získané pohlavné [[Bunka|bunky]] do zásobných vačkov, kým im nedozrejú vlastné vajíčka. Keď sa tak stane, oplodnia ich získanými samčími bunkami a umiestnia do ochranného obalu (''[[Kokón|kokónu]]'') – produktu hlienových žliaz, ktorý má tvar [[Citrón|citróna]]. Priamo z vajíčok sa vyvinú malé dážďovky (2 – 20 jedincov), ktoré vyliezajú von z kokónu. Pohlavne dospievajú asi po 15 mesiacoch. Dážďovka hnojná sa v priemere dožíva 2 roky. Počas života dorastajú do dĺžky 4–13 centimetrov. Ich poškodené alebo pretrhnuté [[telo]] má schopnosť znovu sa obnoviť ([[Regenerácia|regenerovať]]). |
|||
}} |
|||
| ⚫ | '''Dážďovka hnojná''' (''Eisenia fetida'') je [[obrúčkovce|obrúčkovec]] špecializujúci sa na [[dekompozícia|dekompozitujúci]] organický odpad. Darí sa jej v hnijúcej [[vegetácia|vegetácii]], [[kompost]]e alebo [[hnoj]]i. V pôde sa vyskytujú výnimočne, vyhľadávajú podmienky, v ktorých ostatné dážďovky nedokážu prežiť. |
||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Verzia z 05:42, 16. jún 2016
Dážďovka hnojná (syn. zapáchavá) (Eisenia fetida) je obrúčkovec špecializujúci sa na dekompozitujúci organický odpad. Darí sa jej v hnijúcej vegetácii, komposte alebo hnoji. V pôde sa vyskytujú výnimočne, vyhľadávajú podmienky, v ktorých ostatné dážďovky nedokážu prežiť. Patria medzi kozmopolitné druhy - žijú na všetkých kontinentoch okrem Antarktidy.
| Dážďovka hnojná | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Eisenia fetida Savigny, 1826 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Na území Slovenska sa dážďovka vyskytuje od marca do októbra v teplejších oblastiach. Je typickým obyvateľom kompostov, parenísk a hnoja. Zriedkavejšie ho možno nájsť aj na poliach, lúkach či v lesoch. Táto dážďovka nepríjemne zapácha – odtiaľ pochádza aj jej druhové pomenovanie. V priebehu dňa zožerie asi polovicu z hmotnosti svojho tela čerstvých kompostových odpadkov, čím sa veľmi intenzívne stará o tvorbu humusu. Preto ju ľudia aj zámerne pridávajú do kompostov (tzv. dážďovkový kompost). Pohlavne dospelé dážďovky majú v prednej tretine tela opasok (clitellum), v ktorom sú hlienové žľazy. Dážďovky sú obojpohlavné živočíchy tzv. hermafrodity. Pri párení nastáva vzájomná výmena samčích pohlavných buniek. Pária sa asi raz za 10 dní. Obidve dážďovky si odložia získané pohlavné bunky do zásobných vačkov, kým im nedozrejú vlastné vajíčka. Keď sa tak stane, oplodnia ich získanými samčími bunkami a umiestnia do ochranného obalu (kokónu) – produktu hlienových žliaz, ktorý má tvar citróna. Priamo z vajíčok sa vyvinú malé dážďovky (2 – 20 jedincov), ktoré vyliezajú von z kokónu. Pohlavne dospievajú asi po 15 mesiacoch. Dážďovka hnojná sa v priemere dožíva 2 roky. Počas života dorastajú do dĺžky 4–13 centimetrov. Ich poškodené alebo pretrhnuté telo má schopnosť znovu sa obnoviť (regenerovať).
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dážďovka hnojná
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žížala hnojní na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa živočíchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |