Evanjelická spojená škola (Prešov): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Slav Sepo (diskusia | príspevky)
→‎Budova školy: rozšírenie
Slav Sepo (diskusia | príspevky)
d →‎Budova školy: wikilinky, preklepy
Riadok 47: Riadok 47:
== Budova školy ==
== Budova školy ==


Rokovania o výstavbe novej budovy kolegiálneho gymnázia sa datovali od roku 1902. Bol spôsobený aj tým, že stará budova kolégia už nepostačovala kvôli nárastu počtu študentov ako aj požiadavkám štátu kladeným na školy, ktoré od štátu obdržali štátnu podporu. Tak sa stalo, že sa 25. marca 1902 stretli poverení zástupcovia gymnaziálneho profesorského zboru, ktorý vtedy viedol [[Otto Ludmann]], s členmi kolegiálneho exekutívneho výboru. Výbor podporil myšlienku výstavby novej budovy s nadšením a vyzval vedenie gymnázia aby spracovalo analýzu a podklady pre potreby výstavby školy. 12. júna 1903, skoro rok trvajúce diskusie, predložilo vedenie skoly žiadosť kolegiálnemu správnemu výboru, aby urobil kroky potrebné k výstavbe novej budovy.
Rokovania o výstavbe novej budovy kolegiálneho gymnázia sa datovali od roku [[1902]]. Bol spôsobený aj tým, že stará budova kolégia už nepostačovala kvôli nárastu počtu študentov ako aj požiadavkám štátu kladeným na školy, ktoré od štátu obdržali štátnu podporu. Tak sa stalo, že sa 25. marca 1902 stretli poverení zástupcovia gymnaziálneho profesorského zboru, ktorý vtedy viedol [[Otto Ludmann]], s členmi kolegiálneho exekutívneho výboru. Výbor podporil myšlienku výstavby novej budovy s nadšením a vyzval vedenie gymnázia aby spracovalo analýzu a podklady pre potreby výstavby školy. [[12. jún]]a [[1903]], po skoro roku trvajúcej diskusii, predložilo vedenie skoly žiadosť kolegiálnemu správnemu výboru, aby urobil kroky potrebné k výstavbe novej budovy.


Pozemok pre stavbu školy bol odkúpený 10. mája 1907 od vdovy po generálovi [[Gustáv Donhoffer|Gustávovi Donhofferovi]] za 62 tisíc korún.
Pozemok pre stavbu školy bol odkúpený [[10. máj]]a [[1907]] od vdovy po generálovi [[Gustáv Donhoffer|Gustávovi Donhofferovi]] za 62 tisíc korún.


V roku 1907 kolegiálny správny výbor požiadal o štátnu dotáciu vo výške 300 000 korún, ktorá bola schválená, čo 14. januára 1909 v spise č. 7 006 oznámil minister školstva a kultúry správnemu výboru kolégia oznámil. Kedže stavbe už nestálo nič v ceste, poveril kolegiálny dozorca dr. Július Schmidt prípravou stavebného projektu a spracovaním finančného rozpočtu prešovského architekta [[August Kesselbauer|Augusta Kesselbauera]]. Po odchode do ústrania sa vedením stavby zaujal nový kolegiálny dozorca Jozef Tahy – podžupan Šarišskej župy. Ministerstvo schválilo predložený projekt výstavby roku 1909 jeho realizáciou boli poverení prešovskíh stavitelia Eugen Lizits a Róbert Poloczek. Stavba sa začala v júni 1910 pod vedením a kontrolou stavbyvedúceho významného prešovského mestského radcu, diplomovaného inžiniera Jozefa Faragóa. Ukončená bola v októbri 1911. Po slávnostných uvedeniach do užívania za prítomnosti cirkevného a svätského vedenia začalo v budove 1. novembra 1911.
V roku [[1907]] kolegiálny správny výbor požiadal o štátnu dotáciu vo výške 300 000 korún, ktorá bola schválená, čo oznámil [[14. január]]a [[1909]] v spise č. 7 006 minister školstva a kultúry správnemu výboru kolégia. Kedže stavbe už nestálo nič v ceste, poveril kolegiálny dozorca dr. Július Schmidt prípravou stavebného projektu a spracovaním finančného rozpočtu prešovského architekta [[August Kesselbauer|Augusta Kesselbauera]]. Po odchode do ústrania sa vedením stavby zaujal nový kolegiálny dozorca [[Jozef Tahy]] – podžupan Šarišskej župy. Ministerstvo schválilo predložený projekt výstavby roku 1909 jeho realizáciou boli poverení prešovskíh stavitelia [[Eugen Lizits]] a [[Róbert Poloczek]]. Stavba sa začala v júni [[1910]] pod vedením a kontrolou stavbyvedúceho významného prešovského mestského radcu, diplomovaného inžiniera [[Jozef Faragó|Jozefa Faragóa]]. Ukončená bola v októbri [[1911]]. Po slávnostných uvedeniach do užívania za prítomnosti cirkevného a svätského vedenia začalo v budove [[1. novembra]] [[1911]] [[vyučovanie]].


Budova je vystavená v eklektickom slohu, v tvare U, trojpodlažná so suterénom. Hlavný vchod do budovy sa nachádza na priečelí smerujúcom na terajšie Námestie Legionárov. Bočné krídla smerujú po jeho stranách do pozemku a vytvárajú školský dvor, kde mohli študenti tráviť prestávky. Priečelie budovy bolo z tmavočervených tehál a kamennej prachovej omietky. Zdobil ho nápis v strednej časti „Az Ev. Kollégium főgymnasiuma“ („Vyššie gymnázium Evanjelického kolégia“) a po roku 1919 „Slovenské evanjelické kolegiálne gymnázium“. Pred budovou bola záhradka oddelená od ulice kovovou mrežou. Hlavný vchod ústil do vstupnej dvorany, kde napravo bola vrátnica a naľavo pracovňa riaditeľa. Napravo sa nachádzala aj chodba čelnej casti budovy vedúca k študentskej miestnosti, v ktorej sa konávali aj mládežnícke bohoslužby. Na konci chodby poschodia pravého krídla bolo bočné schodište vedúce na prízemie, ktroré viedlo do moderne vybavenej telocvične.
Budova je vystavená v [[ekleticizmus|eklektickom]] slohu, v tvare U, trojpodlažná so suterénom. Hlavný vchod do budovy sa nachádza na priečelí smerujúcom na terajšie Námestie Legionárov. Bočné krídla smerujú po jeho stranách do pozemku a vytvárajú školský dvor, kde mohli študenti tráviť prestávky. Priečelie budovy bolo z tmavočervených tehál a kamennej prachovej omietky. Zdobil ho nápis v strednej časti „Az Ev. Kollégium főgymnasiuma“ („Vyššie gymnázium Evanjelického kolégia“) a po roku 1919 „Slovenské evanjelické kolegiálne gymnázium“. Pred budovou bola záhradka oddelená od ulice kovovou mrežou. Hlavný vchod ústil do vstupnej dvorany, kde napravo bola vrátnica a naľavo pracovňa riaditeľa. Napravo sa nachádzala aj chodba čelnej casti budovy vedúca k študentskej miestnosti, v ktorej sa konávali aj mládežnícke bohoslužby. Na konci chodby poschodia pravého krídla bolo bočné schodište vedúce na prízemie, ktroré viedlo do moderne vybavenej telocvične.


== História ==
== História ==

Verzia z 08:22, 27. jún 2016

Evanjelická spojená škola v Prešove

Budova evanjelickej spojenej školy
Základné údaje
Rok založenia1996 (1667)
ZameranieCirkevné bilingválne gymnázium, základná škola s materskou školou
RiaditeľPhDr. Marián Damankoš, PhD.,
Kontaktné údaje
AdresaNámestie legionárov 3,
080 01 Prešov
Oficiálny webESSPO.sk
Evanjelická spojená škola (Prešov)
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Bývalé ev. gymnázium
ÚZPF[2]
 - číslo 4103/1
 - dátum zápisu 17. 4. 1963
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Evanjelická spojená škola v Prešove je cirkevná škola skladajúca sa z Evanjelického kolegiálneho gymnázia a Evanjelickej základnej školy s materskou školou. Jej zriaďovateľom je Východný dištrikt ECAV[3]. Evanjelická spojená škola je pokračovateľkou tradícií Evanjelického kolégia, ktoré v minulosti zohralo dôležitú úlohu v rozvoji vzdelanosti vychádzajúcej z pricípov a zásad evanjelického školstva reformačného obdobia. Evanjelické kolégium bolo založené roku 1667 a Evanjelická spojená škola naviazala na jeho tradíciu roku 1996.

Organizačné zložky školy a jej súčasti

Evanjelické kolegiálne gymnázium

Je organizačnou zložkou školy. Na gymnáziu sú nasledovné vzdelávacie programy:

  • 4 ročný
  • 5 ročný
  • 8 ročný

Evanjelická základná škola s materskou školou

Je organizačnou zložkou školy. ZŠ je deväťročná s rozdelením na prvý a druhý stupeň.

Školský klub detí

Je súčasťou školy.

Školská jedáleň

Je súčasťou školy.

Budova školy

Rokovania o výstavbe novej budovy kolegiálneho gymnázia sa datovali od roku 1902. Bol spôsobený aj tým, že stará budova kolégia už nepostačovala kvôli nárastu počtu študentov ako aj požiadavkám štátu kladeným na školy, ktoré od štátu obdržali štátnu podporu. Tak sa stalo, že sa 25. marca 1902 stretli poverení zástupcovia gymnaziálneho profesorského zboru, ktorý vtedy viedol Otto Ludmann, s členmi kolegiálneho exekutívneho výboru. Výbor podporil myšlienku výstavby novej budovy s nadšením a vyzval vedenie gymnázia aby spracovalo analýzu a podklady pre potreby výstavby školy. 12. júna 1903, po skoro roku trvajúcej diskusii, predložilo vedenie skoly žiadosť kolegiálnemu správnemu výboru, aby urobil kroky potrebné k výstavbe novej budovy.

Pozemok pre stavbu školy bol odkúpený 10. mája 1907 od vdovy po generálovi Gustávovi Donhofferovi za 62 tisíc korún.

V roku 1907 kolegiálny správny výbor požiadal o štátnu dotáciu vo výške 300 000 korún, ktorá bola schválená, čo oznámil 14. januára 1909 v spise č. 7 006 minister školstva a kultúry správnemu výboru kolégia. Kedže stavbe už nestálo nič v ceste, poveril kolegiálny dozorca dr. Július Schmidt prípravou stavebného projektu a spracovaním finančného rozpočtu prešovského architekta Augusta Kesselbauera. Po odchode do ústrania sa vedením stavby zaujal nový kolegiálny dozorca Jozef Tahy – podžupan Šarišskej župy. Ministerstvo schválilo predložený projekt výstavby roku 1909 jeho realizáciou boli poverení prešovskíh stavitelia Eugen Lizits a Róbert Poloczek. Stavba sa začala v júni 1910 pod vedením a kontrolou stavbyvedúceho významného prešovského mestského radcu, diplomovaného inžiniera Jozefa Faragóa. Ukončená bola v októbri 1911. Po slávnostných uvedeniach do užívania za prítomnosti cirkevného a svätského vedenia začalo v budove 1. novembra 1911 vyučovanie.

Budova je vystavená v eklektickom slohu, v tvare U, trojpodlažná so suterénom. Hlavný vchod do budovy sa nachádza na priečelí smerujúcom na terajšie Námestie Legionárov. Bočné krídla smerujú po jeho stranách do pozemku a vytvárajú školský dvor, kde mohli študenti tráviť prestávky. Priečelie budovy bolo z tmavočervených tehál a kamennej prachovej omietky. Zdobil ho nápis v strednej časti „Az Ev. Kollégium főgymnasiuma“ („Vyššie gymnázium Evanjelického kolégia“) a po roku 1919 „Slovenské evanjelické kolegiálne gymnázium“. Pred budovou bola záhradka oddelená od ulice kovovou mrežou. Hlavný vchod ústil do vstupnej dvorany, kde napravo bola vrátnica a naľavo pracovňa riaditeľa. Napravo sa nachádzala aj chodba čelnej casti budovy vedúca k študentskej miestnosti, v ktorej sa konávali aj mládežnícke bohoslužby. Na konci chodby poschodia pravého krídla bolo bočné schodište vedúce na prízemie, ktroré viedlo do moderne vybavenej telocvične.

História

Súčasnosť

Významní dejatelia

Pozri aj

Referencie

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-22]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-22]. Dostupné online.
  3. http://esspo.sk/zriadovacia-listina.html

Súradnice: 48°59′33″S 21°14′39″V / 48,992495927°S 21,244200468°V / 48.992495927; 21.244200468