Karakalpačtina: Rozdiel medzi revíziami
Adresa wikipédie -> kód Wikipédie |
d rekat |
||
| Riadok 69: | Riadok 69: | ||
[[Kategória:Turkické jazyky]] |
[[Kategória:Turkické jazyky]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Jazyky v Uzbekistane]] |
||
[[Kategória:Karakalpacko]] |
[[Kategória:Karakalpacko]] |
||
Verzia z 21:50, 20. júl 2016
| Karakalpačtina (Qaraqalpaqsha, Қарақалпақша, Qaraqalpaq tili, Қарақалпақ тили) | |
| Štáty | Uzbekistan, Kazachstan, Afganistan, Rusko |
|---|---|
| Región | Karakalpacko |
| Počet hovoriacich | 412 000 |
| Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
| Klasifikácia | altajské jazyky |
| Písmo | latinka, cyrilika |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | Karakalpacko v Uzbekistane |
| Regulátor | - |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | kaa |
| ISO 639-2 | kaa |
| ISO 639-3 | kaa |
| Wikipédia | |
| Adresa | kaa.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Erkin ensiklopediya |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Karakalpačtina (Qaraqalpaqsha, Қарақалпақша alebo Qaraqalpaq tili, Қарақалпақ тили) je turkický jazyk, ktorým hovoria predovšetkým Karakalpaci v Karakalpacku (v Uzbekistane), ďalej aj Baškiri a Nogajci. Je príbuzná s uzbečtinou a kazaštinou.
Karakalpačtinou sa hovorí hlavne v Karakalpackej republike (Karapalpacku) v Uzbekistane, kde je to úradný jazyk. Asi 2000 Karakalpakov ňou hovorí v Afganistane a malá diaspóra v ďalších častiach Ruska, Kazachstane a Turecku.
Karakalpačtina sa do roku 1928 písala perzským písmom. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu. Po nezávislosti Uzbekistanu v roku 1991 boli snahy o návrat k latinke. Zatiaľčo uzbečtina sa dnes píše prevažne latinkou, opätovné zavedenie latinky pre karakalpačtinu v Karakalpacku je veľmi pomalé.
| Cyrilika | Latinka | IPA | Cyrilika | Latinka | IPA | Cyrilika | Latinka | IPA | ||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Аа | Aa | /a/ | Ққ | /q/ | Фф | Ff | /f/ | |||
| Әә | A'a' | /æ/ | Лл | Ll | /l/ | Хх | Xx | /x/ | ||
| Бб | Bb | /b/ | Мм | Mm | /m/ | Ҳҳ | Hh | /h/ | ||
| Вв | Vv | /v/ | Нн | Nn | /n/ | Цц* | ts | /ts/ | ||
| Гг | Gg | /ɡ/ | Ңң | N'n' | /ŋ/ | Чч* | ch | /tʃ/ | ||
| Ғғ | G'g' | /ɣ/ | Оо | Oo | /o/ | Шш | SHsh | /ʃ/ | ||
| Дд | Dd | /d/ | Өө | O'o' | /œ/ | Щщ* | sh | /ʃ/ | ||
| Ее | Ee | /e/ | Пп | Pp | /p/ | Ъъ* | ||||
| Ёё* | yo | /jo/ | Рр | Rr | /r/ | Ыы | Iı | /ɯ/ | ||
| Жж | Jj | /ʒ/ | Сс | Ss | /s/ | Ьь* | ||||
| Зз | Zz | /z/ | Тт | Tt | /t/ | Ээ | Ee | /e/ | ||
| Ии | İi | /i/ | Уу | Uu | /u/ | Юю* | yu | /ju/ | ||
| Йй | Yy | /j/ | Үү | U'u' | /y/ | Яя | ya | /ja/ | ||
| Кк | Kk | /k/ | Ўў | Ww | /w/ |
Zdroje
- Karakalpacká wikipédia
- Karakalpakčtina na Ethnologue
- Menges, Karl H.. Qaraqałpaq Grammar. Morningside Heights, New York : King's Crown Press, 1947.
- Johanson, Lars and Csató, Éva Ágnes. The Turkic Languages. London : Routledge, 1998.