Samuel Tešedík (1742 – 1820): Rozdiel medzi revíziami

	Samuel Tešedík
	; slovenský evanjelický kňaz a pedagóg
Narodenie	20. apríl 1742; Alberti, , Maďarsko
Úmrtie	27. december 1820 (78 rokov); Sarvaš, Maďarsko
Odkazy
Commons	Samuel Tešedík
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 18:07, 17. august 2016

Samuel Tešedík (maď. Tessedik Sámuel, nem. Thessedik, Teschedik) (* 20. apríl 1742, Alberti, Maďarsko – † 27. december 1820, Sarvaš) bol slovenský evanjelický kňaz a kazateľ, zakladateľ odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku, pokrokový pedagóg, spisovateľ, polyhistor a filantrop.

Jeho pôsobnosť významne prekročila hranice slovenskej komunity a v Maďarsku je vnímaný ako významná osobnosť dejín. Svojou pedagogickou a ľudovýchovnou činnosťou nadväzoval na Komenského a nemeckých filantropistov. Rozvíjal novátorskú výchovno-vzdelávaciu činnosť v duchu požiadaviek jozefínskeho osvietenstva.

Životopis

Po smrti svojho otca sa ako 7 ročný spolu so svojimi dvoma mladšími súrodencami Máriou Alžbetou a Jánom Kristiánom a s matkou Máriou Alžbetou Langovou (pôvodom bratislavskou Nemkou, dcérou Michaela Langa a Barbary von Scharffenstein, pochádzajúcich z Horného Rakúska) vrátil do jej rodného mesta Prešporku (dnes Bratislava).

Po absolvovaní miestnej základnej školy a evanjelického lýcea v rokoch 1749 – 1767 odišiel študovať na kalvínske kolégium v meste Debrecín a Sárospatak (Šarišský Potok). Teológiu, prírodné vedy, medicínu a právo študoval na nemeckých univerzitách v Erlangene, Jene, Drážďanoch, Halle a Berlíne, kde prišiel do kontaktu s filantropickými pedagogickými prúdmi. Pod vplyvom myšlienok filantropov sa snažil v prvom rade o zlepšenie podmienok pre vzdelávanie sedliackych detí a chudobnej vrstvy.

Pôsobil ako farár v Šuranoch a potom v Sarvaši od roku 1767 až do smrti. Zároveň bol členom Kráľovskej školskej komisie v Bratislave a dekanom a inšpektorom evanjelických škôl v Békešskej stolici. V roku 1779 založil ekonomicko-priemyselný ústav Institutum oeconomicum, prvý svojho druhu v Uhorsku a celej Európe, ktorý viedol do roku 1806. Po 10 rokoch od otvorenia mal ústav 991 študentov, ktorí prišli nielen z Uhorska, ale aj zo zahraničia, a záujem o štúdium na škole neustále rástol. Tešedík sa stal autoritou a jeho ústav bol považovaný za „matku“ alebo vzorovú školu pre ostatné školy po celom Uhorsku. Bol inšpiráciou aj pre grófa Györgya Festeticsa, ktorému Tešedík pomohol v roku 1797 založiť školu Georgikon v maďarskom meste Keszthely, ktorá slúžila pre vzdelávanie správcov veľkostatkov maďarskej šľachty.

Aklimatizoval viaceré druhy rastlín a stromov, z ktorých najvzácnejšie sú agáty a moruše, ale aj javor, jelša, topoľ, buk a smrek. Vypracoval spôsob domáceho spracovania hodvábu a chovu húseníc priadky morušovej. Otcom ho nazývajú aj agátové lesy, ktoré počas svojho života vysadil, tiahnuce sa krajinou od juhu Slovenska až po juh Maďarska.

Svoju činnosť rozšíril o problémy týkajúce sa zdravia ľudí, ako napríklad hĺbenie studní poskytujúcich čistú pitnú vodu, výživa roľníkov, životné podmienky, návrh usporiadania mesta, a pomáhal sirotám a chudobným ľuďom.

Cisár Jozef II. dňa 2. septembra 1789 odmenil Tešedíka a jeho manželku zlatou medailou a zlatým prsteňom. Tešedíkov uznávaný inštitút ocenil aj cisár Leopold II.. Jeho škola bola obdivovaná cárskym Ruskom, kam ho cárovná Katarína II. dvakrát pozvala na návštevu do Petrohradu, aby sa osobne zúčastnil na reforme ruského školstva. Za svoje pokrokové myslenie a zásluhy ho cisár František II. dňa 17. februára 1809 spolu s rodinou povýšil do šľachtického stavu a jeho rodina dostala erb.

Na pripomenutie jeho pamiatky udeľuje od roku 1961 Maďarská agrárna asociácia každoročne pamätnú plaketu Samuela Tešedíka. V Maďarsku sa na jeho počesť udeľujú v oblasti vedy a vzdelávania aj viaceré ceny.

Na jeho počesť bola na južnom Slovensku založená dedina, ktorá nesie názov podľa neho – Tešedíkovo.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Samuel Tešedík (1742 – 1820)

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 13: / Riadok 13: @@
 ==Životopis==
-Po smrti svojho otca, sa ako 7 ročný, spolu so svojimi dvomi mladšími súrodencami Máriou Alžbetou, Jánom Kristiánom a matkou Máriou Alžbetou Langovou (pôvodom Bratislavskou Nemkou, dcérou Michaela Langa a Barbary von Scharffenstein, pochádzajúcich z [[Horné Rakúsko|Horného Rakúska]]) vrátil do jej rodného mesta Prešporku (dnes [[Bratislava]]).
+Po smrti svojho otca sa ako 7 ročný spolu so svojimi dvoma mladšími súrodencami Máriou Alžbetou a Jánom Kristiánom a s matkou Máriou Alžbetou Langovou (pôvodom bratislavskou Nemkou, dcérou Michaela Langa a Barbary von Scharffenstein, pochádzajúcich z [[Horné Rakúsko|Horného Rakúska]]) vrátil do jej rodného mesta Prešporku (dnes [[Bratislava]]).
-Po absolvovaní miestnej základnej školy a evanjelického lýcea v rokoch [[1749]] - [[1767]], odišiel študovať na Kalvínske kolégium v meste [[Debrecín]] a [[Sárospatak]] (Šarišskom Potoku). Teológiu, prírodné vedy, medicínu a práva študoval na nemeckých univerzitách v [[Erlangen]]e, [[Jena|Jene]], [[Drážďany|Dráždanoch]], [[Halle]] a [[Berlín|Berlíne]], kde prišiel do kontaktu s filantropickými pedagogickými prúdmi. Pod vplyvom myšlienok filantropov, sa snažil v prvom rade o zlepšenie podmienok pre vzdelávanie sedliackych detí a chudobnej vrstvy.
+Po absolvovaní miestnej základnej školy a evanjelického lýcea v rokoch [[1749]] – [[1767]] odišiel študovať na kalvínske kolégium v meste [[Debrecín]] a [[Sárospatak]] (Šarišský Potok). Teológiu, prírodné vedy, medicínu a právo študoval na nemeckých univerzitách v [[Erlangen]]e, [[Jena|Jene]], [[Drážďany|Drážďanoch]], [[Halle]] a [[Berlín|Berlíne]], kde prišiel do kontaktu s filantropickými pedagogickými prúdmi. Pod vplyvom myšlienok filantropov sa snažil v prvom rade o zlepšenie podmienok pre vzdelávanie sedliackych detí a chudobnej vrstvy.
-Pôsobil ako farár v [[Šurany|Šuranoch]] a potom v [[Sarvaš (mesto)|Sarvaši]] od roku 1767 do jeho smrti. Zároveň bol členom [[Kráľovská školská komisia v Bratislave|Kráľovskej školskej komisie]] v Bratislave a dekanom a inšpektorom evanjelických škôl v [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešskej stolici]]. V roku [[1779]] založil ekonomicko-priemyselný ústav ''[[Institutium oeconomicum]]'' prvý svojho druhu v Uhorsku a celej Európe, ktorý viedol do roku [[1806]]. Po 10 rokoch od otvorenia, mal ústav 991 študentov, ktorí prišli nielen z Maďarska, ale aj zo zahraničia a záujem o štúdium na škole neustále rástol. Tešedík sa stal autoritou a jeho ústav bol považovaný za "matku alebo vzorovú školu" pre ostatné školy po celom Uhorsku. Bol inšpiráciou aj pre grófa Györgya Festeticsa, ktorému Tešedík pomohol v roku [[1797]] založiť školu ''Georgikon'' v maďarskom meste [[Keszthely]], ktorá slúžila pre vzdelávanie správcov veľkostatkov maďarskej šľachty.
+Pôsobil ako farár v [[Šurany|Šuranoch]] a potom v [[Sarvaš (mesto)|Sarvaši]] od roku 1767 až do smrti. Zároveň bol členom [[Kráľovská školská komisia v Bratislave|Kráľovskej školskej komisie]] v Bratislave a dekanom a inšpektorom evanjelických škôl v [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešskej stolici]]. V roku [[1779]] založil ekonomicko-priemyselný ústav ''[[Institutium oeconomicum|Institutum oeconomicum]]'', prvý svojho druhu v Uhorsku a celej Európe, ktorý viedol do roku [[1806]]. Po 10 rokoch od otvorenia mal ústav 991 študentov, ktorí prišli nielen z Uhorska, ale aj zo zahraničia, a záujem o štúdium na škole neustále rástol. Tešedík sa stal autoritou a jeho ústav bol považovaný za „matku“ alebo vzorovú školu pre ostatné školy po celom Uhorsku. Bol inšpiráciou aj pre grófa Györgya Festeticsa, ktorému Tešedík pomohol v roku [[1797]] založiť školu ''Georgikon'' v maďarskom meste [[Keszthely]], ktorá slúžila pre vzdelávanie správcov veľkostatkov maďarskej šľachty.
-Aklimatizoval viaceré druhy rastlín a stromov, z ktorých najvzácnejšie sú [[Agát biely|agáty]] a [[Moruša|moruše]], ale aj [[javor]], [[jelša]], [[topoľ]], [[buk (rod)|buk]] a [[smrek (rod)|smrek]]. Vypracoval spôsob domáceho spracovania [[Hodváb|hodvábu]] a chovu húseníc [[Priadka morušová|priadky morušovej]]. Otcom ho nazývajú aj agátové lesy, ktoré počas svojho života vysadil, tiahnúce sa krajinou od juhu Slovenska až po juh Maďarska.
+Aklimatizoval viaceré druhy rastlín a stromov, z ktorých najvzácnejšie sú [[Agát biely|agáty]] a [[Moruša|moruše]], ale aj [[javor]], [[jelša]], [[topoľ]], [[buk (rod)|buk]] a [[smrek (rod)|smrek]]. Vypracoval spôsob domáceho spracovania [[Hodváb|hodvábu]] a chovu húseníc [[Priadka morušová|priadky morušovej]]. Otcom ho nazývajú aj agátové lesy, ktoré počas svojho života vysadil, tiahnuce sa krajinou od juhu Slovenska až po juh Maďarska.
 Svoju činnosť rozšíril o problémy týkajúce sa zdravia ľudí, ako napríklad hĺbenie studní poskytujúcich čistú pitnú vodu, výživa roľníkov, životné podmienky, návrh usporiadania mesta, a pomáhal sirotám a chudobným ľuďom.
-Cisár [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] Tešedíka a jeho manželku dňa 2. septembra [[1789]] odmenil zlatou medailou a zlatým prsteňom. Tešedíkov uznávaný inštitút ocenil aj cisár [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]]. Jeho škola bola obdivovaná cárskym [[Rusko]]m, kam ho cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]] dvakrát pozvala na návštevu do [[Petrohrad]]u, aby sa osobne zúčastnil na reforme ruského školstva. Za svoje pokrokové myslenie a zásluhy ho cisár [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] dňa 17. februára [[1809]] spolu s rodinou povýšeil do šľachtického stavu a jeho rodina dostala erb.
+Cisár [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] dňa 2. septembra [[1789]] odmenil Tešedíka a jeho manželku zlatou medailou a zlatým prsteňom. Tešedíkov uznávaný inštitút ocenil aj cisár [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]]. Jeho škola bola obdivovaná cárskym [[Rusko]]m, kam ho cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]] dvakrát pozvala na návštevu do [[Petrohrad]]u, aby sa osobne zúčastnil na reforme ruského školstva. Za svoje pokrokové myslenie a zásluhy ho cisár [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] dňa 17. februára [[1809]] spolu s rodinou povýšil do šľachtického stavu a jeho rodina dostala erb.
-Pre pripomenutie jeho pamiatky udeľuje od roku [[1961]] [[Maďarská agrárna asociácia]] každoročne pamätnú plaketu Samuela Tešedíka. V Maďarsku sa na jeho počesť udeľujú v oblasti vedy a vzdelávania aj viaceré ceny.
+Na pripomenutie jeho pamiatky udeľuje od roku [[1961]] [[Maďarská agrárna asociácia]] každoročne pamätnú plaketu Samuela Tešedíka. V Maďarsku sa na jeho počesť udeľujú v oblasti vedy a vzdelávania aj viaceré ceny.
-Na jeho počesť bola na južnom Slovensku založená dedina, ktorá nesie názov po jeho mene [[Tešedíkovo]].
+Na jeho počesť bola na južnom Slovensku založená dedina, ktorá nesie názov podľa neho – [[Tešedíkovo]].
 == Iné projekty ==