Starokatolícka cirkev: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
→‎Dejiny: Zásadná úprava pôvodného textu o dejinách starokatolíctva so zohľadnením pramenných materiálov a sekundárnych zdrojov.
Riadok 5: Riadok 5:


'''Starokatolická církev''' je kresťanská cirkev, ktorá sa v niekoľkých historických etapách s gradáciou v 2. pol. [[19. storočie|19. storočia]] po [[Prvý vatikánsky koncil|Prvom vatikánskom koncile]] oddelila od [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] pre nesúhlas v základných otázkach učenia, predovšetkým však v otázke neomylnosti pápeža. Starokatolícke cirkvi v jednotlivých krajinách sú autokefálne cirkevné spoločenstvá. Niektoré z nich sú združené v Utrechtskej únii starokatolíckych cirkví na čele s arcibiskupom v [[Utrecht|Utrechte]], ktorý je predsedom Medzinárodnej biskupskej konferencie Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví.
'''Starokatolická církev''' je kresťanská cirkev, ktorá sa v niekoľkých historických etapách s gradáciou v 2. pol. [[19. storočie|19. storočia]] po [[Prvý vatikánsky koncil|Prvom vatikánskom koncile]] oddelila od [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] pre nesúhlas v základných otázkach učenia, predovšetkým však v otázke neomylnosti pápeža. Starokatolícke cirkvi v jednotlivých krajinách sú autokefálne cirkevné spoločenstvá. Niektoré z nich sú združené v Utrechtskej únii starokatolíckych cirkví na čele s arcibiskupom v [[Utrecht|Utrechte]], ktorý je predsedom Medzinárodnej biskupskej konferencie Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví.

⚫
Utrechtská únia starokatolíckych cirkví je od roku 1931 v plnom sviatostnom spoločenstve s [[Anglikánske spoločenstvo|Anglikánskym spoločenstvom]].


== Dejiny ==
== Dejiny ==
Historicky najstaršia starokatolícka cirkev, ktorá sa pod vplyvom [[Jansenizmus|jansenizmu]] oddelila od rímskokatolíckej cirkvi už v roku [[1723]], pôsobí v [[Holandsko|Holandsku]] (oficiálne aj Rímskokatolícka arcidiecéza starobiskupského duchovenstva v Utrechte).<ref>NEALE, J. M. 1858. ''History of the so-called Jansenist church of Holland; with a sketch of its earlier annals, and some account of the Brothers of the common life''. Oxford : John Henry and James Parker. [[hdl:2027/mdp.39015067974389|Dostupné online]].</ref> Jej vznik sa viaže so sporom o obsadenie arcibiskupského stolca v Utrechte, od ktorého závisela ďalšia pozícia [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského rádu]] v Holandsku. Voľbu nového arcibiskupa však mala podľa starobylej tradície utrechtská katedrálna kapitula, ktorá zmýšľala silne protijezuitsky. Po tom, ako zostal biskupský stolec po smrti arcibiskupa Pietra Coddeho (1648–1710) niekoľko rokov uprázdnený, sa kapitula naozaj rozhodla zvoliť nového arcibiskupa, ktorým sa stal Cornelius Steenhoven (1661–1725). Toho následne bez povolenia pápeža vysvätil biskup Dominique-Marie Varlet (1678–1742), čím holandskej cirkvi zabezpečil kontinuitu v tzv. historickej apoštolskej postupnosti biskupských svätení.<ref>''Biskup Dominique Marie Varlet † 14.5.1742'' [online]. Getsemany, máj 2004 (Podľa Der Katholik, Bern 30. 5. 1942), [cit 2014-09-07] [http://www.getsemany.cz/node/670 Dostupné online]. (čeština)
Na [[Prvý vatikánsky koncil|Prvom Vatikánskom koncile]], ktorý bol otvorený 8.12.1869, sa prijali dve nové [[dogma|dogmy]], ktoré v katolíckej cirkvi rozpútali búrlivú diskusiu: neomylnosť pápeža v otázkach viery a mravov a božský právny primát pápeža nad celou Cirkvou. Tieto novoty sa stretli s otvoreným odporom [[biskup]]ov, ktorí zastupovali asi tretinu katolíckeho sveta. V poslednej kapitole „O Kristovej cirkvi“ sa dokonca požadovala najvyššia zvrchovanosť cirkvi nad štátnou mocou. To už sa ozvali proti i niektoré vlády. Aj pravoslávna cirkev upozorňovala, že takýmto novým učením sa ešte viac prehĺbi priepasť medzi [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolíckou]] a [[Pravoslávna cirkev|Pravoslávnou cirkvou]]. Nič nepomohlo. Preto sa niektorí významní cirkevní profesori (na čele s nemeckým profesorom cirkevných dejín a katolíckym kňazom [[Ignaz von Döllinger|Ignazom von Döllingerom]]), ale aj radoví veriaci, ktorí sa s týmito definíciami koncilu nestotožňovali a ktorí kládli dôraz na pôvodnú vierouku cirkvi, rozhodli po protestoch a márnych pokusoch o porozumenie vytvoriť i organizačne cirkev, ktorá sa dištancuje od "omylov vo veciach viery", čo zdôrazňuje i jej názov Starokatolícka cirkev. Keďže biskupi, ktorí na koncile protestovali proti novým definíciám, z rôznych dôvodov cúvli, obrátili sa starokatolícki veriaci na holandskú Utrechtskú cirkev, aby im vysvätila biskupa, čo by zabezpečilo platné vysluhovanie [[sviatosť|sviatostí]].
</ref> Steenhoven a jeho nástupcovia však boli v pápežom exkomunikovaní a holandská cirkev sa stala katolíckou cirkvou nezávislou od Ríma.

Keď o viac ako storočie neskôr po [[Prvý vatikánsky koncil|Prvom vatikánskom koncile]] (1869–1870) niektoré skupiny katolíkov najmä v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckom cisárstve]] a [[Rakúsko|Rakúsku]] odmietli prijať rímskokatolícke učenie o neomylnosti pápeža, usporiadali na jar roku 1871 v Mníchove zhromaždenie nespokojných duchovných, ktoré môžeme považovať za začiatok starokatolíckeho hnutia.<ref>''Mníchovské vyhlásenie k svätodušným sviatkom (1871)'' [online]. Starokatolíci v Bratislave | Starokatolícka cirkev v ČR, 30.12.2015, [cit 2016-09-07]. [http://starokatolici.eu/index.php/2015/12/30/mnichovske-vyhlasenie-k-svatodusnym-sviatkom-1871/ Dostupné online].
</ref><ref>''Programové vyhlásenie starokatolíckeho kongresu v Mníchove (1871)'' [online]. Starokatolíci v Bratislave | Starokatolícka cirkev v ČR, 30.12.2015, [cit 2016-09-07]. [http://starokatolici.eu/index.php/2015/12/30/programove-vyhlasenie-starokatolickeho-kongresu-v-mnichove-1871/ Dostupné online].</ref> Vedúcou osobnosťou tohto vznikajúceho hnutia sa stal mníchovský profesor cirkevných dejín Ignaz von Döllinger (1799–1890).

Výsledkom tohto zhromaždenia bolo odporúčanie sformovať „starokatolícku cirkev“, aby sa tak vyčlenili od toho, čo považovali za nové učenie rímskokatolíckej cirkvi - učenia o pápežskej neomylnosti a božskom pôvode jeho moci. Slovo „starý“ v názve tak primárne odkazuje na cirkev pred Prvým vatikánskym koncilom, no sekundárne odkazuje na „nerozdelenú cirkev prvého tisícročia“, ktorá sa stala ideálom vznikajúceho starokatolíckeho hnutia.

Na to, aby si toto hnutie zachovalo katolícky charakter však potrebovalo zachovať jeden z významných znakov katolíckych cirkví - tzv. apoštolskú postupnosť biskupských svätení. A o tú požiadali Utrechtskú cirkev, ktorá sa oddelila od Ríma ešte v prvej polovici 18. storočia. V roku 1889 starokatolícke cirkvi v Holandsku, Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku podpísaním Utrechtskej deklarácie vytvorili ''Utrechtskú úniu starokatolíckych cirkví''.<ref>''Utrechtská deklarácia starokatolíckych biskupov (1889)'' [online]. Starokatolíci v Bratislave | Starokatolícka cirkev v ČR, 29.12.2015, [cit 2016-09-07]. [http://starokatolici.eu/index.php/2015/12/29/utrechtska-deklaracia-1889/ Dostupné online].
</ref> V prvých rokoch pôsobenia zaviedli slávenie bohoslužieb v národných jazykoch (teda takmer 100 rokov pred [[Druhý vatikánsky koncil|Druhým vatikánskym koncilom]] v rímskokatolíckej cirkvi), prijímanie pod oboma spôsobmi a po roku 1880 bol zrušený povinný [[celibát]] duchovných.

Po rozpade [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]] v roku 1918 sa pôvodná Rakúska diecéza rozdelila na Rakúsku diecézu s pôvodným biskupstvom vo Viedni a Československú diecézu s biskupstvom v severočeskom [[Varnsdorf|Varnsdorfe]]. Podobne bola v roku 1923 založená aj Starokatolícka cirkev v Chorvátsku, ktorá sa však nikdy nespamätala z ťažkostí počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]].


V roku 1931 uzavreli starokatolíci a [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikáni]] tzv. ''Bonnskú dohodu'', prostredníctvom ktorej vstúpili do plného sviatostného spoločenstva.<ref>''The Bonn Agreement (Bonnská dohoda)'' [online]. Starokatolická církev v ČR, [cit. 2009-09-07]. [http://www.starokatolici.cz/o-nas/dokumenty/ekumena/the-bonn-agreement-bonnska-dohoda Dostupné online].</ref> Uznávajú si tak svoje sviatosti a biskupi týchto cirkví vzájomne sa zúčastňujú na vysviackach nových biskupov a vkladajú na nich ruky.
Počiatky Utrechtskej cirkvi siahajú do doby svätého Willibrorda, ktorý sa stal v roku 695 [[arcibiskup]]om v holandskom meste [[Utrecht]]. Už v stredoveku sa vyznačovali utrechtskí arcibiskupi ďalekosiahlou nezávislosťou od Ríma. Napríklad ich voľba bola vecou katedrálnej kapituly, vytvorenej z domáceho duchovenstva, ktorej práva boli potvrdené cisárom v roku 1145.
Starokatolícke cirkvi vznikli potom okrem [[Nemecko|Nemecka]], vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]], pridala sa k nim i Utrechtská cirkev, čiže [[Holandsko|Holandská]], a neskôr vznikajú v Amerike a [[Poľsko|Poľsku]]. Po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska vznikli samostatné cirkvi v [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]], [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. Dnes pri novom usporiadaní [[Európa|Európy]] je už aj samostatná Starokatolícka cirkev na [[Slovensko|Slovensku]].


Od roku 1996 umožňuje starokatolícka cirkev v Nemecku udeľovať kňazské svätenie ženám a následne začali svätiť ženy aj cirkvi v Rakúsku, Švajčiarsku a Holandsku. Starokatolícka cirkev v Českej republike zatiaľ svätí len diakonky.<ref>''Starokatolická církev v ČR vysvětí první jáhenku'' [online]. Christnet.cz, 14.10.2003 [cit 2016-09-07]. [http://www.christnet.cz/zpravy/6195/starokatolicka_cirkev_v_cr_vysveti_prvni_jahenku.url Dostupné online].
Kríza v ''Utrechtskej únii'' – V posledných rokoch došlo vo vývoji Utrechtskej únie ku kritickému bodu, kedy kvôli odmietnutiu nových postojov, ktoré boli podľa názoru niektorých členských cirkví v rozpore s pôvodným katolíckym učením, bola z Utrechtskej únie vylúčená najpočetnejšia cirkev Poľská národná katolícka cirkev v [[USA]] a [[Kanada|Kanade]] (PNCC). Keďže s týmito novotami: svätenie žien na kňazov a začínajúci trend žehnania homosexuálnych párov, nesúhlasila ani Starokatolícka cirkev na Slovensku, rozhodla sa i ona na svojej Mimoriadnej synode v roku 2004 opustiť platformu Utrechtskej únie a vstúpila do iného starokatolíckeho zoskupenia pod názvom ''Svetová rada národných katolíckych cirkví''.
</ref><ref>Starokatolíci vysvětili dvě nové jáhenky a jednoho jáhna [online]. Christnet.cz, 1.12.2013 [cit 2016-09-07]. [http://www.christnet.cz/zpravy/27652/starokatolici_vysvetili_dve_nove_jahenky_a_jednoho_jahna.url Dostupné online].
</ref>


Starokatolícka cirkev na Slovensku bola v roku 2000 uznaná ako najmladšia členská cirkev Utrechtskej únie, keďže sa ako samostatná cirkev sformovala až po rozdelení Československa. V roku 2004 však bola následne vylúčená, keďže jej biskup elektus (zvolený, no ešte nevysvätený biskup) Augustín Bačinský prijal svätenie od portugalského biskupa Antonia Raposa, ktorého Utrechtská únia považuje za tzv. vagantného biskupa,<ref>''History'' [online]. Union of Utrecht of the Old Catholic Churches, [cit 2009-09-07]. [http://www.utrechter-union.org/page/24/history Dostupné online]. (angličtina)</ref> teda biskupa vysväteného neregulérnym spôsobom.
⚫
Utrechtská únia má v súčasnosti plné sviatostné spoločenstvo s [[Anglikánske spoločenstvo|Anglikánskym spoločenstvom]].


== Základné vieroučné body ==
== Základné vieroučné body ==

Verzia z 21:14, 7. september 2016

 Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
zdrojmi sú momentálne pokryté len marginality, úvodná definícia a všetky zásadnejšie tvrdenia sú nedoložené
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná.
Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu.
Medzinárodné logo starokatolíckych cirkví.

Starokatolická církev je kresťanská cirkev, ktorá sa v niekoľkých historických etapách s gradáciou v 2. pol. 19. storočia po Prvom vatikánskom koncile oddelila od rímskokatolíckej cirkvi pre nesúhlas v základných otázkach učenia, predovšetkým však v otázke neomylnosti pápeža. Starokatolícke cirkvi v jednotlivých krajinách sú autokefálne cirkevné spoločenstvá. Niektoré z nich sú združené v Utrechtskej únii starokatolíckych cirkví na čele s arcibiskupom v Utrechte, ktorý je predsedom Medzinárodnej biskupskej konferencie Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví.

Utrechtská únia starokatolíckych cirkví je od roku 1931 v plnom sviatostnom spoločenstve s Anglikánskym spoločenstvom.

Dejiny

Historicky najstaršia starokatolícka cirkev, ktorá sa pod vplyvom jansenizmu oddelila od rímskokatolíckej cirkvi už v roku 1723, pôsobí v Holandsku (oficiálne aj Rímskokatolícka arcidiecéza starobiskupského duchovenstva v Utrechte).[1] Jej vznik sa viaže so sporom o obsadenie arcibiskupského stolca v Utrechte, od ktorého závisela ďalšia pozícia jezuitského rádu v Holandsku. Voľbu nového arcibiskupa však mala podľa starobylej tradície utrechtská katedrálna kapitula, ktorá zmýšľala silne protijezuitsky. Po tom, ako zostal biskupský stolec po smrti arcibiskupa Pietra Coddeho (1648–1710) niekoľko rokov uprázdnený, sa kapitula naozaj rozhodla zvoliť nového arcibiskupa, ktorým sa stal Cornelius Steenhoven (1661–1725). Toho následne bez povolenia pápeža vysvätil biskup Dominique-Marie Varlet (1678–1742), čím holandskej cirkvi zabezpečil kontinuitu v tzv. historickej apoštolskej postupnosti biskupských svätení.[2] Steenhoven a jeho nástupcovia však boli v pápežom exkomunikovaní a holandská cirkev sa stala katolíckou cirkvou nezávislou od Ríma.

Keď o viac ako storočie neskôr po Prvom vatikánskom koncile (1869–1870) niektoré skupiny katolíkov najmä v Nemeckom cisárstve a Rakúsku odmietli prijať rímskokatolícke učenie o neomylnosti pápeža, usporiadali na jar roku 1871 v Mníchove zhromaždenie nespokojných duchovných, ktoré môžeme považovať za začiatok starokatolíckeho hnutia.[3][4] Vedúcou osobnosťou tohto vznikajúceho hnutia sa stal mníchovský profesor cirkevných dejín Ignaz von Döllinger (1799–1890).

Výsledkom tohto zhromaždenia bolo odporúčanie sformovať „starokatolícku cirkev“, aby sa tak vyčlenili od toho, čo považovali za nové učenie rímskokatolíckej cirkvi - učenia o pápežskej neomylnosti a božskom pôvode jeho moci. Slovo „starý“ v názve tak primárne odkazuje na cirkev pred Prvým vatikánskym koncilom, no sekundárne odkazuje na „nerozdelenú cirkev prvého tisícročia“, ktorá sa stala ideálom vznikajúceho starokatolíckeho hnutia.

Na to, aby si toto hnutie zachovalo katolícky charakter však potrebovalo zachovať jeden z významných znakov katolíckych cirkví - tzv. apoštolskú postupnosť biskupských svätení. A o tú požiadali Utrechtskú cirkev, ktorá sa oddelila od Ríma ešte v prvej polovici 18. storočia. V roku 1889 starokatolícke cirkvi v Holandsku, Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku podpísaním Utrechtskej deklarácie vytvorili Utrechtskú úniu starokatolíckych cirkví.[5] V prvých rokoch pôsobenia zaviedli slávenie bohoslužieb v národných jazykoch (teda takmer 100 rokov pred Druhým vatikánskym koncilom v rímskokatolíckej cirkvi), prijímanie pod oboma spôsobmi a po roku 1880 bol zrušený povinný celibát duchovných.

Po rozpade Habsburskej monarchie v roku 1918 sa pôvodná Rakúska diecéza rozdelila na Rakúsku diecézu s pôvodným biskupstvom vo Viedni a Československú diecézu s biskupstvom v severočeskom Varnsdorfe. Podobne bola v roku 1923 založená aj Starokatolícka cirkev v Chorvátsku, ktorá sa však nikdy nespamätala z ťažkostí počas Druhej svetovej vojny.

V roku 1931 uzavreli starokatolíci a anglikáni tzv. Bonnskú dohodu, prostredníctvom ktorej vstúpili do plného sviatostného spoločenstva.[6] Uznávajú si tak svoje sviatosti a biskupi týchto cirkví vzájomne sa zúčastňujú na vysviackach nových biskupov a vkladajú na nich ruky.

Od roku 1996 umožňuje starokatolícka cirkev v Nemecku udeľovať kňazské svätenie ženám a následne začali svätiť ženy aj cirkvi v Rakúsku, Švajčiarsku a Holandsku. Starokatolícka cirkev v Českej republike zatiaľ svätí len diakonky.[7][8]

Starokatolícka cirkev na Slovensku bola v roku 2000 uznaná ako najmladšia členská cirkev Utrechtskej únie, keďže sa ako samostatná cirkev sformovala až po rozdelení Československa. V roku 2004 však bola následne vylúčená, keďže jej biskup elektus (zvolený, no ešte nevysvätený biskup) Augustín Bačinský prijal svätenie od portugalského biskupa Antonia Raposa, ktorého Utrechtská únia považuje za tzv. vagantného biskupa,[9] teda biskupa vysväteného neregulérnym spôsobom.

Základné vieroučné body

  • starokatolíci odmietajú dogmy I. vatikánskeho koncilu o neomylnosti pápeža a jeho primáte nad celou cirkvou;
  • cirkev je riadená zdola (má demokratické zriadenie) – kňazi sú volení farnosťou a biskupi volení synodou, najvyšším orgánom cirkvi, ktorá je tvorená laikmi i duchovnými;
  • celibát kňazov aj biskupov je dobrovoľný;
  • dôležitou súčasťou starokatolíckej vierouky je učenie o apoštolskej postupnosti – duchovní starokatolíckej cirkvi sú vysvätení v platnej apoštolskej sukcesii, ktorá je uznaná aj rímskokatolíckou cirkvou;
  • starokatolíci veria v 7 sviatostí (krst, eucharistia, spoveď, birmovanie, manželstvo, kňazstvo, pomazanie chorých) – počas každej svätej omše je vysluhovaná spoločná sviatosť zmierenia (jednotliví veriaci nemusí vyznávať svoje hriechy nahlas kňazovi, ale v srdci ich vyzná Bohu a oľutuje ich – kňaz následne každému veriacemu udeľuje osobné rozhrešenie); "ušná" spoveď je napriek tomu odporúčaná, no nie povinná; Eucharistia sa vždy podáva pod oboma spôsobmi – telo aj krv;
  • úcta k Márii a svätým je zachovaná, ale forma sa v rôznych starokatolíckych cirkvách líši;
  • nové dogmy rímskokatolíckej cirkvi o Márii neboli v starokatolicizme prijaté – nepoškvrnené počatie Panny Márie a nanebovzatie Panny Márie;
  • k rozvodu sa v starokatolicizme pristupuje individuálne – cirkev nemá podľa starokatolíckeho učenia právo trestať nevinnú, poškodenú stranu a preto po čase pokánia starokatolíci akceptujú nové sviatostné manželstvo, ako aj prijímanie ostatných sviatostí (podobne ako v pravosláví);

Eucharistická ekleziológia

Výrazným teologickým prvkom starokatolíckeho hnutia (najmä Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví) je tzv. eucharistická ekleziológia. Slávenie eucharistie je základom každého starokatolíckeho spoločenstva a cirkev má zabezpečiť podľa svojich možností všetkým veriacim pravidelné slávenie eucharistie. Tak ako podľa učenia cirkevných otcov nie je možná existencia cirkvi bez biskupa, tak podľa starokatolíckeho učenia nie je možné pôsobenie biskupa bez spoločenstva okolo neho. Práve cirkev je tá, ktora spomedzi radov svojich duchovných volí svojho biskupa. Pohľad na apoštolskú sukcesiu sa tak nachádza uprostred medzi východnou a západnou teológiou – nejde tu len o personálnu sukcesiu, ale o sukcesiu učenia celej cirkevnej obce. Historická apoštolská postupnosť takto naberá dvojaký rozmer.

Starokatolícka cirkev na Slovensku

Oficiálny názov Starokatolícka cirkev na Slovensku poukazuje i na jej charakter. Je to cirkev, ktorá sa hlási k pôvodnému starému katolíckemu učeniu nerozdelenej cirkvi. Preto na Slovensku cirkev nadväzuje na cyrilometodský odkaz, v ktorom vidí symbol jednoty východnej a západnej cirkvi. Keďže slovenské kresťanské korene sú v tejto spomínanej dobe, oprávnene sa nazýva i Slovenská katolícka cirkev. Prvým biskupom Starokatolíckej cirkvi na Slovensku je Augustín Bačinský, ktorý bol vysvätený v Portugalsku v roku 2004, čím sa slovenská cirkev rozišla s Utrechtskou Úniou starokatolíckych cirkví.

Od marca 2016 v Bratislave pod zastrešením Starokatolíckej cirkvi v ČR[10] opäť pôsobí aj starokatolícka komunita, ktorá sa hlási k spoločenstvu cirkví združených v Utrechtskej únii. Podľa oficiálnych webových stránok sa táto komunita usiluje žiť otvorené a autentické kresťanstvo, hľadať „katolicizmus s ľudskou tvárou“ ako aj tvoriť inkluzívne spoločenstvo „pre všetkých – bez ohľadu na ich vek, pohlavie, rodinný stav, národnosť, farbu pleti, sociálne postavenie, či sexuálnu orientáciu.“[11]

Štruktúra

Štruktúra starokatolíckej cirkvi je taká istá aká bola v prvotnej cirkvi za čias apoštolov. Preto napríklad kňazi a biskupi môžu byť i ženatí.

Delenie starokatolíckych cirkví (výber)

  • Členské cirkvi Utrechtskej únie:
    • Kresťanskokatolícka (Kristokatolícka) cirkev vo Švajčiarsku
    • Poľskokatolícka cirkev
    • Starokatolícka cirkev v Rakúsku
    • Starokatolícka cirkev v Holandsku
    • Starokatolícka cirkev v Nemecku
    • Starokatolícka cirkev v Českej republike
  • Cirkvi spolupracujúce s Utrechtskou úniou:
    • Starokatolícka cirkev v Chorvátsku
    • Starokatolícka cirkev vo Švédsku a Dánsku
    • Starokatolícka cirkev Utrechtskej únie v Taliansku (v roku 2011 boli všetkým duchovným odobrané jurisdikcie kvôli klesajúcemu počtu členov farností, udeľovaniu sviatosti manželstva homosexuálnym párom či obdržanie nižších svätení od vagantných štruktúr)[12][13]
    • Starokatolícka misia vo Francúzsku
  • Cirkvi združené vo Svetovej rade národných katolíckych cirkví:
    • Apoštolská episkopálna cirkev katolícka, Česká republika
    • Apoštolská-episkopálna cirkev katolícka v Portugalsku
    • Národná cirkev v Anglicku
    • Starokatolícka cirkev na Slovensku (Utrechtská únia prerušila vzťahy so Starokatolíckou cirkvou na Slovensku v roku 2004 po tom, ako vtedajší biskup-elektus Augustín Bačinský prijal svätenie od portugalského biskupa Antónia Raposa, ktorého cirkvi Utrechtskej únie považujú za tzv. vagantného biskupa)[14]
    • Kanadská národná katolícka cirkev
    • Poľská národná katolícka cirkev
  • Mariavitské cirkvi:
    • Mariavitská cirkev v Poľsku
    • Mariavitská cirkev v Argentíne
    • Mariavitská cirkev vo Francúzsku
    • Mariavitská cirkev v Kamerune

Referencie

  1. ↑ NEALE, J. M. 1858. History of the so-called Jansenist church of Holland; with a sketch of its earlier annals, and some account of the Brothers of the common life. Oxford : John Henry and James Parker. Dostupné online.
  2. ↑ Biskup Dominique Marie Varlet † 14.5.1742 [online]. Getsemany, máj 2004 (Podľa Der Katholik, Bern 30. 5. 1942), [cit 2014-09-07] Dostupné online. (čeština)
  3. ↑ Mníchovské vyhlásenie k svätodušným sviatkom (1871) [online]. Starokatolíci v Bratislave | Starokatolícka cirkev v ČR, 30.12.2015, [cit 2016-09-07]. Dostupné online.
  4. ↑ Programové vyhlásenie starokatolíckeho kongresu v Mníchove (1871) [online]. Starokatolíci v Bratislave | Starokatolícka cirkev v ČR, 30.12.2015, [cit 2016-09-07]. Dostupné online.
  5. ↑ Utrechtská deklarácia starokatolíckych biskupov (1889) [online]. Starokatolíci v Bratislave | Starokatolícka cirkev v ČR, 29.12.2015, [cit 2016-09-07]. Dostupné online.
  6. ↑ The Bonn Agreement (Bonnská dohoda) [online]. Starokatolická církev v ČR, [cit. 2009-09-07]. Dostupné online.
  7. ↑ Starokatolická církev v ČR vysvětí první jáhenku [online]. Christnet.cz, 14.10.2003 [cit 2016-09-07]. Dostupné online.
  8. ↑ Starokatolíci vysvětili dvě nové jáhenky a jednoho jáhna [online]. Christnet.cz, 1.12.2013 [cit 2016-09-07]. Dostupné online.
  9. ↑ History [online]. Union of Utrecht of the Old Catholic Churches, [cit 2009-09-07]. Dostupné online. (angličtina)
  10. ↑ [1]
  11. ↑ Vitajte! [online]. Starokalolícka komunita v Bratislave, [cit. 2016-03-27]. Dostupné online.
  12. ↑ Konec starokatolické církve v Itálii - Utrechtská unie odebrala duchovním jurisdikce [online]. ČR: ChristNet.cz, 14.6.2011, [cit. 2011-10-31]. Dostupné online. (čeština)
  13. ↑ History [online]. Union of Utrecht of the Old Catholic Churches, [cit. 2016-09-07]. Dostupné online. (angličtina)
  14. ↑ Prohlášení IBK k situaci ve Starokatolické církvi na Slovensku (2004) [online]. Starokatolická farní obec Brno, 14.2.2004, [cit. 2016-09-07]. Dostupné online. (čeština)

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Starokatolícka_cirkev&oldid=6358766“