Karol Štúr

O signatárovi Martinskej deklarácie pozri Karol Štúr (právnik).

Karol Štúr
http://i.dailymail.co.uk/i/pix/2015/11/18/14/258E83EC00000578-3323812-image-m-7_1447857960494.jpg slovenský básnik, kňaz a učiteľ
Narodenie	25. marec 1811 Trenčín, Slovensko
Úmrtie	13. január 1851 (39 rokov) Modra, Slovensko
Biografický portál

Karol Štúr (pseudonymy Drahotín spod Rokoše, Drahotín Štúr) (* 25. marec 1811, Trenčín – † 13. január 1851, Modra) bol slovenský básnik, kňaz a učiteľ.

Životopis

Narodil sa ako najstarší syn učiteľa, pričom mal ešte troch mladších bratov a sestru. Vyrastal v Uhrovci, vzdelanie získaval na gymnáziu v Rábe, v Šoproni a na bratislavskom evanjelickom lýceu, ktoré ukončil v roku 1833. Tu aj v roku 1829 založil Spoločnosť česko-slovanskú (spolu so Samom Chalupkom, Danielom Lichardom a ďalšími) a v školskom roku 1832 – 1833 bol jej podpredsedom a knihovníkom. Vo vzdelávaní pokračoval štúdiom teológie a pracoval ako vychovávateľ v Záriečí. V rokoch 1835 – 1836 študoval v Berlíne, potom bol istý čas u rodičov v Uhrovci a od roku 1838 pôsobil ako kaplán vo Vrbovom.

V roku 1839 sa stal profesorom a rektorom na evanjelickom gymnáziu v Modre, kde v roku 1843 prijal aj niekoľko študentov, ktorí odišli z bratislavského lýcea na protest proti zbaveniu jeho brata Ľudovíta profesúry. Od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre a svoje profesorské miesto zveril Jánovi Kalinčiakovi. Priamo sa nezúčastnil na revolučnom hnutí v rokoch 1848 – 1849, no často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata Ľudovíta. Spolu boli proti maďarizácii podporovanej grófom Zayom. Zomrel ako 40-ročný, ostala po ňom vdova a sedem detí, o ktoré sa staral ďalej jeho brat Ľudovít.

Tvorba

Básne začal skladať ako študent, pričom vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Svoje básne písal po česky. Medzi jeho diela patrí i časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu, ale taktiež viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svoje diela publikoval v almanachu Plody a vo viacerých časopisoch. Svetobôľne nálady prekonával vo svojich dielach povzbudzovaním k činorodej práci, ale tiež čoraz jasnejšími slovanskými perspektívami. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z gréčtiny, kde prekladal najmä Platóna a Aristofana.

Rodina

• otec: Samuel Štúr
• matka: Anna, rodená Michalcová
  • bratia: Ľudovít, Samuel, Ján
  • sestra: Karolína
• manželka: Rosina Emreszová
  • deti (7):
    • Viliam
    • Oľga
    • Július

Dielo

• 1836 – Starobylí Řekové (vyšlo v almanachu Plody)
• 1836 – Rozchod Hektora s Andromache (vyšlo v almanachu Plody)
• 1836 – Mé rozkoše (vyšlo v almanachu Plody)
• 1836 – Na odcházejícího Sokrata (vyšlo v almanachu Plody)
• 1844 – Ozvěna Tatry, dvojdielna báseň
  • 1. časť – Zpěvy (lyrická): narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom
  • 2. časť – Pověsti (epická): vychádza z povestí o slovenských hradoch
• Nad hrobem Homerovým
• Slavěny nářek
• Pouť mladého pěvce, žalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu
• Slzba
• Dlhá chvíle