Prešov

O iných významoch výrazu Prešov pozri Prešov (rozlišovacia stránka).

Prešov
mesto
Centrum mesta
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Prešov
Región	Šariš
Časti	Šalgovík, Solivar, Nižná Šebastová, Šidlovec
Vodné toky	Torysa, Sekčov
Nadmorská výška	255 m n. m.
Súradnice	49°00′00″S 21°14′00″V
Rozloha	70,43 km² (7 043 ha)
Obyvateľstvo	82 286 (31. 12. 2023)
Hustota	1 168,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1247
Primátor	Andrea Turčanová (KDH, SDKÚ-DS, OĽaNO, MOST-HÍD, NOVA, OKS)
PSČ	080 01,080 06
ŠÚJ	524140
EČV (do r. 2022)	PO, PV
Tel. predvoľba	+421-51
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Prešov
Webová stránka: presov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Prešov (maď. Eperjes, nem. Preschau alebo Eperies, rusín. aj ukr. Пряшiв (Prjašiv), rus. Пряшев (Prjašev), poľ. Preszów, lat. Fragopolis alebo Eperiessinum) je krajské mesto ležiace v Prešovskom kraji. Počtom obyvateľov skoro 90 000 je Prešov tretie najväčšie mesto na Slovensku. Má štyri katastrálne časti: Prešov, Šalgovík, Solivar a Nižná Šebastová a je metropolou Šariša.

Leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek Torysa a Sekčov v Košickej kotline. Obklopujú ho Slanské vrchy z východu a Šarišská vrchovina zo západu.

Časti mesta

• Samosprávne mestské časti:

Územné obvody samosprávnych mestských častí

Obvod číslo 1: Sídlisko III a Rúrky

Obvod číslo 2: Sídlisko II, pod a za Kalváriou, pod Kamennou baňou, pod Wilec hôrkou, Borkut, Vydumanec, Kyslá voda, Cemjata

Obvod číslo 3: sever mesta, Šidlovec, Dúbrava, Surdok, Kúty, Nižná Šebastová

Obvod číslo 4: stred mesta – Staré mesto

Obvod číslo 5: Solivar, Soľná Baňa, Šváby

Obvod číslo 6: južná časť sídliska Sekčov –stavba 1-4

Obvod číslo 7: severná časť sídliska Sekčov–stavba 5-7, Šalgovík

• Katastrálne mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík
• Ostatné časti: Cemjata, Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, Soľná Baňa, Šarišské Lúky, Širpo, Šidlovec, Táborisko, Teľov, Vydumanec, Borkút, Kúty, Surdok.
• Sídliská: Duklianskych hrdinov, Mier, Mladosť, Sekčov, Sídlisko II, Sídlisko III, Šváby
• Bývalé mestské časti: Haniska (1970 – 1990), Ľubotice (1970 – 1990), Šarišské Lúky (1970 – 1990, od roku 1990 súčasť obce Ľubotice)

Vodné toky

Nábrežie Torysy v Prešove

• Torysa s prítokmi:
  • Šidlovský potok (Ľ)
  • Vydumanec (P)
  • Malkovský potok (P)
  • Sekčov (Ľ)
  • Delňa (Ľ).
• Do Sekčova ďalej ústia:
  • Šebastovka (Ľ)
  • Ľubotický potok (Ľ)
  • Šalgovícky potok (Ľ)
  • Soľný potok (Ľ)
  • Baracký potok (P)

Dejiny

Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do doby kamennej, čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z doby bronzovej, keď tu boli objavené bronzové predmety, keramika, ale aj železný nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných rímskych mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencií hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu 8. a 9. storočia.

Začiatkom 12. storočia bolo toto územie začlenené do uhorského štátu. Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. V tom istom storočí v roku 1299 udelil kráľ Ondrej III. Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ Ľudovít I. v roku 1374, čím sa mesto Prešov stal slobodným kráľovským mestom.

V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov.

Historické mestské domy

Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnili šíriaca sa reformácia a protihabsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok 1687 známy ako prešovské jatky, keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu Imrichovi Tökölimu, vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom 18. a začiatkom 19. storočia, keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením gréckokatolíckej eparchie v roku [1816] sem začal prichádzať väčší počet Rusínov a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj významná židovská komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli, a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom.

Legenda hovorí, že keď sa v 12. storočí uhorský kráľ Belo II. Slepý zdržiaval v tomto kraji, stratil sa svojej družine. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal jahodami, ktoré v týchto končinách rástli v hojnom množstve. Keď ho večer našli rytieri z družiny, kráľ sa rozhodol z vďačnosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd. Z historického hľadiska však táto legenda nemá vierohodný podklad. Pomenovanie Prešov sa objavuje až od 16. storočia. Dovtedy používaný názov Eperies je podľa slovenského historika profesora Uličného iba fonetickým prispôsobením staršieho slovenského názvu. Názov mesta Prešov teda nekorení v maďarskom slove eper (jahoda), ale v slovanskom mene Preš.

Prehľad významných historických udalostí

Socha pápeža Jána Pavla II

• 4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova
• 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove
• 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom Ondrejom III.
• 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do Pentapolitany (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov)
• 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove
• 1453 – prvý erb Prešova
• 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa Ladislava V. Pohrobka
• 1502 – 1505 – začiatok stavby Dómu sv. Mikuláša
• 1647 – svätenie Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice
• 1667 – Kolégium v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka
• 1687 – Caraffove jatky, 24 popravených mešťanov
• 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s Františkom II. Rákocim
• Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova
• 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva
• 1848 – stavba 1. židovskej synagógy
• 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov
• 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená Slovenská republika rád
• 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky
• 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína Pamätník osloboditeľom
• 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou
• 1972 – Solivary sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou
• 2. 7. 1995 – pápež Ján Pavol II. navštívil Prešov

Najvyšší predstavitelia mesta

Radnica

Udelením mestských privilégií v roku 1299 získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto richtár stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku 1314. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497. Prvý krát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku 2014, kedy sa víťazkou volieb stala Andrea Turčanová.

Vojsko

Budova vojenského veliteľstva

Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho Uhorska pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.

Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku 1374, keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku 1604, keď vypuklo prvé z celého radu protihabsburských povstaní uhorských stavov, až do roku 1710, keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: Bočkajovi povstalci, vojská generála Basta, povstalci Juraja I. Rákociho, Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, Tököliho povstanie, Prešovské jatky generála Caraffu a povstalci vedení Františkom II. Rákocim. Prešov potom až do roku 1848 rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.

Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Mesto vytvorilo národnú gardu a vyzbrojilo aj niekoľko desiatok dobrovoľníkov. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl. Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku 1900, keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy prvej svetovej vojny a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo 1. 11. 1918 pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v noci potom ozbrojení vojaci rabovali obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň (1. 11. 1918) bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako prešovská vzbura. Bola to najkrvavejšia udalosť od Prešovských jatiek (1687). Touto udalosťou sa zavŕšila jedna z dôležitých vojenských etáp mesta Prešov.

Od 4. júla 1945, krátko po skončení Druhej svetovej vojny, boli na území Československa vojenské útvary reorganizované podľa vzoru Červenej armády. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva: veliteľstvo pešieho pluku, veliteľstvo streleckej divízie, veliteľstvo tankovej divízie, veliteľstvo motostreleckej divízie, veliteľstvo mechanizovanej divízie, veliteľstvo armádneho zboru, veliteľstvo mechanizovanej brigády.

Od roku 1918 do roku 2009 boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v Prešove brigádny generál František Bartko, generálmajor Vojtech Gejza Danielovič, generálporučík Alexander Mucha, generálmajor Emil Perko, generálmajor Jozef Zadžora

Obyvateľstvo

Pamätník – Prešovská Sloboda

Percentuálny podiel národností v rokoch 1880-2011

Rok	Spolu	Slováci	Česi	Maďari	Nemci	Rusíni a Ukrajinci	Chorváti a Srbi	Rómovia	ostatní
1880	13392	60,56%	-	16,61%	17,59%	1,22%	0,04%	-	1,35%
1890	14138	60,27%	-	21,09%	15,48%	0,76%	0,04%	-	2,37%
1900	18368	54,94%	-	32,02%	10,59%	0,66%	0,07%	-	1,71%
1910	20206	47,73%	-	42,08%	7,76%	0,24%	0,03%	-	1,56%
1930	26277	79,24%		3,68%	3,68%	2,16%	-	-	11,23%
1991	87765	94,64%	1,11%	0,21%	0,05%	2,35%	-	1,25%	0,40%
2001	92786	93,67%	0,89%	0,22%	0,05%	2,32%		1,43%	1,43%
2011	91782	81,14%	0,53%	0,14%	0,04%	2,29%	0,02%	1,70%	14,14%

Náboženstvo

Gréckokatolícky arcibiskupský a metropolitný úrad a katedrálny chrám na Hlavnej ulici

Prešov je sídlom slovenskej gréckokatolíckej metropolie, prešovská gréckokatolícka eparchia (biskupstvo) bola založená 3. novembra 1815 cisárom Františkom II. (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná 22. septembra 1818 rímskym pápežom Piom VII. 30. januára 2008 bola povýšená na archieparchiu a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je chrám svätého Jána Predchodcu (Krstiteľa) na Hlavnej ulici.

Pravoslávna eparchia vznikla po druhej svetovej vojne rozdelením Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie. Katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského bol postavený v rokoch 1946 – 1950 v tradičnom ruskom štýle.

Prešov je aj sídlom biskupstva Evanjelickej cirkvi a. v.

V meste sú dve teologické fakulty – Gréckokatolícka teologická fakulta a Pravoslávna bohoslovecká fakulta. Obidve sú časťou Prešovskej univerzity.

Percentuálny podiel vierovyznaní v rokoch 1880-2011

Rok	Spolu	Rímskokatolíci	Gréckokatolíci	Pravoslávni	Luteráni	Kalvíni	Židia	iní	ateisti	nezistení
1880	13392	70,62%	7,03%	0,18%	10,55%	1,47%	10,12%	0,03%
1910	20206	66,69%	9,78%	0,17%	6,99%	2,55%	13,78%	0,03%
1930	26277	65,83%	10,07%	-	5,52%	0,56%	15,55%	2,47%
1991	87765	57,79%	7,24%	1,04%	4,09%	0,05%	0,03%	0,55%	11,10%	18,10%
2001	92786	66,77%	8,92%	1,68%	4,78%	0,18%	0,07%	1,03%	13,57%	2,98%
2011	91782	55,35%	8,15%	1,51%	4,05%	0,15%	0,06%	1,13%	12,44%	17,16%

Kultúra

Pohľad na m. č. Táborisko zo sídliska Sekčov

Divadlo Jonáša Záborského

Divadlá

• Divadlo Alexandra Duchnoviča (DAD)
• Divadlo Jonáša Záborského (DJZ)
• Detské divadlo Babadlo
• Detské divadlo DRaK
• Divadlo Portál
• Divadelné štúdio na Hlavnej
• Prešovské národné divadlo (PND)

Múzeá

• Krajské múzeum
• Múzeum rusínskej kultúry SNM
• Barkányova zbierka judaík - expozícia Múzea židovskej kultúry v Prešovskej synagoge
• Múzeum vín

Galérie

• Šarišská galéria
• Galéria v Caraffovej väznici

Knižnice

• Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove
• Štátna vedecká knižnica
• Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity

Kiná

• Scala (bývalé kino Panoráma)
• Cinemax

Hudba

Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle" či "mesto hudby" už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého Slovenska, okolitých štátov, či dokonca Európy.

K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet mainstreamovo úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne) známe skupiny a hudobné subkultúry, stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: metal, punk, alternatívna scéna, gospel, pop-rock, folk, jazz, country), koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia), rockové prehliadky kapiel s dlhoročnou tradíciou (Rocková liga, vyše 20. ročníkov, Prešovský študentský Liverpool, 6. ročníkov, Rebrík), ale aj festivaly (Sigortus, Dobrý festival, (t) urbanfest, ImROCK FEST, East Side Music Festival, Festival zlej hudby, Farfest, či Jazz Prešov).

Medzi dôležité podujatia patria aj Dni mesta Prešov, ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv prvej písomnej zmienky mesta (k roku 2009, 762. výročie). Súčasťou osláv bývajú open-air koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k nim napr. Deti Picasso (Rusko), Myster Möbius (Francúzsko/Maďarsko), Masfél (Maďarsko), Pražský Výběr II.; Laura a její tygři (Česko), Srečna Mladina (Slovinsko), Squartet (Taliansko), ale aj slovenské skupiny Heľenine Oči, Chiki liki tu-a, Arzén, Mango Molas, Alter Ego, Karpatské chrbáty, Komajota.

Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely.

V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom Bastion film festival. Festival sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Organizátormi sú PKO Prešov a prešovský skladateľ a gitarista David Kollar.

Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov pod názvom Frenkyho hudobná encyklopédia. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie prešovského Korzára Michal Frank.

Významní prešovskí hudobníci a kapely:

Ivan Tásler Peha Katarína Knechtová Groovin’ Heads Chiki liki tu-a

Katka Koščová Heľenine oči Mloci Peter Lipa súrodenci Hečkovci

David Kollar Hrdza Komajota Nuda Peter Nagy

Grand Band Frown Raindown Strecha AMC Trio

IMT Smile Edo Klena

Stavby

Bosákov dom

Staré domy v blízkosti kostola svätého Mikuláša

Kostol sv. Jozefa (Františkánsky)

• Štátna vedecká knižnica
• Park kultúry a oddychu
• Hvezdáreň a planetárium
• Fontány a fontánky v Prešove
• Nové Divadlo Jonáša Záborského
• Historické Divadlo Jonáša Záborského
• Biely dom (sídlo PSK)

Pamiatky

• Gréckokatolícka katedrála sv. Jána Krstiteľa, v ktorej sa nachádzajú ostatky blažených prešovských mučeníkov bl. Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka a verná kópia Turínskeho plátna.
• Rímskokatolícka katedrála svätého Mikuláša
• Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa Alexandra Nevského
• Bosákov dom (banka)
• Caraffova väznica (galéria)
• Súsošie Immaculaty
• Súsošie svätého Róchusa
• Evanjelické kolégium
• Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice
• Františkánsky kostol sv. Jozefa
• Gréckokatolícky biskupský palác
• Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa Alexandra Nevského
• Prešovská kalvária – významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. 1721 a ukončená bola okolo 1752. Stavbu viedli jezuiti, ktorí spravovali rímskokatolícku farnosť. Kalvária sa skladá zo 16 barokových kaplniek a kostolíka k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode.
• Radnica
• Židovská synagóga je v nej expozícia judaík Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave (jedna z najkrajších synagóg na Slovensku)
• Kumšt - pôvodne bašta, prestavaná na Vodárenskú baštu, židovské múzeum (1929 - 1939), od 1947 v správe Krajského múzea v Prešove
• Bašta
• Kostol sv. Donáta na Cemjate
• Neptunová fontána
• Divadlo Jonáša Záborského
• NKP Solivar
• Socha Krista v Rio de Janeiro na Trojici

Šport

• Futbalový štadión 1. FC Tatran Prešov
• Mestská viacúčelová športová hala
• Tatran Handball Arena (domovský štadión HT Tatran Prešov)
• Ženská hádzanárska hala – Sídlisko II, pri rieke Torysa, neďaleko Kauflandu
• ICE Aréna (domovský štadión HC Prešov Penguins)
• Hala Prešovskej univerzity

Pravidelné podujatia

• Akademický Prešov – festival študentského umenia
• Turbanfest – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov
• Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby)
• Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta
• Týždeň slovenských knižníc
• Deň Zeme
• Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí
• Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou.
• Festival zlej hudby
• Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel
• Prešovské kultúrne leto
• Festival Sigord
• Farfest – farský festival na sídlisku Sekčov
• Muvina – prehliadka vín
• Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby)
• JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival
• Jazz rock festival
• Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP
• IMAGE – Módna prehliadka
• Opálové zrnko – súťaž podnikateľov
• Gorazdov literárny Prešov
• Prešovský študentský Liverpool – mladé hudobné talenty
• Vianočný salón – výstava prešovských výtvarníkov
• Silvester – spoločná oslava nového roka
• Guitar Night
• Dobrý festival
• Prešov číta rád

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Nízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006. Škoda 24Tr na Hlavnej ulici na linke č.1 smeruje na najstaršom úseku trate do mestskej časti Solivar.

Areál Fakultnej nemocnice J. A. Reimana, v pozadí chirurgický monoblok

Železničná stanica Prešov

Železničná stanica Prešov

Železničná stanica Prešov – podchod

Železničná stanica Prešov – vestibul

Autobusová stanica Prešov

Autobusová stanica Prešov

Prešov - Eperjes na mape Uhorska

• Dopravný podnik mesta Prešov, a.s. – autobusová a trolejbusová mestská hromadná doprava
• SAD Prešov, a.s. – autobusová prímestská a diaľková hromadná doprava
• Železničná stanica Prešov - Hlavná stanica
• Železničná stanica Prešov – Staré mesto
• Železničná stanica Prešov – Šarišské Lúky
• železničná stanica Prešov - Nižná Šebastová

Cestná doprava

Prešov je spojený diaľnicou D1 smerom na juh s Košicami, smerom na západ s Popradom a Ružomberkom . Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov, umožňujúcich diaľničné spojenie do Bratislavy a Žiliny, je predpokladané v roku 2024. Kvalitné prepojenie s Poľskom cez Svidník má priniesť rýchlostná cesta R4 .

V súčasnosti Prešov nemá žiaden obchvat, ale v pláne je výstavba juhovýchodného diaľničného obchvatu ktorý bude tvoriť časť diaľnice D1, a severného obchvatu, ktorý bude súčasťou rýchlostnej cesty R4. Diaľničný prešovský obchvat po vybudovaní obíde mesto ,odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery a prepojí D1 s R4. Začne v križovatke D1 Prešov- Juh, pokračovať bude smerom na severozápad, ku križovatke Prešov- západ, tam sa napojí na už sprejazdnené časti diaľnice D1, na tejto križovatke sa napojí R4 na D1. Začiatok výstavby juhozápadného obchvatu je naplánovaný na november 2016. Ukončenie výstavby celého obchvatu je naplanované na rok 2025.

Mestská hromadná doprava

Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje Dopravný podnik mesta Prešov, a. s., ktorý prevádzkuje spolu 45 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:

• trolejbusy (linky 1, 2, 4, 5, 5D, 7, 8, 38)
• autobusy (denné linky: 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 24, 25, 28, 29, 30, 32, 32A, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 48, nočné linky: N1, N2, N3)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Trolejbusová doprava v Prešove

Vozidlový park MHD

V súčasnosti sú v MHD Prešov prevádzkované tieto vozidlá:

• trolejbusy: Škoda 14 Tr, Škoda 14 TrM, Škoda 15 Tr, Škoda 15 TrM, Škoda 24 Tr Irisbus, Škoda 25 Tr Irisbus, Škoda 31 Tr SOR
• autobusy: Karosa B 731/B 732, Karosa B 741, Karosa B 941/B 941E, Karosa B 932/B 932E, Karosa B 961/B 961E, Solaris Urbino 12, Karosa Irisbus Citybus 12M, Karosa Irisbus Citybus 18M, Karosa/Iveco Irisbus Citelis 12M, Karosa/Iveco Irisbus Citelis 18M, Iveco First FCLLI, SOR NB 18 City, Solaris Urbino 18

História mestskej hromadnej dopravy

História MHD v Prešove sa začala písať v roku 1949, keď bola vytvorená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova ako prevádzkovateľ pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území Prešova. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v Prahe, Plzni a Bratislave. Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik. Dňa 4. septembra 1949 bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách. Už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí Šarišské Lúky, Nižná Šebastová, Haniska a Solivar. Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek. Na sieť hromadnej dopravy boli postupne v päťdesiatych rokoch napojené štátna nemocnica, Záhrady, Sídlisko II, Budovateľská a Čapajevova ul. ako aj ďalšie obce: mesto Veľký Šariš a jeho časť Kanaš, Malý Šariš, Ľubotice, Fintice, Teriakovce a Záborské. V roku 1959 začala premávať prvá nočná linka a podnik sídlil vo vlastných priestoroch na Petrovanskej ulici, kam sa presťahoval v roku 1951. Rok 1958, kedy bola schválená výstavba trolejbusovej siete v meste, priniesol novú etapu rozvoja mestskej dopravy. Elektrifikovať sa mali všetky kapacitné vnútromestské linky, pričom autobusová doprava mala zostať doplnkovou. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z Nižnej Šebastovej cez Šarišské Lúky až do Solivaru. Aj keď jej výstavbu zdržali viaceré technické problémy, dňa 13. mája 1962 sa cestujúci dočkali aj trolejbusov. V Šarišských Lúkach bola dokončená nová vozovňa pre trolejbusy i autobusy, kam sa presťahoval celý vozidlový park ako aj správa podniku. Čoskoro sa začali práce na ďalších úsekoch, takže v roku 1966 už trolejbusy premávali na Košickú, Sabinovskú, Budovateľskú ul. a Gottwaldovu dnes Ul. 17. novembra. V prvej polovici sedemdesiatych rokov sa predĺžila trať po Sabinovskej ul. na Dúbravu a trolejbusmi sa začalo obsluhovať aj priemyselné Širpo. Ďalšie projekty tratí na Sídlisko III, Šváby, do Hanisky a na Delňu sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Autobusová doprava zaznamenávala kvantitatívny rozvoj, keď autobusy začali premávať aj na Táborisko, Šidlovec, Cemjatu, na ul. Pod Kamennou baňou a Sídlisko III. Po stránke kvality však tento druh dopravy zápasil s neustálymi ťažkosťami ako nedostatok vozidiel, ich malá kapacita a poruchovosť. Tieto nedostatky sa podarilo postupne prekonať až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek tomu sa pre nevybudovanie trolejbusovej trate na Sídlisko III, ktorého obsluha bola v tom čase rozhodujúca, naplno presadili autobusy. Obdobie prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy možnosti MHD výrazne limitoval nedostatok pohonných hmôt, poukázali na vhodnosť trolejbusovej dopravy. Po prehodnotení na úrovni vlády sa pristúpilo k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo na sieť trolejbusovej dopravy pripojené Sídlisko III (rok 1985). Trolejbusy dosiahli väčšinový podiel na výkonoch MHD na území mesta Prešov po roku 1992, kedy bola zavedená trolejbusová doprava aj na najväčšie sídlisko Sekčov. Otázka tarify bola v Prešove vždy charakteristická neustále sa meniacim počtom tarifných pásiem, na základe ktorých sa stanovovali sadzby za jednotlivé jazdy. V roku 1949 existovali tri tarifné pásma, pričom na jeden cestovný lístok bolo možné prestúpiť aj do iného vozidla. V roku 1969 boli prestupy s jedným lístkom zrušené a počet pásiem sa redukoval na dva. Od roku 1984 sa vládnym výmerom zjednodušila tarifa a akékoľvek delenie siete na pásma neexistovalo. Odlišné sadzby cestovného pre cestovanie do priľahlých obcí sa zaviedli opätovne v roku 1993 a existovali až do roku 1996. Osobitné sadzby platili aj v rokoch 1997 – 99 a od roku 2000 znova. Cestovné lístky sa pôvodne kupovali u sprievodcu priamo vo vozidle, neskôr ich predával vodič, resp. bol vo vozidle inštalovaný prístroj na výdaj cestovných lístkov. V roku 1977 sa zaviedol predaj cestovných lístkov mimo vozidla. Od roku 1995 je opäť možné zakúpiť si cestovný lístok aj u vodiča, ale za zvýšenú cenu. MHD je skvalitňovaná postupnou obnovou vozidlového parku, zameranou na nízkopodlažné vozidlá, zavádzaním počítačovej techniky do riadenia prevádzky ako aj rekonštrukciami traťových úsekov trolejbusovej dráhy a generálnymi opravami vozidiel. V budúcnosti sa počíta s rozširovaním ekologickej trolejbusovej dopravy, na sídlisku Šváby a druhým prepojením centra mesta a sídliska Sekčov po ulici Rusínskej.

Železničné stanice a zastávky v Prešove

• železničná stanica Prešov - Hlavná stanica
• železničná zastávka Prešov – Staré  mesto
• železničná stanica Prešov – Šarišské Lúky
• železničná stanica Prešov - Nižná Šebastová

Školstvo

Vysoké školy

Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove

• Prešovská univerzita v Prešove
• Technická univerzita Košice, Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove
• Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove
• Bankovní institut vysoká škola, Konzultačné stredisko, Prešov

Základné a stredné školy

Veža Konkatedrály sv. Mikuláša, vľavo budova Knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove

Zdravotníctvo

• Fakultná nemocnica s poliklinikou Jána Adama Reimana
• Vojenská nemocnica
• Všeobecná nemocnica Oáza
• Poliklinika Prešov, Levočská ul.
• Poliklinika Sekčov
• Nemocnica sv. Alžbety

Osobnosti

• Ján Babjak – súčasný gréckokatolícky arcibiskup a metropolita
• Ivan Baláž Kráľ (de Villa Bala) - básnik, výtvarník a teoretik súčasného umenia
• Ladislav Berčéni – francúzsky maršal slovenského pôvodu
• Oskar Berger – americký politický karikaturista
• Jakub Bogdani – dvorný maliar na anglickom kráľovskom dvore
• Ján Borodáč – slovenský herec a divadelný režisér
• Alexander Duchnovič – gréckokatolícky kňaz, rusínsky národný buditeľ
• Fero Fenič – český režisér, dokumentarista, majiteľ štúdia FEBIO
• Jozef Gaganec – gréckokatolícky biskup
• Mário "Gapa" Garbera – slovenský saxofónista, líder skupiny Groovin Heads
• Arpad Godla – filmový herec, divadelný herec v Spojenom kráľovstve
• Pavel Gojdič – gréckokatolícky biskup, mučeník za vieru, svätec
• Ján Hirka – gréckokatolícky biskup
• Edmund Hleba – literárny historik
• Vasiľ Hopko – gréckokatolícky biskup, mučeník za vieru, svätec
• Rudolf Horváth – hádzanár, majster sveta, tréner, funkcionár a telovýchovný odborník
• Ivana Christová – prvá Miss Česko-Slovensko (1989)
• Adrián Fecko – folklorista, producent, zakladateľ portálu o slovenskom folklóre a folklórizme
• Ján Kalina, vlastným menom Ladislav Schwarz – slovenský rozhlasový kabaretiér, docent VŠMU, politický väzeň
• Agneša Kalinová – manželka Jána Kalinu, redaktorka a hlásateľka rádia Slobodná Európa, prekladateľka, politická väzenkyňa
• Kálmán Kertész – významný entomológ – dipterológ
• Katarína Knechtová – slovenská speváčka
• Peter Kocák – akademický maliar
• David Kollar – gitarista, skladateľ filmovej hudby, producent a scenárista
• Katarína Koščová – slovenská speváčka, víťazka Slovensko hľadá SuperStar
• Peter Kónya – historik
• Juraj Kukura – slovenský (medzinárodný) herec
• Elena Lacková – spisovateľka
• Yehuda Lahav, vlastným menom Štefan Weizslovits – zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive
• Leopold Lahola – slovenský dramatik, prozaik, scenárista a filmový režisér
• Peter Lipa – slovenský jazzman
• Igor Liba – slovenská hokejová legenda, bývalý majster sveta, hráč v NHL aj KHL, súčasný tréner na Hokejovej Akadémii Igora Libu v Čani.
• Pál Maléter, maďarský minister obrany, vodca povstalcov v maďarskej protisovietskej revolúcii roku 1956, po jej potlačení obesený 16. júna 1958 v Budapešti
• René Matlovič – slovenský geograf, rektor univerzity
• Maroš Mazúr – manažér skupiny MLOCI, Heleny a Jiřího Růžičkovcov, spoluzakladateľ Nadácie SLON
• Michal Murin – umelec
• Július Muška – akademický maliar a pedagóg
• Peter Nagy – slovenský spevák
• Irina Nevická – ukrajinská spisovateľka
• Štefan Novák – gréckokatolícky biskup
• Dionýz Nyáradi – gréckokatolícky biskup, administrátor Prešovskej eparchie v rokoch 1922 – 1927
• Matúš Oľha – slovenský divadelný a televízny režisér
• Ladislav Pavlovič – československý futbalový reprezentant
• Pavol Petrus – literárny vedec
• Dušan Pončák – akademický sochár
• Peter Rašev – slovenský herec a divadelný režisér
• Ján Adam Rayman – uhorský lekár a lekárnik, prvý na európskom kontinente vykonal očkovanie
• Mikuláš Russnák – gréckokatolícky kňaz a významný teológ
• Michal Ruttkay – slovenský režisér
• Kveta Stražanová a Jozef Stražan – herci
• Adrián Swaton – jeden z najznámejších slovenských zberateľov autogramov. Vo svojej súkromnej zbierke má viac ako 5.000 kusov originálnych podpisov, fotografií,listov a dokumentov podpísaných osobnosťami z celého sveta.
• Igor Šabek – slovenský herec a spíker
• Andrej Šilan – slovenský herec a divadelný režisér
• Peter Švorc – historik a vydavateľ
• Gregor Tarkovič – prvý prešovský biskup
• Ivan Tásler – slovenský skladateľ, gitarista a spevák, líder skupiny IMT Smile
• Štefan Tóbik – slovenský jazykovedec, dialektológ
• Mikuláš Tóth – gréckokatolícky biskup
• Ferdinand Uličný – slovenský historik
• Jaro Vaľko – slovenský fotograf a filmový kameraman
• Ján Vályi – gréckokatolícky biskup
• Anton Jusko – akademický maliar, zakladateľ SSEA/InSEA – Slovenská spoločnosť pre výchovu umením
• Fedor Vico – rusínsky karikaturista
• Ján Weber – politik a lekár, autor spisu Amuletum – to gest Zpráwa krátká a potřebná o Moru, gakýchby Prostředků náležitých y Zdrawj y Nemocnj w Čase Moru užjwati měli
• Jonáš Záborský – slovenský básnik, prozaik, dramatik, novinár a historik.
• Milka Zimková – slovenská spisovateľka, autorka diela Pásla kone na betóne
• Monika Žigová –  slovenská herečka
• Aleksandar Bugarski – významný srbský architekt
• Marián Vizdal – archeológ

Partnerské mestá

Partnerskými mestami Prešova sú tieto mestá:

• Brugherio, Taliansko
• Keratsini, Grécko
• La Courneuve, Francúzsko
• Nyíregyháza, Maďarsko
• Nowy Sącz, Poľsko
• Mukačevo, Ukrajina
• Pittsburgh, Spojené štáty
• Praha, Česko
• Remscheid, Nemecko
• Rišon le-Cion, Izrael
• Gabrovo, Bulharsko

Prešovské "Naj" zaujímavosti

• Najstaršia písomná zmienka o Prešove – v listine zo 7. novembra 1247
• Najstaršie námestie - Františkánske námestie, existuje už od ranného stredoveku
• Najstaršia lokalita - Slovenská ulica,existuje už od ranného stredoveku
• Najstaršia tlačená kniha na Slovensku - latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, vytlačená roku 1573 v Prešove
• Najvyšší geografický bod – Malkovská hôrka, 481 metrov nad morom
• Najnižší geografický bod – koryto rieky Torysa, pod Wilec hôrkou, 230 metrov nad morom
• Najvyššia stavba - 110 metrov vysoký továrenský komín, Východná ulica
• Najväčšia dohľadnosť - na 76 kilometrov vzdialené štíty Vysokých Tatier
• Najvyššia vojenská hodnosť - maršal Francúzska, 15. 03. 1758 ju dosiahol prešovský rodák Ladislav Berčéni
• Najznámejší barokový maliar - Jakub Bogdani, dvorný maliar anglických kráľov, jeho rodný dom stojí na Hlavnej ulici č. 5

Panoráma

Pohľad od Kalvárie

Galéria

• 
  Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov
• 
  Pohľadnica-Mesto Prešov
• 
  Pohľadnica-Mesto Prešov v zime
• 
  Pohľadnica-Katedrály v Prešove
• 
  Pohľadnica-Betlehemy v Prešove
• 
  Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove
• 
  Pohľadnica-Pamätné tabule, národné kultúrne pamiatky v Prešove
• 
  Pohľadnica-Hrady pri Prešove
• 
  Pohľadnica-Historické paláce v Prešove
• 
  Pohľadnica-Pamätníky v Prešove
• 
  Pohľadnica-Kalvária v Prešove
• 
  Pohľadnica-Novšie sochy v Prešove
• 
  Pohľadnica-Prešovské divadlá
• 
  Pohľadnica-Prešovská univerzita
• 
  Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove
• 
  Pohľadnica-Hotely v Prešove
• 
  Pohľadnica-Stanice v Prešove
• 
  Pohľadnica-Nemocnice v Prešove
• 
  Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove
• 
  Pohľadnica-Lesopark v Prešove
• 
  Pohľadnica-Fontány v Prešove
• 
  Pohľadnica-Kvety v Prešove
• 
  Katedrála sv.Jána Krstiteľa
• 
  Konkatedrála sv. Mikuláša
• 
  Historická budova Kolégia
• 
  Renesančný dom Žigmunda Rákociho
• 
  Neskorogotická Caraffova väznica
• 
  Synagóga
• 
  Kováčska bašta
• 
  Radnica
• 
  Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského
• 
  Kalvária
• 
  Immaculata
• 
  Súsošie sv. Róchusa
• 
  Floriánova ulica
• 
  Hlavná ulica, mestský park
• 
  Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi
• 
  Slovenská ulica
• 
  Zvyšky mestského opevnenia
• 
  Františkánsky kostol sv. Jozefa
• 
  Prešovská 49. rovnobežka
• 
  Prešov 70. výročie oslobodenia
• 
  Pohľad na zasnežené štíty Vysokých Tatier od Šalgovíka

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Prešov
• Zoznam ulíc a námestí v Prešove
• Trolejbusová doprava v Prešove
• Prešovská súťaž krátkych poviedok
• Vojsko v meste Prešov

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prešov

Externé odkazy

• http://www.presov.sk webová stránka mesta Prešov