Chochláč severský: Rozdiel medzi revíziami
úprava galérie, wikiodkazov a doplnenie max pozorovanej nadm. výšky |
aktualizácia referencie názvoslovia |
||
Riadok 36: | Riadok 36: | ||
| url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv |
| url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv |
||
| dátum vydania = 2010 |
| dátum vydania = 2010 |
||
| dátum aktualizácie = |
| dátum aktualizácie = 23.X.2016 |
||
| dátum prístupu = |
| dátum prístupu = 31.10.2016 |
||
| vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko |
| vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko |
||
| miesto = Bratislava |
| miesto = Bratislava |
Verzia z 22:35, 31. október 2016
Chochláč severský | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
[1] | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Bombycilla garrulus Linnaeus, 1758 | |
Synonymá | |
chochláč severný | |
Mapa rozšírenia
Hniezdenie Celoročný výskyt Zimovanie | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Chochláč severský alebo chochláč severný[2] (lat. Bombycilla garrulus) je stredne veľký spevavec z čeľade chochláčovité. Hniezdi v najsevernejších ihličnatých lesoch Európy[3], Ázie a severnej Ameriky[4] , na Slovensku je zimný hosť a transmigrant[5].
Opis
Chochláč severský meria 18 cm[6][3] a váži 40 – 71 g.[4]
Hlas
Za letu sa ozýva tichým zvonivým švitorením "sriiii".[3][6]
Výskyt a stav na Slovensku
Chochláč severský je na Slovensku zimný hosť a transmigrant. V menších kŕdľoch zimuje na celom území, pozorovaný aj 1 300 m n. m.. V niektorých rokoch dochádza k invázii. Najväčšie kŕdle v tom období dosahujú až tisíc jedincov (15. januára 1979, Piešťany, 800 ex. 29. marca 1983, Košice)[5]
Odhadovaný počet zimujúcich jedincov 10 000 - 100 000. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]
Biotop
Vyhľadáva miesta s veľkým množstvom bobulovín, kroviny a stromy na medziach i v mestách[4][5].
Potrava
Na hniezdisku sa živí hmyzom[4], ktorý dokáže chytať za letu, ako včelárik zlatý[3]. Na zimoviskách najmä plodmi jarabiny vtáčej, jej nedostatok zapríčiňuje masívne invázie do strednej i južnej Európy[5] Na Slovensku sa cez zimu živý rôznymi bobuľami, ako jarabina vtáčia, borievka, hlôžky (Crataegus), imelo biele i ruža šípová.[4]
Galéria
-
jarabina vtáčia tvorí významnú zložku potravy v zimnom období
-
chochláč vyhľadáva i plody hlohu
-
v obciach nájde nepozbierané plody
-
na jablkách
-
kŕdle sadajú na vyvýšené miesta, ako antény na budovách
-
Hniezdo, rok 1915, Britská Kolumbia
-
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Referencie
- ↑ IUCN Red list 2016.2.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Miroslav Demko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Chochláč severský, s. 448 - 450.
- ↑ a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chochláč severský
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Chochláč severský