Budhizmus

Budha

Modlitebné mlynčeky

Symbol Dharma-čakry

Budhizmus (etymologicky správnejšie, ale nespisovne buddhizmus) je filozofický systém, ktorého základ vytvoril Buddha Šakjámuni.

Ide o jedno z najrozšírenejších svetových nábožensko-filozofickych hnuti ktore vyznava 300 – 500 miliónov ľudí, hlavne v Číne, Bhutáne, Japonsku, Kambodži, Laose, Mongolsku, Mjanmarsku, na Srí Lanke, v Kórei, Thajsku, Tibete a Vietname.

Siddhártha Gautama Buddha sa narodil v kráľovskej rodine, približne v roku 560 pred Kr. Od detstva ho obklopovalo bohatstvo, krása a dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie. Texty ho popisujú ako vysokého, silného a modrookého muža. Keď vo veku 29 rokov po prvýkrát opustil palác, stretol starca, chorého a mŕtveho človeka, skúsenosti, ktoré dovtedy nepoznal. Uvedomil si vtedy, že nič nie je trvalé a opustil palác, aby meditoval v horách a lesoch Severnej Indie. Po dlhom hľadaní trvalých hodnôt rozpoznal v hlbokej meditácii prirodzenosť mysle a dosiahol osvietenie.

Čistý budhizmus sa niekedy považuje za formu džnánajogy. Budhizmus je náboženstvom bez Boha alebo bohov významne odlíšených od ľudstva, podľa niektorých názorov teda ani nejde o náboženstvo. Budhizmus sa v istých ohľadoch vyvinul ako reakcia na niektoré aspekty hinduizmu.

Budhizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov. Učenie budhizmu je založené na odmietaní strastiplného bytia a na hľadaní cesty, ktorá vedie k oslobodeniu z kolobehu života, ktorého podstatu tvorí utrpenie.

Budhistické učenie

Budhistické učenie alebo inak dharma ukazuje cestu k prebudeniu a ukončeniu utrpenia, ktoré predstavuje opätovný cyklus znovuzrodzovania. Je to stredná cesta, ktorá je kompromisom medzi zmyslovými pôžitkami a asketizmom.

Budha kázal, že všetky veci v materiálnom svete sú len ilúziou vrátane ega a že svetské pôžitky sú nestále a v konečnom dôsledku predstavujú sklamanie. V budhizme nie je ego trvalou entitou ako hinduistický átman, ale niečo, čo je podrobené zmene kvôli lipnutiu na predmetoch, ktoré sú vo svojej podstate netrvalé a iluzórne. Utrpenie v živote je spôsobované túžbou po predmetoch dostupných ľudským zmyslom. Preto treba odstrániť tento smäd poznaním, že to všetko nie je pravé Ja a že sa ma to v skutočnosti vôbec netýka. Tento najvyšší cieľ sa nazýva nirvána (doslova: vyvanutie, vyhasnutie plameňa). Svojím dôrazom na premáhanie utrpenia, na sebavýchovu osobnosti zapôsobil na ďalší vývoj východných filozofií skôr v moralistickom než v náboženskom zmysle.

Veľmi záleží na tom, čo si človek predstavuje pod pojmom „náboženstvo“. Z pohľadu budhistov, budhizmus nie je náboženstvom. Budhizmus je „Cesta“ (recept) k dosiahnutiu uvedomenia si reality a pravdy o živote.

Budhovo učenie

Budhovo učenie v jadre tvoria štyri vznešené pravdy:

1. existuje utrpenie

2. utrpenie má príčinu

3. utrpenie možno ukončiť

4. existuje cesta k ukončeniu utrpenia

Existuje utrpenie

Utrpením je narodenie i staroba, choroba i smrť, spojenie s nemilými i odlúčenie od milého, nesplnené priania. Utrpenie je aj akákoľvek zmena a človek je súhrn prebiehajúcich pochodov – dhammov (v sanskrite: dharma). Podstatu jedinca tvorí päť khand: telesnosť, cítenie, vnímanie, tvorivé sily a vedomie. Tie sa smrťou uvoľňujú a novým narodením znovu novo zoskupujú, a tak utrpenie pokračuje.

Utrpenie má príčinu

Konkrétne: vzniká z nevedomosti, zložiek karmických síl, uvedomovania, mena a tvaru, šestora zmyslových oblastí, dotyku, pociťovania, smädu (po živote), ulpievania, zvykom, vznikania, zrodenia, starnutia a umierania.

Utrpenie možno ukončiť

Čiže odstránením nevedomosti, zložiek karmických síl.

Existuje cesta k ukončeniu utrpenia

Celú cestu k osvieteniu možno rozčleniť na päť ciest. Najpoužívanejším rozdelením je:

1. cesta nahromadenia

2. cesta spojenia

3. cesta vhľadu

4. cesta meditácie (osemdielna cesta)

5. cesta meditácie

Cesta nahromadenia

Pozostáva z malej, strednej a veľkej časti. Malá pozostáva z pozorovania tela, pocitov mysle a javov. Strednú možno opísať výrokom: “Nedovoľ vznikať negatívnym činom. Ak už niečo také vznikne, vzdaj sa toho – pozitívnymi činmi rob presný opak.“ Vo veľkej ide o štyri druhy stavov koncentrácie (samádhi), ktoré na seba nadväzujú: “Ak usilovnosťou rozvinieš samádhi úsilia, dosiahneš jednobodovo sústredený stav mysle; práve tak, ako keď rozvinieš samádhi, ktoré analyzuje učenia.“

Cesta spojenia

Originálny verš z „Pokladu poznania“, ktorý objasňuje cestu spojenia, uvádza:„Samádhi obrátenia sa k dharme, usilovnosti, jednobodovej sústredenosti mysle a analyzovania, štyri časti cesty, ktoré vedú k definitívnemu pochopeniu sa spájajú so šestnástimi aspektmi štyroch vznešených právd (na ceste vhľadu), pričom dvakrát používame dôveru, usilovnosť, pozornosť, meditačnú koncentráciu a múdrosť.“

Cesta vhľadu

V mahájáne prechádza 16 aspektov do jednej sústredenej samádhi, pretože rozpoznanie základnej prázdnoty sa nedá deliť na jednotlivé aspekty.

Cesta meditácie

na ktorej prehlbujeme poznanie podstaty mysle, ktorú sme dosiahli na ceste vhľadu, možno zhrnúť do týchto bodov:

I. správne názory – znamená že rozumieme, prečo spočívame v meditačnej vyrovnanosti, rozlišujeme relatívnu a absolútnu pravdu

II. správne porozumenie – vieme čo máme povedať a ako sa máme správať, rozpoznávame podstatu mysle

III. správna reč – vieme čo môžeme ostatným povedať alebo ako sa pred nimi môžeme vyjadrovať, vždy máme správnu motiváciu

IV. správne konanie – zastavíme každý druh negativity

V. správny životný štýl – praktizujeme čisté chovanie sa, neklameme, nekradneme, atď., zažívame zmyslové vnímanie ako čisté

VI. správne úsilie – vieme čoho sa musíme vzdať a vieme k tomu použiť vždy ten správny prostriedok

VII. správna pozornosť – nezabúdame na objekt koncentrácie, zostávame v samádhi a veci analyzujeme tým správnym spôsobom

VIII. správna meditačná koncentrácia (samádhi) – prekonávame špecifické prekážky a praktizujeme správnu koncentráciu.

Znamená zrealizovanie absolútneho stavu buddhu.

Podstatou Budhovho učenia je teda zbavenie sa lipnutia na podmienenej existencii cestou vonkajšej a vnútornej disciplíny až po rozpoznanie neexistencie/iluzórnosti "ja" a nakoniec dosiahnutie osvietenia. Na otázku čo a prečo učí, Buddha vždy odpovedal: "Učím, pretože rovnako ako všetky bytosti chcete byť šťastní a vyhnúť sa utrpeniu. Učím ako sa veci majú".

Pozri aj

• Budha
• Budhistická filozofia
• Hínajána
• Mahájána
• Vadžrajána
• Tibetský budhizmus

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Budhizmus
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budhizmus

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Budhovo učenie
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Budhizmus