Mozog: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d Verzia používateľa 78.99.102.156 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Kelovy |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
'''Mozog''' ({{vjz|lat|''encephalon''}} ← z {{vjz|gre|''enkefalon''}}, ''en-'' v, ''kefalos'' hlava) je orgán, ktorý slúži ako centrum nervového systému všetkých stavovcov a väčšiny bezstavovcov – iba niektoré bezstavovce ako napríklad špongie, medúzy a hviezdice nemajú mozog, aj keď roztrúsené nervové tkanivo je u nich prítomné. Nachádza sa v hlave, zvyčajne blízko primárnych zmyslových orgánov. Mozog je najkomplexnejším orgánom tela stavovcov. U priemerného človeka sa mozgová kôra (najväčšia časť) skladá z 15 – 33 miliárd [[neurón]]ov,<ref>Pelvig, DP; Pakkenberg, H; Stark, AK; Pakkenberg, B (2008). "Neocortical glial cell numbers in human brains". ''Neurobiology of Aging'' '''29''' (11): 1754–1762. [[Digital object identifier|doi]]:[http://dx.doi.org/10.1016%2Fj.neurobiolaging.2007.04.013 10.1016/j.neurobiolaging.2007.04.013].[[PubMed Identifier|PMID]] [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17544173 17544173].</ref> pričom každý z nich komunikuje pomocou [[Synapsia (neurológia)|synapsií]] s ďalšími niekoľkými tisícmi [[neurón]]ov. Hmotnosť mozgu dospelého človeka je približne 1 400 g. |
'''Mozog''' ({{vjz|lat|''encephalon''}} ← z {{vjz|gre|''enkefalon''}}, ''en-'' v, ''kefalos'' hlava) je orgán, ktorý slúži ako centrum nervového systému všetkých stavovcov a väčšiny bezstavovcov – iba niektoré bezstavovce ako napríklad špongie, medúzy a hviezdice nemajú mozog, aj keď roztrúsené nervové tkanivo je u nich prítomné. Nachádza sa v hlave, zvyčajne blízko primárnych zmyslových orgánov. Mozog je najkomplexnejším orgánom tela stavovcov. U priemerného človeka sa mozgová kôra (najväčšia časť) skladá z 15 – 33 miliárd [[neurón]]ov,<ref>Pelvig, DP; Pakkenberg, H; Stark, AK; Pakkenberg, B (2008). "Neocortical glial cell numbers in human brains". ''Neurobiology of Aging'' '''29''' (11): 1754–1762. [[Digital object identifier|doi]]:[http://dx.doi.org/10.1016%2Fj.neurobiolaging.2007.04.013 10.1016/j.neurobiolaging.2007.04.013].[[PubMed Identifier|PMID]] [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17544173 17544173].</ref> pričom každý z nich komunikuje pomocou [[Synapsia (neurológia)|synapsií]] s ďalšími niekoľkými tisícmi [[neurón]]ov. Hmotnosť mozgu dospelého človeka je približne 1 400 g. |
||
== Mozog človeka |
== Mozog človeka == |
||
Mozog človeka je zložité zoskupenie vyšších a najvyšších nervových centier, ústredný orgán nervovej sústavy človeka. |
Mozog človeka je zložité zoskupenie vyšších a najvyšších nervových centier, ústredný orgán nervovej sústavy človeka. |
||
| Riadok 14: | Riadok 14: | ||
Časť mozgu nazývaná [[predĺžená miecha]] je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy. |
Časť mozgu nazývaná [[predĺžená miecha]] je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy. |
||
=== Stavba |
=== Stavba === |
||
Anatomicky sa mozog skladá z niekoľkých častí: |
Anatomicky sa mozog skladá z niekoľkých častí: |
||
* [[Predný mozog (koncový mozog a medzimozog)|predný mozog]] v širšom zmysle (veľký mozog v širšom zmysle; lat. ''prosencephalon''): |
* [[Predný mozog (koncový mozog a medzimozog)|predný mozog]] v širšom zmysle (veľký mozog v širšom zmysle; lat. ''prosencephalon''): |
||
Verzia z 20:24, 15. november 2016
Mozog (lat. encephalon ← z gr. enkefalon, en- v, kefalos hlava) je orgán, ktorý slúži ako centrum nervového systému všetkých stavovcov a väčšiny bezstavovcov – iba niektoré bezstavovce ako napríklad špongie, medúzy a hviezdice nemajú mozog, aj keď roztrúsené nervové tkanivo je u nich prítomné. Nachádza sa v hlave, zvyčajne blízko primárnych zmyslových orgánov. Mozog je najkomplexnejším orgánom tela stavovcov. U priemerného človeka sa mozgová kôra (najväčšia časť) skladá z 15 – 33 miliárd neurónov,[1] pričom každý z nich komunikuje pomocou synapsií s ďalšími niekoľkými tisícmi neurónov. Hmotnosť mozgu dospelého človeka je približne 1 400 g.
Mozog človeka
Mozog človeka je zložité zoskupenie vyšších a najvyšších nervových centier, ústredný orgán nervovej sústavy človeka.
Pozostáva z niekoľkých oddielov, ktoré sú uložené v lebečnej dutine. Jeho hlavná časť (mozog v užšom zmysle, veľký mozog) je koncový mozog. Jeho nižšie oddiely sa súborne nazývajú mozgový kmeň.
Prístredné závity na mozgovej spodine v koncovom mozgu patria k čuchovému mozgu, ktorý je výrazne vyvinutý u niektorých cicavcov.
Časť mozgu nazývaná predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy.
Stavba
Anatomicky sa mozog skladá z niekoľkých častí:
- predný mozog v širšom zmysle (veľký mozog v širšom zmysle; lat. prosencephalon):
- koncový mozog (predný mozog v užšom zmysle; veľký mozog v užšom zmysle; lat. telencephalon) : rozdelený na dve hemisféry
- medzimozog (lat. diencephalon),
- stredný mozog (lat. mesencephalon),
- zadný mozog v širšom zmysle:
- zadný mozog v užšom zmysle:
- mozoček (malý mozog; lat. cerebellum),
- Varolov most (lat. pons Varoli) a
- predĺžená miecha (lat. medulla oblongata), ktorá plynule prechádza do miechy.
- zadný mozog v užšom zmysle:
Zadný mozog v širšom zmysle a stredný mozog (okrem mozočka) tvoria tzv. mozgový kmeň. Inými slovami má teda mozog takéto zloženie:
- veľký mozog (v širšom zmysle)
- malý mozog (mozoček)
- mozgový kmeň
Z iného hľadiska mozog obsahuje najmä:
- sivú hmotu (mozgová a mozočková kôra, mozgové jadrá)
- bielu hmotu
- 4 komory (tzv. komorová sústava)
- mozgové cisterny
- subarachnoidálne priestory (podpavúčnicové priestory)
- cievy mozgu
- mozgovomiechový mok
Vývoj a zrenie mozgu
Mozog sa vytvára z kraniálnej časti neurálnej trubice, kde vznikajú tri vzájomne prepojené rozšírenia:
- prosencephalon (gr. pro – pred, enkefalon – mozog) – základ pre predný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
- mesencephalon (gr. mesos – stredný) – základ pre stredný mozog
- rhombencephalon (gr. rhombos – kosoštvorec) – základ pre zadný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
Vývoj a dozrievanie mozgu je veľmi zložitý a komplexný proces biologických a chemických zmien. Počas zrenia dochádza k rastu počtu i veľkosti neurónov a neuroglie, k tvoreníu nových vájomných spojení nervových buniek a k myelinizácii. K najdôležitejším procesom patrí gyrifikácia a myelinizácia mozgu.
Dve hemisféry
Referencie
- ↑ Pelvig, DP; Pakkenberg, H; Stark, AK; Pakkenberg, B (2008). "Neocortical glial cell numbers in human brains". Neurobiology of Aging 29 (11): 1754–1762. doi:10.1016/j.neurobiolaging.2007.04.013.PMID 17544173.
