Marianka: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 39: Riadok 39:
== Legenda ==
== Legenda ==
[[File:Slovakia marianka pilgrimagechurch.jpg|thumb|left|Pútny kostol]]
[[File:Slovakia marianka pilgrimagechurch.jpg|thumb|left|Pútny kostol]]
''Historici rádu pavlínov, ktorý toto miesto spravoval zapísali ústne tradovanú legendu o pustovníkovi, ktorý žil v tomto údolí a z hruškového dreva si vytesal sošku Panny Márie (podľa paulína Ľudovíta Kummera to bolo v roku 1030). Počas nepokojov, ktoré nastali v Uhorsku po smrti kráľa Štefana, pustovník musel zo svojho miesta utiecť. Sošku skryl do bútľavého stromu. Našla sa o niekoľko desaťročí neskôr. Spôsob ako sa soška našla je tiež zahalený. Najznámejšie tradovaná legenda hovorí, že v údolí žil zbojník, ktorému sa narodili ťažko postihnuté deti. Keď to nešťastný otec videl, sľúbil že napraví svoj život a dal sa na pokánie. Vo sne sa mu vraj zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde má kopať v zemi, nájsť tam sošku a pod ňou prameň. Ak vo vode prameňa vykúpe deti, budú zdravé. Tak sa aj stalo a bývalý zbojník zasvätil po tejto udalosti svoj život Božej službe.''[http://www.marianka.sk/web/?q=node/1]
''Historici rádu pavlínov, ktorý toto miesto spravoval zapísali ústne tradovanú legendu o pustovníkovi, ktorý žil v tomto údolí a z hruškového dreva si vytesal sošku Panny Márie (podľa paulína Ľudovíta Kummera to bolo v roku 1030). Počas nepokojov, ktoré nastali v Uhorsku po smrti kráľa Štefana, pustovník musel zo svojho miesta utiecť. Sošku skryl do bútľavého stromu. Našla sa o niekoľko desaťročí neskôr. Spôsob ako sa soška našla je tiež zahalený tajomstvom. Najznámejšie tradovaná legenda hovorí, že v údolí žil zbojník, ktorému sa narodili ťažko postihnuté deti. Keď to nešťastný otec videl, sľúbil že napraví svoj život a dal sa na pokánie. Vo sne sa mu vraj zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde má kopať v zemi, nájsť tam sošku a pod ňou prameň. Ak vo vode prameňa vykúpe deti, budú zdravé. Tak sa aj stalo a bývalý zbojník zasvätil po tejto udalosti svoj život Božej službe.''[http://www.marianka.sk/web/?q=node/1]


== Kultúrne pamiatky ==
== Kultúrne pamiatky ==

Verzia z 16:40, 27. november 2016

Marianka
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Malacky
Región Záhorie
Nadmorská výška 220 m n. m.
Súradnice 48°14′53″S 17°03′36″V / 48,248056°S 17,060000°V / 48.248056; 17.060000
Rozloha 3,22 km² (322 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 296 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 713,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1367
Starosta Peter Hasoň (nezávislý)
PSČ 900 33
ŠÚJ 508080
EČV (do r. 2022) MA
Tel. predvoľba +421-2
Adresa obecného
úradu
Ocú Marianka
Školská 32
Marianka
900 33
E-mailová adresa obec@marianka.sk
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Marianka
Webová stránka: marianka.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Marianka (nem. Mariatal, tiež Marienthal; maď. Máriavölgy; lat. Vallis Mariana) je obec na Slovensku v okrese Malacky. Marianka je známe pútnicke miesto, najstaršie na území bývalého Uhorska. Nachádza sa na úpätí Malých Karpát, v južnej časti Záhoria, severne od hlavného mesta Bratislavy.V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1377 a kaplnky sv. Anny z roku 1691, Panny Márie z roku 1721, Svätej studne z roku 1696, sv. Floriána z roku 1700 a Kalvária z roku 1936. Obec má 1 714 obyvateľov.

Legenda

Pútny kostol

Historici rádu pavlínov, ktorý toto miesto spravoval zapísali ústne tradovanú legendu o pustovníkovi, ktorý žil v tomto údolí a z hruškového dreva si vytesal sošku Panny Márie (podľa paulína Ľudovíta Kummera to bolo v roku 1030). Počas nepokojov, ktoré nastali v Uhorsku po smrti kráľa Štefana, pustovník musel zo svojho miesta utiecť. Sošku skryl do bútľavého stromu. Našla sa o niekoľko desaťročí neskôr. Spôsob ako sa soška našla je tiež zahalený tajomstvom. Najznámejšie tradovaná legenda hovorí, že v údolí žil zbojník, ktorému sa narodili ťažko postihnuté deti. Keď to nešťastný otec videl, sľúbil že napraví svoj život a dal sa na pokánie. Vo sne sa mu vraj zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde má kopať v zemi, nájsť tam sošku a pod ňou prameň. Ak vo vode prameňa vykúpe deti, budú zdravé. Tak sa aj stalo a bývalý zbojník zasvätil po tejto udalosti svoj život Božej službe.[2]

Kultúrne pamiatky

  1. Velatické hradisko (1200 – 1000 pre n.l.). Nachádza sa nad obcou na Baranej lúke.
  2. Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie. Základný kameň položil v roku 1377 uhorský kráľ Ľudovít I. z vďaky za víťazstvo nad tureckými vojskami. V kostole sa nachádzajú barokové oltáre a soška Panny Márie Tálenskej. V roku 2011 povýšený na baziliku minor.[3]
  3. Execičný dom Nepoškvrnenej Panny Márie v správe Kongregácie bratov tešiteľov, pôvodne kláštor rádu Paulínov (16. stor.). Po vybudovaní slúžil dve storočia ako sídlo generála rádu a stredisko rehole v Uhorsku. V roku 1786, kedy takmer všetky rehole, vrátane paulínskej, Jozef II. rozpustil, kláštor začal pustnúť. V 19. stor. bol upravený pre účely poľovníckeho zámočku.
  4. Kaplnka Sv. Anny (1691)
  5. Kaplnka Sv. Studne(1696). Nachádza sa pri „zázračnom“ prameni s údajne liečivými schopnosťami. Ľudia si sem chodia naberať vodu do fliaš z širokého okolia.
  6. Kaplnka Sv. Floriána (1700)
  7. kaplnka na poľnej ceste do Stupavy
  8. šesť mariánskych kaplniek (zač. 18. stor.).
  9. Lurdská jaskyňa s množstvom odkazov vytesaných do kamenných platní, kde celoročne horia sviečky a sú položené živé kvety.[4]
  10. Kalvária, štrnásť kaplniek Krížovej cesty vyzdobené 50 sochami v životnej veľkosti (1930 – 1936)
  11. Socha sv. Pavla Pustovníka (zač. 18. stor.)
  12. súsošie sv. Jána Nepomuckého (18. stor.)
  13. pilier so sochou Panny Márie tálenskej a socha Božského Srdca (1. pol. 20. stor.).
Krížová cesta

Technické pamiatky

  1. Stará ľadovňa, kde sa uskladňoval v zime vyrúbaný ľad z rybníkov v Máste a Stupave. Ľad sa používal v teplých jarných a letných mesiacoch predovšetkým na chladenie piva a vína.
  2. Váhovňa  (zvyšky murovanej stavby) v blízkosti kameňolomu, kde sa ťažila bridlica na výrobu strešnej krytiny, tabúľ na biliardové, ruletové a krajčírske stoly i školských tabuliek (5000 kusov denne). Výrobky sa vyvážali do celej monarchie, Francúzska, Anglicka a Egypta.[5]

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Koanke povýšený na Baziliku minor
  4. Pútnické miesto Marianka
  5. [1]

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marianka