3. symfónia (Saint-Saëns): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
| Riadok 14: | Riadok 14: | ||
Skladateľ symfóniu dokončil v roku [[1886]] na objednávku Londýnskej filharmonickej spoločnosti. Saint-Saënsovi sa dlho nepodarilo získať výrazný úspech v symfonickej tvorbe. O svojej tretej symfónií prehlásil: „Dal som do nej všetko, čoho som bol schopný. Čo sa mi podarilo tu, už nikdy nedosiahnem znovu“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dubal|meno=David|titul=The Essential Canon of Classical Music|vydanie=|vydavateľ=|miesto=New York|rok=2003|isbn=|strany=337}}</ref> Ďalšiu symfóniu už nikdy nenapísal. Tretia symfónia predstavuje akúsi rekapituláciu jeho života. Z tohto dôvodu v nej netradične použil [[organ]] a [[klavír]] – dva nástroje, ktoré ho sprevádzali po celý život. Dielo od začiatku plánoval venovať skladateľovi a svojmu priateľovi [[Franz List|Franzovi Lisztovi]], ten však zomrel krátko po [[londýn]]skej premiére diela. Saint-Saëns tak nakoniec skladbu venoval Lisztovej pamiatke. |
Skladateľ symfóniu dokončil v roku [[1886]] na objednávku Londýnskej filharmonickej spoločnosti. Saint-Saënsovi sa dlho nepodarilo získať výrazný úspech v symfonickej tvorbe. O svojej tretej symfónií prehlásil: „Dal som do nej všetko, čoho som bol schopný. Čo sa mi podarilo tu, už nikdy nedosiahnem znovu“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dubal|meno=David|titul=The Essential Canon of Classical Music|vydanie=|vydavateľ=|miesto=New York|rok=2003|isbn=|strany=337}}</ref> Ďalšiu symfóniu už nikdy nenapísal. Tretia symfónia predstavuje akúsi rekapituláciu jeho života. Z tohto dôvodu v nej netradične použil [[organ]] a [[klavír]] – dva nástroje, ktoré ho sprevádzali po celý život. Dielo od začiatku plánoval venovať skladateľovi a svojmu priateľovi [[Franz List|Franzovi Lisztovi]], ten však zomrel krátko po [[londýn]]skej premiére diela. Saint-Saëns tak nakoniec skladbu venoval Lisztovej pamiatke. |
||
Premiéra diela sa uskutočnila 19. mája 1886 v [[St James's Hall]] v Londýne. Zaznel aj Saint-[[Camille Saint-Saëns|Saë]]<nowiki/>nsov Klavírny koncert č. 4 c mol, a skladateľ sa teda na tomto koncerte predviedol aj ako sólista a dirigent.<ref>{{Citácia periodika|titul=Organ Symphony {{!}} work by Saint-Saens|periodikum=Encyclopedia Britannica|url=https://www.britannica.com/topic/Organ-Symphony|dátum prístupu=2016-12-17}}</ref> |
Premiéra diela sa uskutočnila 19. mája 1886 v [[St James's Hall]] v Londýne. Zaznel aj Saint-[[Camille Saint-Saëns|Saë]]<nowiki/>nsov Klavírny koncert č. 4 c mol, a päťdesiatročný skladateľ sa teda na tomto koncerte predviedol aj ako sólista a dirigent.<ref>{{Citácia periodika|titul=Organ Symphony {{!}} work by Saint-Saens|periodikum=Encyclopedia Britannica|url=https://www.britannica.com/topic/Organ-Symphony|dátum prístupu=2016-12-17}}</ref> |
||
==Analýza== |
==Analýza== |
||
Verzia z 23:35, 17. december 2016
Symfónia č. 3 c mol "Avec orgue", Op. 78 | |
| Druh skladby | symfónia |
|---|---|
| Vznik | 1886 |
| Približná dĺžka | 36 min. |
| Časti skladby | |
| |
| Inštrumentácia | |
| Picc., 2 Fl., 2 Ob., Cor.i., 2 Cl., Cl.b., 2 Fag., Cfg. - 4 Cor., 2 Tr., 3 Tromb., Tb. - Timp., G.C., Ptti, Trg. - Pno., Org. - Archi. | |
Symfónia č. 3 c mol „Organová“, Op. 78 je dielo francúzskeho skladateľa Camille Saint-Saënsa.
Vznik
Skladateľ symfóniu dokončil v roku 1886 na objednávku Londýnskej filharmonickej spoločnosti. Saint-Saënsovi sa dlho nepodarilo získať výrazný úspech v symfonickej tvorbe. O svojej tretej symfónií prehlásil: „Dal som do nej všetko, čoho som bol schopný. Čo sa mi podarilo tu, už nikdy nedosiahnem znovu“[1] Ďalšiu symfóniu už nikdy nenapísal. Tretia symfónia predstavuje akúsi rekapituláciu jeho života. Z tohto dôvodu v nej netradične použil organ a klavír – dva nástroje, ktoré ho sprevádzali po celý život. Dielo od začiatku plánoval venovať skladateľovi a svojmu priateľovi Franzovi Lisztovi, ten však zomrel krátko po londýnskej premiére diela. Saint-Saëns tak nakoniec skladbu venoval Lisztovej pamiatke.
Premiéra diela sa uskutočnila 19. mája 1886 v St James's Hall v Londýne. Zaznel aj Saint-Saënsov Klavírny koncert č. 4 c mol, a päťdesiatročný skladateľ sa teda na tomto koncerte predviedol aj ako sólista a dirigent.[2]
Analýza
Dielo je skomponované pre veľký symfonický orchester doplnený o klavír a organ. Organ sa objavuje v pomalej časti Poco adagio a potom vo finále skladby (časti Maestoso - Allegro). Hoci symfónia sa dnes najčastejšie uvádza s prívlastkom "Organová", pôvodný skladateľov titul znie "S organom", čo naznačuje, že organ tu nemá koncertantné ambície a jeho úloha je synergická s ostatnými nástrojmi orchestra. Napriek tomu zvuk veľkého 32 píšťalového organu dodáva skladbe najmä pri živom prevedení jedinečnú majestátnosť a efekt. Klavír sa objavuje v časti Presto vtipnými krátkymi virtuóznymi vstupmi a v časti Maestoso v sprievodnej štvorručnej podobe.
Symfónia je skomponovaná ako dvojvetová, hoci sa v jej pláne dajú ľahko rozlíšiť 4 hlavné celky zodpovedajúce tradičnej symfonickej stavbe, vrátane druhej pomalej a tretej "tanečnej" časti. Napriek zreteľne oddeliteľným častiam sa však symfónia vyznačuje cyclickou transformáciou ústredného motívu v celom jej priebehu, v duchu lisztovskej "tématickej transformácie".[3] Práve to dodáva skladbe rafinovanú prepracovanosť a súdržnosť, ktorá je jej najsilnejšou stránkou, netradičná inštrumentácia ju už len podporuje vonkajším efektom.
Symfónia začína v tempe Adagio krátkym úvodom, ktorého nálada je pesimistická až trúchlivá. V ďalšej časti, Allegro moderato, sa rozvíja naliehavá staccatová téma. V tejto časti skladateľ využil motív z Lisztovho diela Totentanz. Zakrátko zaznie aj druhá téma. Časť Poco adagio zodpovedá pomalej vete v tradičnej symfonickej stavbe. V tejto časti sa už objavuje organ, ktorý tvorí sprievod sláčikom v krásnej pietnej téme. Celá prvá veta končí v tichom morende. Druhá veta začína energickým Allegro moderato. To ešte viac zrýchli v Presto, v ktorom sa objavujú veľmi rýchle vstupy klavíru. Maestoso otvára organ so svojím mohutným kvintakordom z C dur. Ozýva ešte dvakrát ako vyvrcholenie krátkych sláčikových vstupov. Vzápätí sláčiky, podfarbované štvorručným žblnkaním klavíra, uvádzajú hlavnú serenádovú tému, odvodenú od hlavnej témy prvej vety. Ide o jeden z najskvelejších okamihov skladby. Téma sa zopakuje v mohutnej hymnickej podobe s podporou organu, pričom každá fráza témy je zakončená krátkou fanfárou plechových nástrojov. Vedľajšia téma je nežnejšia a výrazne kratšia. V záverečnom, veľkolepo koncipovanom úseku skladby sa tempo zrýchľuje na Allegro a dielo smeruje k efektnému vyvrcholeniu. Posledné takty uzatvára niekoľko zostupných úderov na tympany s organovým akordom v pozadí a záverečný akord orchestra.
Vybrané nahrávky
- Eugene Ormandy, Philadelphia Orchestra
- Charles Munch, Boston Symphony Orchestra
- Christian Badea, Royal Philharmonic Orchestra
- Jean Martinon, Orchestre National de l'ORTF
- Jun Märkl, Symfonický Orchester z Španielčina Rádio Televízia.
V populárnej kultúre
- melódia hlavnej témy z Maestoso bola použitá v piesni Scotta Fitzgeralda a Yvonne Keeley - If I Had Words z roku 1977
- hlavná téma z Maestoso v odlišnom aranžmáne a viacerých podobách je ústredný hudobný motív filmu Prasiatko Babe z roku 1995
Referencie
- ↑ DUBAL, David. The Essential Canon of Classical Music. New York : [s.n.], 2003. S. 337.
- ↑ Organ Symphony | work by Saint-Saens. Encyclopedia Britannica. Dostupné online [cit. 2016-12-17].
- ↑ SERVICE, Tom. Symphony guide: Saint-Saëns's Third (the Organ symphony). The Guardian, 2014-02-25. Dostupné online [cit. 2016-12-17]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)