Arvaniti: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Epikouros (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 2: Riadok 2:
{{Bez zdroja}}
{{Bez zdroja}}


'''Arvaniti''' ([[Gréčtina|gr.]] Αρβανίτες - Arvanites; [[Arvanitika|arvan.]] Αρbε̰ρεσ̈ε̰ - Arbereše) sú [[Albánci]] z [[Grécko|Grécka]]. Do Grécka prišli v neskorom [[stredovek]]u a v niektorých oblastiach Grécka si udržali majoritné postavenie až do [[20. storočie|20. storočia]]. Hovoria dialektom [[Toskitská albánčina|Toskitskej albánčiny]] (Arvanitika). Arvaniti sú členovia gréckej ortodoxnej cirkvi a aj to je jeden z dôvodov, prečo sa nepovažujú za [[Albánci|Albáncov]].
'''Arvaniti''' ([[Gréčtina|gr.]] Αρβανίτες - Arvanites; [[Arvanitika|arvan.]] Αρbε̰ρεσ̈ε̰ - Arbereše) sú po albánsky hovoriace obyvvateľstvo južného [[Grécko|Grécka]]. Do Grécka prišli v neskorom [[stredovek]]u a v niektorých oblastiach Grécka si udržali majoritné postavenie až do [[20. storočie|20. storočia]]. Hovoria dialektom [[Toskitská albánčina|Toskitskej albánčiny]] (Arvanitika). Arvaniti sú členovia gréckej ortodoxnej cirkvi a aj to je jeden z dôvodov, prečo sa nepovažujú za [[Albánci|Albáncov]]. Vždy sa sami označovali ako [[Gréci]].


== Dejiny ==
== Dejiny ==
[[Súbor:Bouboulina Friedel engraving 1827.jpg|náhľad|vpravo|Laskarina Bubulina]]
[[Súbor:Bouboulina Friedel engraving 1827.jpg|náhľad|vpravo|Laskarina Bubulina]]
Arvaniti prišli z južného [[Albánsko|Albánska]] do [[Grécko|Grécka]] počas neskorého stredoveku (13.-16. stor.), pravdepodobne ich sem pozvalo [[Latinské cisárstvo]], aby osídlili vojnou vyľudnené oblasti, pozývali ich však aj grécki vládcovia. Arvaniti osídlili [[Epirus]], južnú [[Boiótia|Bojótiu]], južnú [[Eubója|Eubóju]], [[Atika|Atiku]] a väčšiu časť severovýchodného [[Peloponéz]]u ([[Argolida]]) aj s ostrovami [[Ydra]], [[Spetses]] a [[Poros]]. V Atike, južnej Bojótií a južnej Eubóji sa stali väčšinovým obyvateľstvom keď asimilovali grécku menšinu. V Bojótií tvorili takmer polovicu miestneho obyvateľstva, druhá polovica boli [[Gréci]], ktorí žili hlavne v mestách ako [[Téby]] a [[Livadia]], zatiaľ čo Arvaniti žili na vidieku. V Atike tvorili väčšinu, Gréci tu boli sústreďovaní v [[Atény|Aténach]], [[Megara|Megare]], na ostrovoch [[Aegina (ostrov)|Aegina]] a [[Salamína]] a v niekoľkých malých atických dedinách. Na severovýchode Peloponézu tvorili Gréci väčšinu, síce ich bolo iba o niečo viac. Gréci tu žili v [[Korint]]e, [[Nauplio]]ne a [[Argos]]e a okolitom viedieckom kraji, v kraji [[Nemea]] a [[Epidauros|Epidauria]]. Arvaniti pravdepodobne albánskeho pôvodu, no niektoré tvrdenia hovoria, že môže ísť o poalbánčených severoepirských Grékov, nakoľko [[Gréci]] obývali veľkú časť dnešného Albánska už od staroveku. V Grécku slúžili pod gréckymi šlachticmi a podliehali vplyvu gréckej ortodoxnej cirkvi, čím sa Arvaniti kultúrne pogréčtili, uchovali si však svoj jazyk. Výnimkou bol iba [[Epirus]], kde sa takmer všetci Arvaniti po príchode [[Turci|Turkov]] islamizovali a tak sa dištancovali od pôvodného gréckeho obyvateľstva, ktoré ich nazývalo ''Turkoalvani (čiže Turkoalbánci)''. Počas tureckej vlády boli aj mimo Epiru niektorí Arvaniti [[islam]]izovaní. Hrali významnú úlohu v Gréckej vojne za nezávislosť. Významní generáli arvanitského pôvodu boli [[Markos Botsaris]], Kountouriotis, Kriezis a námorná kapitánka [[Laskarina Bubulina]]. Počas tejto vojny tu Gréci vyvraždili mnoho islamských Arvanitov. V Gréckom štáte tvorili významnú menšinu a podľa niektorých zdrojov sa vraj rokovalo, či sa uzná albánčina ako štátny jazyk. Nakoniec bolo rozhodnuté o používaní gréčtiny a Arvaniti boli označovaní ako albanofónni Gréci, ktorými sa aj sami cítili. Situácia sa zmenila v r. [[1921]]-[[1923]], kedy do Grécka prišlo 2 000 000 Grékov z Anatólie po výmene obyvateľstva medzi Gréckom a [[Turecko]]m. Títo [[Maloázijskí Gréci]] osídlili hlavne [[Macedónia|Macedóniu]] a [[Atika|Atiku]], teda územia v ktorom Gréci netvorili väčšinu. Po tejto udalosti už boli Arvaniti slabou menšinou Grécka a veľa z nich sa pomiešalo s Grékmi a hellenizovalo sa. Do výmeny obyvateľstva boli zahrnutí aj moslimskí Arvaniti, ktorí odišli do [[Turecko|Turecka]]. Potom ich grécka vláda začala prenasledovať, Metaxasov režim zakázal používať ich jazyk a počas jeho obdobia sa všetci moslimskí Arvaniti, ktorí tu ešte ostali vysťahovali z Epira do Albánska a z Albánska prišli do Grécka albánski Gréci. Po páde Metaxasa bolo samozrejme rozprávať arvanitikou opäť povolené.[[Súbor:Pelopones ethnic.JPG|náhľad|Etnická mapa Peloponézu z r. 1890, červenou farbou sú vyznačení Arvaniti, fialovou Gréci.]]
Arvaniti prišli z južného [[Albánsko|Albánska]] do [[Grécko|Grécka]] počas neskorého stredoveku (13.-16. stor.), pravdepodobne ich sem pozvalo [[Latinské cisárstvo]], aby osídlili vojnou vyľudnené oblasti, pozývali ich však aj grécki vládcovia. Arvaniti osídlili [[Epirus]], južnú [[Boiótia|Bojótiu]], južnú [[Eubója|Eubóju]], [[Atika|Atiku]] a väčšiu časť severovýchodného [[Peloponéz]]u ([[Argolida]]) aj s ostrovami [[Ydra]], [[Spetses]] a [[Poros]]. V Atike, južnej Bojótií a južnej Eubóji sa stali väčšinovým obyvateľstvom keď asimilovali grécke obyvateľstvo. V Bojótií tvorili takmer polovicu miestneho obyvateľstva, druhá polovica boli [[Gréci]], ktorí žili hlavne v mestách ako [[Téby]] a [[Livadia]], zatiaľ čo Arvaniti žili na vidieku. V Atike tvorili väčšinu, Gréci tu boli sústreďovaní v [[Atény|Aténach]], [[Megara|Megare]], na ostrovoch [[Aegina (ostrov)|Aegina]] a [[Salamína]] a v niekoľkých malých atických dedinách. Na severovýchode Peloponézu tvorili Gréci väčšinu, síce ich bolo iba o niečo viac. Gréci tu žili v [[Korint]]e, [[Nauplio]]ne a [[Argos]]e a okolitom viedieckom kraji, v kraji [[Nemea]] a [[Epidauros|Epidauria]]. Arvaniti sa usadzovali na vidieku a nikdy neprenikali do väčších gréckych miest, ako [[Nafplio]], [[Théby]], či [[Livadia]].
Arvaniti boli pravdepodobne albánskeho pôvodu, no niektoré tvrdenia hovoria, že môže ísť o poalbánčených severoepirských Grékov, nakoľko [[Gréci]] obývali veľkú časť dnešného Albánska už od staroveku. V Grécku slúžili pod gréckymi šľachticmi a podliehali vplyvu gréckej ortodoxnej cirkvi, čím sa Arvaniti nepodielali na vzniku albánskeho národa, uchovali si však svoj jazyk. Výnimkou bol iba [[Epirus]], kde sa takmer všetci Arvaniti po príchode [[Turci|Turkov]] islamizovali a tak sa dištancovali od pôvodného gréckeho obyvateľstva, ktoré ich nazývalo ''Turkoalvani (čiže Turkoalbánci)''. Počas tureckej vlády boli aj mimo Epiru niektorí Arvaniti [[islam]]izovaní. Hrali významnú úlohu v Gréckej vojne za nezávislosť. Významní generáli arvanitského pôvodu boli [[Markos Botsaris]], Kountouriotis, Kriezis a námorná kapitánka [[Laskarina Bubulina]]. Počas tejto vojny tu kresťania vyvraždili mnoho islamských Arvanitov, ktorých vnímali ako Turkov. V Gréckom štáte tvorili významnú menšinu a podľa niektorých zdrojov sa vraj rokovalo, či sa uzná albánčina ako druhý štátny jazyk. Nakoniec bolo rozhodnuté o používaní gréčtiny a Arvaniti boli označovaní ako albanofónni Gréci, ktorými sa aj sami cítili. Situácia sa zmenila v r. [[1921]]-[[1923]], kedy do Grécka prišlo 2 000 000 Grékov z [[Malá Ázia|Malej Ázie]], po výmene obyvateľstva medzi Gréckom a [[Turecko]]m. Títo [[Maloázijskí Gréci]] osídlili hlavne [[Macedónia|Macedóniu]] a [[Atika|Atiku]], teda územia v ktorom Gréci netvorili jasnú väčšinu. Po tejto udalosti už boli Arvaniti slabou menšinou Grécka a veľa z nich sa pomiešalo s Grékmi a [[Helenizácia|helenizovali]] sa. Do výmeny obyvateľstva boli zahrnutí aj moslimskí Arvaniti, ktorí odišli do [[Turecko|Turecka]]. Potom ich grécka vláda začala prenasledovať, pravicový diktátorský Metaxasov režim zakázal používať ich jazyk a počas jeho obdobia sa všetci moslimskí Arvaniti, ktorí tu ešte ostali vysťahovali z Epira do Albánska a z Albánska prišli do Grécka albánski Gréci. Po páde Metaxasa bolo samozrejme rozprávať arvanitikou opäť povolené, no keďže nešlo o jazyk etnickej menšiny, rýchlo sa dobrovoľne prestalo arvanítsky rozprávať.[[Súbor:Pelopones ethnic.JPG|náhľad|Etnická mapa Peloponézu z r. 1890, červenou farbou sú vyznačení Arvaniti, fialovou Gréci.]]


== Demografia ==
== Demografia ==
Po spomínanej výmene obyvateľstva sa z Arvanitov stala vo všetkých oblastiach menšina. Mnoho z nich sa hellenizovalo keď odišli do veľkých miest. Cenzus z r. [[1934]] udáva počet 70 000 Arvanitov v Atike, cenzus z r. [[1976]] udáva počet 140 000 Arvanitov v Attike a v Bojótií. Dnes ich je približne 140 000 v celom Grécku, no ich menšinové postavenie sa neuznáva, sú označovaní za albanofónnych Grékov. Dnes sa predpokladá, že približne 300 000 Grékov má predka Arvanita. Vďaka urbanizácií a miešaniu je už nepomiešaných Arvanitov veľmi málo a ide predovšetkým o starších ľudí.
Po spomínanej výmene obyvateľstva sa z Arvanitov stala vo všetkých oblastiach menšina. Mnoho z nich sa helenizovalo keď odišli do veľkých miest. Cenzus z r. [[1934]] udáva počet 70 000 Arvanitov v Atike, cenzus z r. [[1976]] udáva počet 140 000 Arvanitov v Attike a v Bojótií. Dnes ich je približne 140 000 v celom Grécku, no ich menšinové postavenie sa neuznáva, sú označovaní za albanofónnych Grékov, ako sa aj sami cítia a odmietajú prirovnávanie k Albáncom. Dnes sa predpokladá, že približne 300 000 Grékov má predka Arvanita. Vďaka urbanizácií a miešaniu je už nepomiešaných Arvanitov veľmi málo a ide predovšetkým o starších ľudí na vidieku. Jazykom dnes rozpráva maximálne 50.000 Grékov, pravdepodobne ale oveľa menej a ide predovšetkým o starších ľudí. Mladí jazyku nanajviš pasívne rozumejú, málo z nich ním plynule hovorí.


== Antropológia ==
== Antropológia ==
V sedemdesiatych rokoch antropológ Theodoros Pitsios urobil antropologickú analýzu Arvanitov, keď skúmal oblasti osídlené Arvanitmi v južnom Grécku a na Peloponéze. Zistilo sa, že sa Arvaniti a Gréci antropologicky vôbec nelíšia, naopak, že sú značne odlišní od Albáncov. Táto teória viedla k hypotéze, že väčšina moderných Arvanitov vlastne nie sú potomkovia pôvodných Arvanitov, ktorí v 11. – 16. stor. osídlili Grécko, ale sú to iba pôvodní Gréci, ktorí sa mali poalbánčiť po príchode Arvanitov do týchto oblastí. Ale táto teória nie je potvrdená. Niektoré teórie hovoria, že Arvaniti sú poalbánčení Gréci, ktorí obývali dnešné Albánsko a keď osídlili Grécko hovorili už po Albánsky. Iná teória hovorí, že Arvaniti sú potomkovia pôvodných starovekých obyvateľov Grécka, ktorí tu sídlili ešte pred príchodom Grékov. Keďže sa ich DNA analýza neuskutočnila, nemožno žiadnu z týchto hypotéz potvrdiť.
V sedemdesiatych rokoch antropológ Theodoros Pitsios urobil antropologickú analýzu Arvanitov, keď skúmal oblasti osídlené Arvanitmi v južnom Grécku a na Peloponéze. Zistilo sa, že sa Arvaniti a Gréci antropologicky vôbec nelíšia, naopak, že sú značne odlišní od Albáncov. Táto teória viedla k hypotéze, že väčšina moderných Arvanitov vlastne nie sú potomkovia pôvodných Arvanitov, ktorí v 11. – 16. stor. osídlili Grécko, ale sú to iba pôvodní Gréci, ktorí sa mali poalbánčiť po príchode Arvanitov do týchto oblastí. Niektoré teórie hovoria, že Arvaniti sú poalbánčení Gréci, ktorí obývali dnešné Albánsko a keď osídlili Grécko hovorili už po albánsky. Iná teória hovorí, že Arvaniti sú potomkovia pôvodných starovekých obyvateľov Grécka, ktorí tu sídlili ešte pred príchodom Grékov. Toto je však albánska nacionalistická teória, ktorá nemôže byť pravdivá, na základe historických poznatkov. Je však určite pravdepodobné, že novousadení Arvaniti medzi seba vstrebali veľkú časť grécky hovoriaceho obyvateľstva na miestach, kde sa usadili. Európski cestovatelia v Grécku v 18.-19. stor. dokumentujú, že v mnohých attických dedinách je gréčtina nahradzovaná arvanítčinou.


==Známi Arvaniti==
==Známi Arvaniti==

Verzia z 17:48, 27. december 2016

Arvaniti (gr. Αρβανίτες - Arvanites; arvan. Αρbε̰ρεσ̈ε̰ - Arbereše) sú po albánsky hovoriace obyvvateľstvo južného Grécka. Do Grécka prišli v neskorom stredoveku a v niektorých oblastiach Grécka si udržali majoritné postavenie až do 20. storočia. Hovoria dialektom Toskitskej albánčiny (Arvanitika). Arvaniti sú členovia gréckej ortodoxnej cirkvi a aj to je jeden z dôvodov, prečo sa nepovažujú za Albáncov. Vždy sa sami označovali ako Gréci.

Dejiny

Laskarina Bubulina

Arvaniti prišli z južného Albánska do Grécka počas neskorého stredoveku (13.-16. stor.), pravdepodobne ich sem pozvalo Latinské cisárstvo, aby osídlili vojnou vyľudnené oblasti, pozývali ich však aj grécki vládcovia. Arvaniti osídlili Epirus, južnú Bojótiu, južnú Eubóju, Atiku a väčšiu časť severovýchodného Peloponézu (Argolida) aj s ostrovami Ydra, Spetses a Poros. V Atike, južnej Bojótií a južnej Eubóji sa stali väčšinovým obyvateľstvom keď asimilovali grécke obyvateľstvo. V Bojótií tvorili takmer polovicu miestneho obyvateľstva, druhá polovica boli Gréci, ktorí žili hlavne v mestách ako Téby a Livadia, zatiaľ čo Arvaniti žili na vidieku. V Atike tvorili väčšinu, Gréci tu boli sústreďovaní v Aténach, Megare, na ostrovoch Aegina a Salamína a v niekoľkých malých atických dedinách. Na severovýchode Peloponézu tvorili Gréci väčšinu, síce ich bolo iba o niečo viac. Gréci tu žili v Korinte, Nauplione a Argose a okolitom viedieckom kraji, v kraji Nemea a Epidauria. Arvaniti sa usadzovali na vidieku a nikdy neprenikali do väčších gréckych miest, ako Nafplio, Théby, či Livadia.

Arvaniti boli pravdepodobne albánskeho pôvodu, no niektoré tvrdenia hovoria, že môže ísť o poalbánčených severoepirských Grékov, nakoľko Gréci obývali veľkú časť dnešného Albánska už od staroveku. V Grécku slúžili pod gréckymi šľachticmi a podliehali vplyvu gréckej ortodoxnej cirkvi, čím sa Arvaniti nepodielali na vzniku albánskeho národa, uchovali si však svoj jazyk. Výnimkou bol iba Epirus, kde sa takmer všetci Arvaniti po príchode Turkov islamizovali a tak sa dištancovali od pôvodného gréckeho obyvateľstva, ktoré ich nazývalo Turkoalvani (čiže Turkoalbánci). Počas tureckej vlády boli aj mimo Epiru niektorí Arvaniti islamizovaní. Hrali významnú úlohu v Gréckej vojne za nezávislosť. Významní generáli arvanitského pôvodu boli Markos Botsaris, Kountouriotis, Kriezis a námorná kapitánka Laskarina Bubulina. Počas tejto vojny tu kresťania vyvraždili mnoho islamských Arvanitov, ktorých vnímali ako Turkov. V Gréckom štáte tvorili významnú menšinu a podľa niektorých zdrojov sa vraj rokovalo, či sa uzná albánčina ako druhý štátny jazyk. Nakoniec bolo rozhodnuté o používaní gréčtiny a Arvaniti boli označovaní ako albanofónni Gréci, ktorými sa aj sami cítili. Situácia sa zmenila v r. 1921-1923, kedy do Grécka prišlo 2 000 000 Grékov z Malej Ázie, po výmene obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Títo Maloázijskí Gréci osídlili hlavne Macedóniu a Atiku, teda územia v ktorom Gréci netvorili jasnú väčšinu. Po tejto udalosti už boli Arvaniti slabou menšinou Grécka a veľa z nich sa pomiešalo s Grékmi a helenizovali sa. Do výmeny obyvateľstva boli zahrnutí aj moslimskí Arvaniti, ktorí odišli do Turecka. Potom ich grécka vláda začala prenasledovať, pravicový diktátorský Metaxasov režim zakázal používať ich jazyk a počas jeho obdobia sa všetci moslimskí Arvaniti, ktorí tu ešte ostali vysťahovali z Epira do Albánska a z Albánska prišli do Grécka albánski Gréci. Po páde Metaxasa bolo samozrejme rozprávať arvanitikou opäť povolené, no keďže nešlo o jazyk etnickej menšiny, rýchlo sa dobrovoľne prestalo arvanítsky rozprávať.

Etnická mapa Peloponézu z r. 1890, červenou farbou sú vyznačení Arvaniti, fialovou Gréci.

Demografia

Po spomínanej výmene obyvateľstva sa z Arvanitov stala vo všetkých oblastiach menšina. Mnoho z nich sa helenizovalo keď odišli do veľkých miest. Cenzus z r. 1934 udáva počet 70 000 Arvanitov v Atike, cenzus z r. 1976 udáva počet 140 000 Arvanitov v Attike a v Bojótií. Dnes ich je približne 140 000 v celom Grécku, no ich menšinové postavenie sa neuznáva, sú označovaní za albanofónnych Grékov, ako sa aj sami cítia a odmietajú prirovnávanie k Albáncom. Dnes sa predpokladá, že približne 300 000 Grékov má predka Arvanita. Vďaka urbanizácií a miešaniu je už nepomiešaných Arvanitov veľmi málo a ide predovšetkým o starších ľudí na vidieku. Jazykom dnes rozpráva maximálne 50.000 Grékov, pravdepodobne ale oveľa menej a ide predovšetkým o starších ľudí. Mladí jazyku nanajviš pasívne rozumejú, málo z nich ním plynule hovorí.

Antropológia

V sedemdesiatych rokoch antropológ Theodoros Pitsios urobil antropologickú analýzu Arvanitov, keď skúmal oblasti osídlené Arvanitmi v južnom Grécku a na Peloponéze. Zistilo sa, že sa Arvaniti a Gréci antropologicky vôbec nelíšia, naopak, že sú značne odlišní od Albáncov. Táto teória viedla k hypotéze, že väčšina moderných Arvanitov vlastne nie sú potomkovia pôvodných Arvanitov, ktorí v 11. – 16. stor. osídlili Grécko, ale sú to iba pôvodní Gréci, ktorí sa mali poalbánčiť po príchode Arvanitov do týchto oblastí. Niektoré teórie hovoria, že Arvaniti sú poalbánčení Gréci, ktorí obývali dnešné Albánsko a keď osídlili Grécko hovorili už po albánsky. Iná teória hovorí, že Arvaniti sú potomkovia pôvodných starovekých obyvateľov Grécka, ktorí tu sídlili ešte pred príchodom Grékov. Toto je však albánska nacionalistická teória, ktorá nemôže byť pravdivá, na základe historických poznatkov. Je však určite pravdepodobné, že novousadení Arvaniti medzi seba vstrebali veľkú časť grécky hovoriaceho obyvateľstva na miestach, kde sa usadili. Európski cestovatelia v Grécku v 18.-19. stor. dokumentujú, že v mnohých attických dedinách je gréčtina nahradzovaná arvanítčinou.

Známi Arvaniti