Emil Adolf von Behring: Rozdiel medzi revíziami
d Revízia 6211665 používateľa 87.197.28.161 (diskusia) bola vrátená |
d wikilinky |
||
Riadok 23: | Riadok 23: | ||
}} |
}} |
||
{{Nositeľ Nobelovej ceny}} |
{{Nositeľ Nobelovej ceny}} |
||
'''Emil Adolf von Behring''' (* [[15. marec]] [[1854]], [[Hansdorf]], [[Nemecko]] – † [[31. marec]] [[1917]], [[Marburg]]) bol nemecký [[lekár]], [[bakteriológ]] a [[Fyziológia|fyziológ]], jeden zo zakladateľov [[Imunológia|imunológie]] a [[sérológia|sérológie]], objaviteľ [[sérum|séra]] proti [[záškrt]]u. V roku [[1901]] sa stal prvým nositeľom [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]]. |
'''Emil Adolf von Behring''' (* [[15. marec]] [[1854]], [[Hansdorf]], [[Nemecko]] – † [[31. marec]] [[1917]], [[Marburg]]) bol nemecký [[lekár]], [[bakteriológia|bakteriológ]] a [[Fyziológia|fyziológ]], jeden zo zakladateľov [[Imunológia|imunológie]] a [[sérológia|sérológie]], objaviteľ [[sérum|séra]] proti [[záškrt]]u. V roku [[1901]] sa stal prvým nositeľom [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]]. |
||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Z finančných dôvodov vyštudoval [[Medicína|medicínu]] na ''Vojenskej lekárskej škole'' (''Kaiser-Wilhelm-Akademie für das militärärztliche Wesen'') v [[Berlín]]e ([[1874]] – [[1878]]). Pôvodne bol teda [[vojenský lekár]], 5 rokov povinnej služby pre armádu si odpracoval na hygienickom ústave v Berlíne, ktorý viedol [[Robert Koch]]. Zaoberal sa tu najm bakteriológiou, [[toxikológia|toxikológiou]] [[baktérie|baktérií]]. Neskôr sa spolu s Dr. [[Šibasaburo Kitasato|Kitasatom]] zaoberal štúdiom [[imunológia|imunologických]] tém súvisiacich so záškrtom a [[tetanus|tetanom]]. V roku [[1890]] vyšiel v ''Deutsche Medizinische Wochenschrift'' ich spoločný článok pojednávajúci o vzniku imunity proti záškrtu a o protitetanovej imunite u zvierat. V ďalšom čísle vyšiel ďalší článok, v ktorom Behring popísal metódu získavania séra proti záškrtu [[imunizácia|imunizáciou]] [[kôň (podrod)|koní]]. V roku [[1892]] bola v Nemecku začatá masová výroba tohto séra. |
|||
V roku [[1893]] získal Behring miesto profesora [[hygiena|hygieny]] na lekárskej fakulte univerzity v [[Marburg]]u a túto pozíciu zastával do konca života. O dva roky neskôr sa stal tiež riaditeľom Ústavu hygieny v Marburgu. V roku [[1914]] založil Behring-Werke, firmu zaoberajúcu sa vývojom sér a [[vakcína|vakcín]]. |
V roku [[1893]] získal Behring miesto profesora [[hygiena|hygieny]] na lekárskej fakulte univerzity v [[Marburg]]u a túto pozíciu zastával do konca života. O dva roky neskôr sa stal tiež riaditeľom Ústavu hygieny v Marburgu. V roku [[1914]] založil Behring-Werke, firmu zaoberajúcu sa vývojom sér a [[vakcína|vakcín]]. |
||
Riadok 49: | Riadok 49: | ||
{{Nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu}} |
{{Nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu}} |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] |
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] |
||
[[Kategória:Nemeckí nositelia Nobelovej ceny]] |
[[Kategória:Nemeckí nositelia Nobelovej ceny]] |
Verzia z 21:49, 4. január 2017
Emil Adolf von Behring | |
nemecký lekár, bakteriológ a fyziológ | |
Narodenie | 15. marec 1854 Hansdorf, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 31. marec 1917 (63 rokov) Marburg, Nemecko |
Odkazy | |
Commons | Emil Adolf von Behring |
Emil Adolf von Behring (* 15. marec 1854, Hansdorf, Nemecko – † 31. marec 1917, Marburg) bol nemecký lekár, bakteriológ a fyziológ, jeden zo zakladateľov imunológie a sérológie, objaviteľ séra proti záškrtu. V roku 1901 sa stal prvým nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu.
Životopis
Z finančných dôvodov vyštudoval medicínu na Vojenskej lekárskej škole (Kaiser-Wilhelm-Akademie für das militärärztliche Wesen) v Berlíne (1874 – 1878). Pôvodne bol teda vojenský lekár, 5 rokov povinnej služby pre armádu si odpracoval na hygienickom ústave v Berlíne, ktorý viedol Robert Koch. Zaoberal sa tu najm bakteriológiou, toxikológiou baktérií. Neskôr sa spolu s Dr. Kitasatom zaoberal štúdiom imunologických tém súvisiacich so záškrtom a tetanom. V roku 1890 vyšiel v Deutsche Medizinische Wochenschrift ich spoločný článok pojednávajúci o vzniku imunity proti záškrtu a o protitetanovej imunite u zvierat. V ďalšom čísle vyšiel ďalší článok, v ktorom Behring popísal metódu získavania séra proti záškrtu imunizáciou koní. V roku 1892 bola v Nemecku začatá masová výroba tohto séra.
V roku 1893 získal Behring miesto profesora hygieny na lekárskej fakulte univerzity v Marburgu a túto pozíciu zastával do konca života. O dva roky neskôr sa stal tiež riaditeľom Ústavu hygieny v Marburgu. V roku 1914 založil Behring-Werke, firmu zaoberajúcu sa vývojom sér a vakcín.
Publikácie
- Die Blutserumtherapie (1892)
- Die Geschichte der Diphtherie (1893)
- Bekämpfung der Infektionskrankheiten (1894)
- Beiträge zur experimentellen Therapie (1906)
- E. v. Behring's Gesammelte Abhandlungen (1915) Dostupné online
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Emil Adolf von Behring
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Emil Adolf von Behring na českej Wikipédii.
Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu