Henri d'Orléans: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
infobox, úpravy úvodnej definície, kat.
erb
Riadok 28: Riadok 28:
| Portál2 =
| Portál2 =
| Portál3 =
| Portál3 =
⚫
}}'''Henri d´Orleáns''' – Henrich Orleánsky, alebo '''Henrich VII.''', gróf parížsky, francúzsky ''Henri d'Orléans'', (celým titulom princ Henri, gróf parížsky, vojvoda Francúzska, pre francúzskych monarchistov ''Henry VII.'') je francúzsky šľachtic z rodu [[Bourbon-Orléans|Bourbon-Orléans]], pretendent francúzskeho trónu z rodu Orléans.
}}
⚫
'''Henrich Orleánsky''' alebo '''Henrich VII.''', gróf parížsky, francúzsky ''Henri d'Orléans'', (celým titulom princ Henri, gróf parížsky, vojvoda Francúzska, pre francúzskych monarchistov ''Henry VII.'') je francúzsky šľachtic z rodu [[Bourbon-Orléans|Bourbon-Orléans]], pretendent francúzskeho trónu z rodu Orléans.


== Život ==
== Život ==
Riadok 35: Riadok 34:


== Rodina ==
== Rodina ==
Jeho prvou ženou bola Marie Thérèse z Württemberg, s ktorou sa oženil 5. júla 1957. Pár má päť detí, a to Máriu Isabelu, Františka, Blanku Alžbetu, Jána a Euda. Manželstvo však nebolo šťastné a roku 1984 bolo občiansky rozvedené. Ešte v ten istý rok sa Henrich oženil s Micaelou Annou Maríou Cousin y Quiñones de León. Rozvod rozhneval jeho otca, ktorý Henricha vydedil, zbavil ho titulu grófa z Clermonte a udelil mu miesto neho titul grófa z Mortain. Kým grófstvo Clermont kedysi patrilo synovi Ľudovíta IX., ktorý sa stal predkom Bourbonovcov, grófstvo Mortain patrilo Jánovi Bezzemkovi. Avšak, po niekoľkých rokoch sa otec a syn uzmierili, jeho rozvod bol cirkevne usporiadaný a Henrich sa opäť stal dedičom trónu.
Jeho prvou ženou bola Marie Thérèse z Württembergu, s ktorou sa oženil 5. júla 1957. Pár má päť detí, a to Máriu Isabelu, Františka, Blanku Alžbetu, Jána a Euda. Manželstvo však nebolo šťastné a roku 1984 bolo občiansky rozvedené. Ešte v ten istý rok sa Henrich oženil s Micaelou Annou Maríou Cousin y Quiñones de León. Rozvod rozhneval jeho otca, ktorý Henricha vydedil, zbavil ho titulu grófa z Clermonte a udelil mu miesto neho titul grófa z Mortain. Kým grófstvo Clermont kedysi patrilo synovi Ľudovíta IX., ktorý sa stal predkom Bourbonovcov, grófstvo Mortain patrilo Jánovi Bezzemkovi. Avšak, po niekoľkých rokoch sa otec a syn uzmierili, jeho rozvod bol cirkevne usporiadaný a Henrich sa opäť stal dedičom trónu. V júli 1999, po smrti svojho otca, sa stal Henrich novým grófom parížskym, vojvodom Francúzska a hlavou Francúzskeho kráľovského domu. Titul grófa parížskeho užíva na pamäť svojho prapredka Oda Parížskeho, rovnako ako titul vojvodu Francúzska, pretože oba tituly užívali Kapetovci pred nástupom na kráľovský trón.
[[Súbor:Grand Royal Coat of Arms of France.svg|náhľad|Erb francúzskej kráľovskej rodiny]]

V júli 1999, po smrti svojho otca, sa stal Henrich novým grófom parížskym, vojvodom Francúzska a hlavou Francúzskeho kráľovského domu. Titul grófa parížskeho užíva na pamäť svojho prapredka Oda Parížskeho, rovnako ako titul vojvodu Francúzska, pretože oba tituly užívali Kapetovci pred nástupom na kráľovský trón.


== Rády a vyznamenania ==
== Rády a vyznamenania ==
Riadok 58: Riadok 56:
=== Ostatné dynastické vyznamenania ===
=== Ostatné dynastické vyznamenania ===
* Rád kniežaťa Danila I., kráľovský rád Čiernej Hory, veľkokríž (2005)
* Rád kniežaťa Danila I., kráľovský rád Čiernej Hory, veľkokríž (2005)
* Rád württemberskej koruny, veľkokrž (1957)
* Rád württemberskej koruny, veľkokrž (1957), tento rád získal pri prvej svadbe s Marie Thérèse z Württembergu, ide o dynastický rád rodu Württemberg.


== Ďalší uchádzači o Francúzsky trón ==
== Ďalší uchádzači o Francúzsky trón ==

Verzia z 22:13, 6. január 2017

 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Henri d'Orléans
Monseigneur le comte de Paris de jure Henri VII.jpg
NarodenieWoluwe-Saint-Pierre, Belgicko
Známy vďakašľachtic, pretendent francúzskeho trónu
PodpisHenri d'Orléans, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkaleblogducomtedeparis.fr
CommonsSpolupracuj na Commons Henri d'Orléans

Henri d´Orleáns – Henrich Orleánsky, alebo Henrich VII., gróf parížsky, francúzsky Henri d'Orléans, (celým titulom princ Henri, gróf parížsky, vojvoda Francúzska, pre francúzskych monarchistov Henry VII.) je francúzsky šľachtic z rodu Bourbon-Orléans, pretendent francúzskeho trónu z rodu Orléans.

Život

Narodil sa 14. júna 1933 vo Woluwe-Saint-Pierre v Belgicku, ako najstarší syn Henricha VI., grófa parížskeho a Izabely Orléans-Braganza. Narodil sa v Belgicku, pretože francúzske zákony do roku 1950 zakazovali členom kráľovskej dynastie vstup na územie Francúzska. Po smrti svojho dedka princa Jána, vojvodu z Guise, sa stal dauphinom Francúzska. Vyštudoval elitný Institut d'études politiques de Parisa potom slúžil ako radový vojak v Alžírskej vojne.

Rodina

Jeho prvou ženou bola Marie Thérèse z Württembergu, s ktorou sa oženil 5. júla 1957. Pár má päť detí, a to Máriu Isabelu, Františka, Blanku Alžbetu, Jána a Euda. Manželstvo však nebolo šťastné a roku 1984 bolo občiansky rozvedené. Ešte v ten istý rok sa Henrich oženil s Micaelou Annou Maríou Cousin y Quiñones de León. Rozvod rozhneval jeho otca, ktorý Henricha vydedil, zbavil ho titulu grófa z Clermonte a udelil mu miesto neho titul grófa z Mortain. Kým grófstvo Clermont kedysi patrilo synovi Ľudovíta IX., ktorý sa stal predkom Bourbonovcov, grófstvo Mortain patrilo Jánovi Bezzemkovi. Avšak, po niekoľkých rokoch sa otec a syn uzmierili, jeho rozvod bol cirkevne usporiadaný a Henrich sa opäť stal dedičom trónu. V júli 1999, po smrti svojho otca, sa stal Henrich novým grófom parížskym, vojvodom Francúzska a hlavou Francúzskeho kráľovského domu. Titul grófa parížskeho užíva na pamäť svojho prapredka Oda Parížskeho, rovnako ako titul vojvodu Francúzska, pretože oba tituly užívali Kapetovci pred nástupom na kráľovský trón.

Erb francúzskej kráľovskej rodiny

Rády a vyznamenania

Dynastické rády

Henrich Orleánsky je ako Hlava Francúzskeho kráľovského domu a uchádzač o trón Francúzska, tiež veľmajstrom tradičných dynastických rádov.[1] Táto pozícia veľmajstra je sporná z pohľadu zástancov Ľudovíta Bourbonského, Hlavy rodu Bourbonovcov, ktorý je taktiež uchádzačom o francúzsky trón.[2] Dňa 24. decembra 2016 oproti Ľudovítovým nárokom ostro vystúpil Henrich na svojom oficiálnom webe.[3] Hernrich je od roku 1999 veľmajster týchto francúzskych dynastických rádov:

  • Rád svätého Ducha (sporné)
  • Rád svätého Michala (sporné)
  • Kráľovský a vojenský rád svätého Ľudovíta (sporné)

Rytierske rády

  • Kráľovský a suverénny rád Hviezdy a Panny Márie Karmelskej. Henrich vytvoril, resp. obnovil „bývalý" Kráľovský a suverénny rád Hviezdy a Panny Márie Karmelskej, prezentovaný ako oživenie a zlúčenie dvoch dávnych rádov. Operetný spevák Richard Finell „gróf d'Auxois“ je „Vznešeným veľmajstrom“ rádu. Toto združenie bolo vyhlásené na pokyn podprefektúry (podľa zákona z 1. júla 1901 o spolkoch a občianskych združeniach vo Francúzsku) dňa 8. apríla 2013. Avšak rád nie je rozpoznaný Veľkou kanceláriou – Grande Chancellerie de la Légion d'Honneur. Veľmajster obnoveného rádu bol do svojho úradu uvedený 17. januára 2015.[4]
  • Vojenský a špitálsky rád sv. Lazára Jeruzalemského. Tento rád bol od roku 1308 pod ochranou francúzskych kráľov, kedy ho pod svoju ochranu prijal francúzsky kráľ Filip IV. Od tohto roku obsahuje kompletná francúzska kráľovská titulatúra aj titul Ochranca Rádu sv. Lazára. Neskôr v roku 1517 rozhodnutím Pápeža Leva X. sa úrad veľmajstra Rádu sv. Lazára stal francúzskou prelatúrou s právom kráľa menovať prelátov, čím sa väzba rádu na francúzsku korunu a postavenie kráľa ako Fons Honorum ešte umocnila. Henrich, zo svojej pozície pretendenta trónu obnovil túto ochranu v roku 2004, avšak v roku 2012 ju odobral.[5]

Francúzske štátne vyznamenania

Ostatné dynastické vyznamenania

  • Rád kniežaťa Danila I., kráľovský rád Čiernej Hory, veľkokríž (2005)
  • Rád württemberskej koruny, veľkokrž (1957), tento rád získal pri prvej svadbe s Marie Thérèse z Württembergu, ide o dynastický rád rodu Württemberg.

Ďalší uchádzači o Francúzsky trón

Okrem Henricha Orleánskeho sú za pretendentov francúzskeho trónu považovaní ešte:

  • Ľudovít Bourbonský, vojvoda z Anjou (* 25. apríla 1974, Madrid), francúzsky Louis Alphonse Gonzalvo Victor Emmanuel Marc de Bourbon, duc d'Anjou, španielsky Luís Alfonso Gonzalo Víctor Manuel Marco de Borbón y Martínez-Bordiú, Duque de Anjou. Podľa jeho stúpencov, tzv. legitimistov, je od 30. januára 1989 Hlavou kráľovskej dynastie Bourbonovcov.[8]
  • Jean-Christophe, princ Napoléon (*11. júla 1986), francúzsky Jean Christophe Louis Ferdinand Albéric Napoléon, je podľa názorov niektorých Bonapartistov, Hlavou bývalého cisárskeho domu Francúzska a dedič Napoleona Bonaparta.[9]

Referencie

  1. ↑ Ordres royaux [archive]
  2. ↑ [La légitimité des lys et le duc d'Anjou de Jean Silve de Ventavon]
  3. ↑ leblogducomtedeparis.fr [online]. leblogducomtedeparis.fr, [cit. 2017-01-06]. Dostupné online.
  4. ↑ ordredeletoileetdumontcarmel.fr [online]. ordredeletoileetdumontcarmel.fr, [cit. 2017-01-06]. Dostupné online.
  5. ↑ Communiqué de Monseigneur le Comte de Paris. archive.is, 2014-02-02. Dostupné online [cit. 2017-01-06].
  6. ↑ Le comte de Paris décoré de la Légion d'honneur à l'Elysée - Noblesse & Royautés. Noblesse & Royautés, 2009-05-18. Dostupné online [cit. 2017-01-06]. (po francúzsky)
  7. ↑ Décret du 30 avril 2008 portant promotion et nomination [online]. [Cit. 2017-01-06]. Dostupné online.
  8. ↑ Olga S. OpfellRoyalty who wait: the 21 heads of formerly regnant houses of Europe (2001), p. 11.
  9. ↑ de Badts de Cugnac, Chantal. Coutant de Saisseval, Guy. Le Petit Gotha. Nouvelle Imprimerie Laballery, Paris 2002, pp. 437, 442 (French) ISBN 2-9507974-3-1
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Henri_d%27Orléans&oldid=6421001“