Afrika: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d Revízia 6422304 používateľa 77.234.242.191 (diskusia) bola vrátená
Bez shrnutí editace
Riadok 22: Riadok 22:
Medzi ďalšie možné pôvody slova Afrika, ktoré sa často kladú za pravdepodobné, patria:
Medzi ďalšie možné pôvody slova Afrika, ktoré sa často kladú za pravdepodobné, patria:
* [[Latinčina|latinské]] slovo ''aprica'' znamenajúce "slnečný";
* [[Latinčina|latinské]] slovo ''aprica'' znamenajúce "slnečný";
* [[Grécke jazyky|grécke]] slovo ''aphrike'' znamenajúce „bez chladu“. Toto vysvetlenie bolo navrhnuté historikom [[Leo Africanus|Leom Africanom]] (1488 – 1554), ktorý predpokladal, že ku gréckemu slovu ''phrike'' (φρίκη, „chlad a hrôza“) bol pridaný záporný prefix „a-“, čo malo označovať zem bez chladu a hrôzy. Nakoľko k zmene výslovnosti ''ph'' na ''f'' došlo niekedy okolo [[10. storočie|10. storočia]], s veľkou pravdepodobnosťou je táto teória nesprávna.
* [[Grécke jazyky|grécke]] slovo ''aphrike'' znamenajúce „bez chladu“. Toto vysvetlenie bolo navrhnuté historikom [[Leo Africanus|Leom Africanom]] (1488 – 1554), ktorý predpokladal, že ku gréckemu slovu ''phrike'' (φρίκη, „chlad a hrôza“) bol pridaný záporný prefix „a-“, čo malo označovať zem bez chladu a hrôzy. Nakoľko k zmene výslovnosti ''ph'' na ''f'' došlo niekedy okolo [[10. storočie|10. storočia]], s veľkou pravdepodobnosťou je táto teória správna.


Staroveká Afrika ležala západne od [[Egypt]]a, kým pomenovanie Ázia označovalo [[Anatólia|Anatóliu]] a krajiny východne od nej. Egypt a [[Levanta]] mali v tom čase nejasné zadelenie medzi týmito dvoma časťami. Počas [[Perzská ríša|Perzskej ríše]] boli dávané skôr do súvisu s Áziou, kým definitívnu hranicu medzi Afrikou a Áziou nestanovil [[geografia|geograf]] [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaios]] (85 – 165). Stala sa ňou [[Suezský prieplav|Suezská úžina]] a [[Červené more]]. Prv než Európania skutočne spoznali rozľahlosť tohoto kontinentu, dostal sa pojem Afrika do ich povedomia.
Staroveká Afrika ležala západne od [[Egypt]]a, kým pomenovanie Ázia označovalo [[Anatólia|Anatóliu]] a krajiny východne od nej. Egypt a [[Levanta]] mali v tom čase nejasné zadelenie medzi týmito dvoma časťami. Počas [[Perzská ríša|Perzskej ríše]] boli dávané skôr do súvisu s Áziou, kým definitívnu hranicu medzi Afrikou a Áziou nestanovil [[geografia|geograf]] [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaios]] (85 – 165). Stala sa ňou [[Suezský prieplav|Suezská úžina]] a [[Červené more]]. Prv než Európania skutočne spoznali rozľahlosť tohoto kontinentu, dostal sa pojem Afrika do ich povedomia.
Riadok 30: Riadok 30:
Svetadiel obklopuje [[Stredozemné more]] na severe, [[Indický oceán]] na východe až juhovýchode, [[Suezský prieplav]] na severovýchode, [[Atlantický oceán]] na západe a Južný oceán z juhu. Približne v strede pretína Afriku rovník a prechádzajú ňou aj oba obratníky. Vzdialenosť od najsevernejšieho bodu, [[Ras ben Sakka]] v [[Tunisko|Tunisku]] (37°21' s), po najjužnejší, [[Strelkový mys]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] (34°50'00" j), predstavuje približne {{km|8000|m}}.<ref>Lewin, Evans. (1924) ''Africa'', Clarendon press.</ref> a od [[Kapverdy|Kapverdských ostrovov]] na západe, 17°33'22" z, po [[Mys Hafun]] v [[Somálsko|Somálsku]] na východe, 51°27'52" v, približne {{km|7400|m}}<ref name="MW">(1998) ''Merriam-Webster's Geographical Dictionary (Index)'', Merriam-Webster. pp. 10 – 11. ISBN 0-87779-546-0.</ref> Pobrežie Afriky má kvôli malej členitosti dĺžku len {{km|26000|m}}, kým [[Európa]] s tretinovou rozlohou má pobrežie dlhé {{km|32000|m}}<ref name=MW />.
Svetadiel obklopuje [[Stredozemné more]] na severe, [[Indický oceán]] na východe až juhovýchode, [[Suezský prieplav]] na severovýchode, [[Atlantický oceán]] na západe a Južný oceán z juhu. Približne v strede pretína Afriku rovník a prechádzajú ňou aj oba obratníky. Vzdialenosť od najsevernejšieho bodu, [[Ras ben Sakka]] v [[Tunisko|Tunisku]] (37°21' s), po najjužnejší, [[Strelkový mys]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] (34°50'00" j), predstavuje približne {{km|8000|m}}.<ref>Lewin, Evans. (1924) ''Africa'', Clarendon press.</ref> a od [[Kapverdy|Kapverdských ostrovov]] na západe, 17°33'22" z, po [[Mys Hafun]] v [[Somálsko|Somálsku]] na východe, 51°27'52" v, približne {{km|7400|m}}<ref name="MW">(1998) ''Merriam-Webster's Geographical Dictionary (Index)'', Merriam-Webster. pp. 10 – 11. ISBN 0-87779-546-0.</ref> Pobrežie Afriky má kvôli malej členitosti dĺžku len {{km|26000|m}}, kým [[Európa]] s tretinovou rozlohou má pobrežie dlhé {{km|32000|m}}<ref name=MW />.


Najväčším štátom Afriky je [[Alžírsko]] a najmenším [[Seychely]], súostrovie v Indickom oceáne. Najmenším pevninským štátom je [[Gambia (štát)|Gambia]]<ref name=Hoare>Hoare, Ben. (2002) ''The Kingfisher A-Z Encyclopedia'', Kingfisher Publications. p. 11. ISBN 0-7534-5569-2.</ref>.
Najväčším štátom Afriky je [[Alžírsko]] a najmenším [[Seychely]], súostrovie v Indickom oceáne. Najmenším pevninským štátom je [[Gambia (štát)|Gambia]]<ref name="Hoare">Hoare, Ben. (2002) ''The Kingfisher A-Z Encyclopedia'', Kingfisher Publications. p. 11. ISBN 0-7534-5569-2.</ref>.


=== Podnebie, flóra a fauna ===
=== Podnebie, flóra a faunna ===
Podnebie Afriky sa pohybuje od tropického po subtropické na vrcholoch jej najvyšších pohorí. Severná časť je prevažne suchá až púšťová, kým v centrálnej časti prevládajú savany a dažďové pralesy. Medzi týmito oblasťami sa tiahne [[sahel]] a [[step (krajina)|step]]. Na juhu sa vyskytuje každé z týchto vegetačných pásiem.
Podnebie Afriky sa pohybuje od tropického po subtropické na vrcholoch jej najvyšších pohorí. Severná časť je prevažne suchá až púšťová, kým v centrálnej časti prevládajú savany a dažďové pralesy. Medzi týmito oblasťami sa tiahne [[sahel]] a [[step (krajina)|step]]. Na juhu sa vyskytuje každé z týchto vegetačných pásiem.


Verzia z 17:44, 12. január 2017

O rovnomennej rímskej provincii pozri Africa (provincia).
Afrika
Afrika
Rozloha30 570 000 km²
Počet obyvateľov1 100 000 000
Počet štátov54 + 7 závislých území
RegiónySeverná Afrika
Západná Afrika
Stredná Afrika
Východná Afrika
Južná Afrika
Ďalšie odkazy
CommonsAfrika

Afrika je rozlohou tretí najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel. Na asi 30,3 miliónoch km², vrátane priľahlých ostrovov, pokrýva 6% celkovej plochy planéty a 20,4% z jej celkovej rozlohy súše.[1] 1,1 miliárd obyvateľov (v roku 2013) žijúcich v Afrike predstavuje viac ako 15% svetového obyvateľstva.[2]

V Afrike sa nachádza 54 suverénnych štátov, 9 závislých území a dva "de facto" nezávislé štáty, ktoré však nie sú uznané svetovým spoločenstvom.[3] Obyvateľstvo Afriky je najmladšie zo všetkých kontinentov; 50 percent Afričanov je mladších ako 20 rokov[4].

Etymológia

Názov Afrika sa v západnej kultúre začal používať vďaka Rimanom, ktorí používali názov Africa terra – „zem kmeňa Afri“ – pre severnú časť tohto kontinentu, označovanú ako Provincia Afrika s hlavným mestom Kartágo (dnešné Tunisko).

Afri (mn. č., jedn. č. Afer) bol kmeň, pravdepodobne Berberi, ktorý sídlil v Severnej Afrike v okolí Kartága. Pôvod slova Afer môže súvisieť s fenickým `afar, prach, používaným tiež vo väčšine ďalších semitských jazykoch. Medzi ďalšie možné pôvody slova Afrika, ktoré sa často kladú za pravdepodobné, patria:

  • latinské slovo aprica znamenajúce "slnečný";
  • grécke slovo aphrike znamenajúce „bez chladu“. Toto vysvetlenie bolo navrhnuté historikom Leom Africanom (1488 – 1554), ktorý predpokladal, že ku gréckemu slovu phrike (φρίκη, „chlad a hrôza“) bol pridaný záporný prefix „a-“, čo malo označovať zem bez chladu a hrôzy. Nakoľko k zmene výslovnosti ph na f došlo niekedy okolo 10. storočia, s veľkou pravdepodobnosťou je táto teória správna.

Staroveká Afrika ležala západne od Egypta, kým pomenovanie Ázia označovalo Anatóliu a krajiny východne od nej. Egypt a Levanta mali v tom čase nejasné zadelenie medzi týmito dvoma časťami. Počas Perzskej ríše boli dávané skôr do súvisu s Áziou, kým definitívnu hranicu medzi Afrikou a Áziou nestanovil geograf Ptolemaios (85 – 165). Stala sa ňou Suezská úžina a Červené more. Prv než Európania skutočne spoznali rozľahlosť tohoto kontinentu, dostal sa pojem Afrika do ich povedomia.

Geografia

Politická mapa Afriky

Svetadiel obklopuje Stredozemné more na severe, Indický oceán na východe až juhovýchode, Suezský prieplav na severovýchode, Atlantický oceán na západe a Južný oceán z juhu. Približne v strede pretína Afriku rovník a prechádzajú ňou aj oba obratníky. Vzdialenosť od najsevernejšieho bodu, Ras ben Sakka v Tunisku (37°21' s), po najjužnejší, Strelkový mys v Južnej Afrike (34°50'00" j), predstavuje približne 8 000 km.[5] a od Kapverdských ostrovov na západe, 17°33'22" z, po Mys Hafun v Somálsku na východe, 51°27'52" v, približne 7 400 km[6] Pobrežie Afriky má kvôli malej členitosti dĺžku len 26 000 km, kým Európa s tretinovou rozlohou má pobrežie dlhé 32 000 km[6].

Najväčším štátom Afriky je Alžírsko a najmenším Seychely, súostrovie v Indickom oceáne. Najmenším pevninským štátom je Gambia[7].

Podnebie, flóra a faunna

Podnebie Afriky sa pohybuje od tropického po subtropické na vrcholoch jej najvyšších pohorí. Severná časť je prevažne suchá až púšťová, kým v centrálnej časti prevládajú savany a dažďové pralesy. Medzi týmito oblasťami sa tiahne sahel a step. Na juhu sa vyskytuje každé z týchto vegetačných pásiem.

Afrika sa môže pýšiť azda najväčším počtom a rozmanitosťou druhov zveri – mäsožravce (ako napr. levy, hyeny a gepardy), bylinožravce (ako napr. byvoly, vysoká zver], slony a žirafy), fauna pralesov (ako napr. plazy, primáty, hmyz) – voľne žijúcej v minimálne kultivovanom prostredí.

Štáty a závislé územia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam štátov Afriky

Štáty sú v tabuľke rozdelené podľa schémy geografických regiónov používaných OSN.

Ekonomika

Hoci má obrovské prírodné zdroje, Afrika zostáva najchudobnejším a najmenej rozvinutým kontinentom. Je to výsledok kombinácie viacerých faktorov, medzi inými rozšírenie smrteľných chorôb (predovšetkým malárie a HIV/AIDS), skorumpovaných vlád, ktoré sa často dopustili závažných porušení ľudských práv, zlyhania centrálneho plánovania, vysokej úrovne negramotnosti, nedostatku zahraničného kapitálu a častých kmeňových a vojenských konfliktov (od partizánskych vojen až po genocídy).[8] Podľa zoznamu krajín sveta na základe Indexu ľudského rozvoja, ktorý zostavuje Organizácia spojených národov[9], v roku 2013 bolo všetkých 12 najnižšie postavených krajín v tomto rebríčku (176. až 187.) z Afriky.

Viaceré krajiny kontinentu ale v ostatných rokoch zaznamenali rýchly rast hospodárstva. Medzi inými napríklad Angola, Nigéria, Etiópia, Mozambik a Rwanda.[10] Afrika je k roku 2013 ekonomicky najrýchlejšie rastúcim kontinentom [11]. Značnú časť tohto rastu možno pripísať rozšíreniu informačných technológií, predovšetkým mobilným telefónom. [12]

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Afrika
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Afrika
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Afrika

Referencie

  1. ↑ Sayre, April Pulley. (1999) Africa, Twenty-First Century Books. ISBN 0-7613-1367-2.
  2. ↑ 2013 World Population Data Sheet, http://www.prb.org/pdf13/2013-WPDS-infographic_MED.pdf
  3. ↑ Pozri List of sovereign states and dependent territories in Africa.
  4. ↑ http://www.huffingtonpost.com/njideka-u-harry/african-youth-innovation-_b_3904408.html
  5. ↑ Lewin, Evans. (1924) Africa, Clarendon press.
  6. ↑ a b (1998) Merriam-Webster's Geographical Dictionary (Index), Merriam-Webster. pp. 10 – 11. ISBN 0-87779-546-0.
  7. ↑ Hoare, Ben. (2002) The Kingfisher A-Z Encyclopedia, Kingfisher Publications. p. 11. ISBN 0-7534-5569-2.
  8. ↑ Richard Sandbrook, The Politics of Africa's Economic Stagnation, Cambridge University Press, Cambridge, 1985 passim
  9. ↑ [1], United Nations
  10. ↑ [2], Africa's impressive growth, The Economist
  11. ↑ [3], The world’s fastest-growing continent, The Economist
  12. ↑ Mobile Phones and Economic Development in Africa by Jenny Aker, Isaac Mbiti :: SSRN

Externé odkazy

Anglicky:

Milióny rokov dozadu 1100 – 750 600 – 550 – 200
↗ Arábia
↗ Madagaskar
↗ India
↗ Kongo ↓ ↗ Afrika → Afrika
↗ Patagónia ↓ ↗ Sibír ↓ ↗ Atlantika → Južná Amerika
Atlantika ↘ ↗ Západná Arábia ↓ ↗ Baltika ↘ ↗ Austrália
Ur → Rodinia → Východná Gondwana → Protogondwana → Pannotia → Laurentia → Euramerika
(Laurussia)		 → Pangea → Gondwana → Antarktída → Antarktída
Arktída → Nena ↗ ↘ Západná Gondwana → Protolaurázia ↗ ↘ Gondwana ↗ ↘ Laurázia → Laurentia → Severná Amerika
Baltika ↗ ↘ Baltika ↗ ↓ Avalónia ↘ Eurázia
↘ Laurentia ↗ ↓ Severná Čína
↘ Sibír ↗ ↓ Južná Čína
Oceány Mirovia Prototethys, Paleotethys Panthalassa Tethys
  • vodorovné a šikmé šípky - rozdelenie a spojenie
  • zvislé šípky - postupné pripájanie a oddeľovanie
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Afrika&oldid=6424199“