Rysy (vrch): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
aktualizácia, wikilinky
Tatransky (diskusia | príspevky)
4 530 editací
aktualizácia, rozšírenie, externé odkazy, wikilinky
Riadok 34: Riadok 34:
}}
}}


'''Rysy''' ({{vjz|pol|Rysy}}, {{vjz|deu|Meeraugspitze}}, {{vjz|hun|Tengerszemcsúcs}}) je jeden z najpopulárnejších vyhliadkových štítov hlavného hrebeňa [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] , medzi Žabím sedlom ([[Žabí kôň|Žabím koňom]]) a [[Váha (sedlo)|Váhou]] ([[Ťažký štít|Ťažkým štítom]]) na [[slovensko]]-[[Poľsko|poľskej]] hranici.<ref name="Bohuš">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}</ref>
'''Rysy''' ({{mnm|2503.0|w}})<ref name="Turistická mapa 113 Vysoké Tatry">{{Citácia knihy
| titul = Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000
| vydanie = 12
| rok = 2013
| vydavateľ = [[VKÚ]], akciová spoločnosť
| miesto = [[Harmanec (obec)|Harmanec]]
| isbn = 978-80-8042-680-4
| dátum_prístupu = 2016-01-08
}}</ref> ({{v jazyku|deu|Meeraugspitze}}, {{V jazyku|hun|Tengerszem-csúcs}}) sú [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Poľsko|Poľsku]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] na [[slovensko]]-[[Poľsko|poľskej]] hranici.


== Charakteristika ==
== Charakteristika ==
Od východného vrcholu tvorí prvý hraničný bod medzi Slovenskom a Poľskom na hlavnom hrebeni a severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska. Na sever vysiela dlhý vedľajší hrebeň medzi [[Dolina Rybiego Potoku|Dolinu Rybiego Potoku]] a [[Bielovodská dolina|Bielovodskú dolinu]].
Rysy sú jedným z najvyhľadávanejších a najznámejších tatranských vrcholov, s krásnym kruhovým rozhľadom. Nachádzajú sa v [[Hlavný hrebeň Vysokých Tatier|hlavnom hrebeni Vysokých Tatier]]. Z [[Vrchol vrchu|vrcholu]] vybiehajú tri [[Hrebeň (geomorfológia)|hrebene]]: na sever k [[Malé Rysy|Malým Rysom]], na juh cez [[Váha (sedlo)|Váhu]] k [[Ťažký štít|Ťažkému štítu]] a na západ k [[Žabí kôň|Žabiemu koňu]].


Majú tri vrcholy:
Rysy majú tri vrcholy:
* stredný ({{mnm|2503.0}})<ref name="Turistická mapa 113 Vysoké Tatry" />
* prostredný (hlavný) ({{mnm|2503.0}})
* severozápadný ({{mnm|2498.7}})<ref name="Turistická mapa 113 Vysoké Tatry" />
* severozápadný ({{mnm|2498.7}})
* juhovýchodný ({{mnm|2473}})
* juhovýchodný ({{mnm|2473}})


[[Súbor:Rysy 001.JPG|náhľad|vľavo|Turisticky prístupný severozápadný vrchol ({{mnm|2498.7}}) - najvyšší bod [[Poľsko|Poľska]]]]
[[Súbor:Rysy 001.JPG|náhľad|Turisticky prístupný severozápadný vrchol ({{mnm|2498.7}}) - najvyšší bod [[Poľsko|Poľska]]]]


Severozápadný vrchol zároveň slúži od roku [[2000]] ako hraničný peší prechod (červená [[turistická značka]], otvorený len od [[1. júl]]a do [[30. september|30. septembra]] od 7:00 do 19:00) a je najvyšším bodom Poľska. Stredný vrchol je najvyšším bodom v [[Tatry|Tatrách]], ktorý je voľne prístupný bez [[Horský vodca|horského vodcu]] (s výnimkou [[Lomnický štít|Lomnického štítu]] pri použití [[Lanovka|lanovky]]).
Severozápadný vrchol zároveň slúži, od roku [[2000]], ako hraničný peší prechod ({{Turistická značka|červená}}, červená značka), otvorený len od [[1. júl]]a do [[30. september|30. septembra]] od 7:00 do 19:00).Je najvyšším bodom Poľska.


Na [[Úbočie|úbočí]] Rysov sa v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{mnm|2250}} nachádza najvyššie položená [[horská chata]] v [[Tatry|Tatrách]] i na Slovensku, známa [[Chata pod Rysmi]].
Na úbočí Rysov sa v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{mnm|2250}} nachádza najvyššie položená [[horská chata]] v [[Tatry|Tatrách]] i na Slovensku, [[Chata pod Rysmi]].


Na [[Úpätie|úpätí]] Rysov (na slovenskej strane) sa nachádzajú 3 malé [[kar (geológia)|karovo]]-[[moréna|morénové]] jazerá - [[Žabie plesá]] ([[Veľké Žabie pleso mengusovské|Veľké]], [[Malé Žabie pleso mengusovské|Malé]] a [[Vyšné Žabie pleso mengusovské|Vyšné]]), na poľskej strane ležia dve plesá: [[Czarny Staw pod Rysami]] a najväčšie tatranské pleso - [[Morské oko (pleso)|Morskie Oko]].
Na úpätí Rysov (na slovenskej strane) sa nachádzajú 3 malé [[kar (geológia)|karovo]]-[[moréna|morénové]] jazerá - [[Žabie plesá]] ([[Veľké Žabie pleso mengusovské|Veľké]], [[Malé Žabie pleso mengusovské|Malé]] a [[Vyšné Žabie pleso mengusovské|Vyšné]]), na poľskej strane ležia dve plesá: [[Czarny Staw pod Rysami]] a najväčšie tatranské pleso - [[Morské oko (pleso)|Morskie Oko]].

{{clear|left}}


⚫
== Názov ==
⚫
Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|goralského]] ''rysy'', čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred [[Prvá svetová vojna|1. svetovou vojnou]] ich dokonca propagovali pod názvom ''uhorské/maďarské'' alebo ''tatranské Rigi'', pre ich široký výhľad. Prvý turistický návštevník [[Eduard Blasy]] so svojimi priateľmi, ktorý vystúpil na vrchol Rysov v lete [[1840]], ho pomenoval Meeraugspitze. Napísal: „Vypína sa tesne nad Meerauge a patrí mu zrejme piate miesto vo výškovom poradí“.<ref name="Tatranské štíty">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš | titul = Tatranské štíty a ľudia| vydanie = 1| vydavateľ =IaB | miesto = Tatranská Lomnica| rok = 2012| isbn = 978-80-969017-9-1 | kapitola = | strany = 159| jazyk = }}</ref> <ref name="Bohuš" />
[[Súbor:Chata pod Rysmi 001.JPG|náhľad|[[Chata pod Rysmi]] ({{mnm|2250}}) - najvyššie položená [[horská chata]] v [[Tatry|Tatrách]] i na [[Slovensko|Slovensku]]]]
[[Súbor:Chata pod Rysmi 001.JPG|náhľad|[[Chata pod Rysmi]] ({{mnm|2250}}) - najvyššie položená [[horská chata]] v [[Tatry|Tatrách]] i na [[Slovensko|Slovensku]]]]


== Prístup ==
== Prvovýstupy ==
⚫
Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku [[1840]] [[Eduard Blasy]] s priateľmi a so sprievodcom [[Ján Ruman Driečny (1780)|Jánom Rumanom-Driečnym]] starším, prvý zimný výstup uskutočnili [[Teodor Wundt]] a [[Jakub Horvay]] [[10. apríl]]a [[1884]]. Prvou ženou bola v zime na Rysoch [[17. február]]a [[1905]] [[Budapešť|budapeštianska]] horolezkyňa a lyžiarka Terézia Egenhofferová ([[1885]]{{--}}[[1940]]) s horským vodcom [[Ján Franz|Jánom Franzom]] st.<ref name=" Tatranské štíty " />
=== Značkované trasy ===
⚫
==== Zo Slovenska ====
⚫
* po {{turistická značka|modrá}} značke od [[Popradské pleso|Popradského plesa]] [[Mengusovská dolina|Mengusovskou dolinou]] cez rázcestie ''Nad Žabím potokom'', odtiaľ po {{turistická značka|červená}} značke okolo [[Žabie plesá|Žabích plies]] a [[Chata pod Rysmi|Chaty pod Rysmi]] cez [[Horské sedlo|sedlo]] [[Váha (sedlo)|Váha]], trvanie: ↑ 3:35 [[Hodina|h]], ↓ 2:45 [[Hodina|h]]

⚫
==== Z Poľska ====
* po {{turistická značka|PLčervená}} značke od [[Morské oko (pleso)|Morskiego Oka]] okolo [[Czarny Staw pod Rysami|Czarneho Stawu pod Rysami]], trvanie: ↑ 4:00 [[Hodina|h]], ↓ 3:05 [[Hodina|h]]

== Niekoľko výstupov ==
=== Prvovýstupy ===
⚫
Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku [[1840]] [[Eduard Blasy]] so sprievodcom [[Ján Ruman Driečny (1780)|Jánom Rumanom-Driečnym]] starším, prvý zimný výstup uskutočnili [[Teodor Wundt]] a [[Jakub Horvay]] [[10. apríl]]a [[1884]].


=== Známe výstupy ===
=== Známe výstupy ===
Roku [[1899]] navštívila Rysy poľsko-francúzska vedkyňa [[Marie Curiová]] (1867-1934) s manželom [[Pierre Curie|Pierrom]] a roku [[1913]] neskorší vodca ruskej revolúcie, [[Vladimir Iľjič Lenin]], na ktorého počesť sa počas [[Socializmus|socializmu]] v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] konali výstupy na Rysy.
Roku [[1899]] navštívila Rysy poľsko-francúzska vedkyňa [[Marie Curiová]] (1867-1934) s manželom [[Pierre Curie|Pierrom]] a roku [[1913]] neskorší vodca ruskej revolúcie, [[Vladimir Iľjič Lenin]], na ktorého počesť sa počas [[Socializmus|socializmu]] v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] konali výstupy na Rysy.


== Názov ==
== Turistika ==
⚫
=== Zo Slovenska ===
⚫
Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|goralského]] ''rysy'', čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred [[Prvá svetová vojna|1. svetovou vojnou]] ich dokonca propagovali pod názvom ''uhorské/maďarské'' alebo ''tatranské Rigi'', pre ich široký výhľad.
⚫
* po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke od [[Popradské pleso|Popradského plesa]] [[Mengusovská dolina|Mengusovskou dolinou]] cez rázcestie ''Nad Žabím potokom'', odtiaľ po {{Turistická značka|červená}} červenej značke okolo [[Žabie plesá|Žabích plies]] a [[Chata pod Rysmi|Chaty pod Rysmi]] cez [[Horské sedlo|sedlo]] [[Váha (sedlo)|Váha]], trvanie: ↑ 3:35 [[Hodina|h]], ↓ 2:45 [[Hodina|h]]

⚫
=== Z Poľska ===
* po {{Turistická značka|červená}} červenej značke od [[Morské oko (pleso)|Morskiego Oka]] okolo [[Czarny Staw pod Rysami|Czarneho Stawu pod Rysami]], trvanie: ↑ 4:00 [[Hodina|h]], ↓ 3:05 [[Hodina|h]]<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Andráši| meno = Július | odkaz na autora = Július Andráši (horolezec) | titul = Tatranské vrcholy : vysokohorský sprievodca| vydanie = 1| vydavateľ = Šport| miesto = Bratislava| rok = 1966| isbn = | kapitola = | strany =149 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Andráši| meno = Július| odkaz na autora = Július Andráši (horolezec)| priezvisko2 = Andráši| meno2 = Arno| odkaz na autora2 = | titul = Tatranské vrcholy, vysokhorský sprievodca| vydavateľ = Šport| miesto = Bratislava| rok = 1973 | počet strán = | id =77-025-7311-6 | jazyk = }}</ref>

⚫
== Referencie ==
{{referencie}}


== Galéria ==
== Galéria ==
Riadok 90: Riadok 80:
Rysy 005.JPG|Pohľad z vrcholu Rysov do doliny [[Žabie plesá|Žabích plies]]
Rysy 005.JPG|Pohľad z vrcholu Rysov do doliny [[Žabie plesá|Žabích plies]]
Rysy 006.JPG|Dolu [[Czarny Staw pod Rysami]] a [[Morskie Oko]], ležia skoro o 1000 m nižšie ako vrchol Rysov
Rysy 006.JPG|Dolu [[Czarny Staw pod Rysami]] a [[Morskie Oko]], ležia skoro o 1000 m nižšie ako vrchol Rysov
Rysy 007.JPG|Vrchol Rysov na ktorom nechýba schránka s [[Vrcholová kniha|vrcholovou knihou]]
Rysy 007.JPG|Vrchol Rysov na ktorom nechýba schránka s vrcholovou knihou
</gallery>
</gallery>


⚫
== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
⚫
=== Knihy ===
* '''Šport''', [[Bratislava]], Andráši Július a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 6, [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]], 1985

=== Mapy ===
* '''[[VKÚ]]''', akciová spoločnosť, [[Harmanec (obec)|Harmanec]], č. 113, Turistická mapa 113 [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] 1 : 50 000, 12. vydanie, 2013, ISBN 978-80-8042-680-4
* '''BB Mapy''', [[Banská Bystrica]], 6. časť, [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] Podrobná turistická a cykloturistická mapa 1 : 50 000 (príloha denníka [[Pravda (slovenský denník)|Pravda)]], 1. vydanie, 2016


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Verzia z 09:01, 11. február 2017

Rysy
vrch
Turisticky prístupný hraničný vrchol Rysov (2 498,7 m n. m.)
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Poprad, Powiat tatrzański
Obce Vysoké Tatry, Tatranská Javorina
Katastrálne územie Štrbské Pleso, Tatranská Javorina
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 503,0 m n. m.
Najvyšší vrch Poľska
Súradnice 49°10′45″S 20°05′19″V / 49,17906°S 20,08855°V / 49.17906; 20.08855
Najľahší výstup cez Mengusovskú dolinu a sedlo Váha po turistickej značke
Prvovýstup Eduard Blasy a sprievodca
Ján Ruman Driečny starší
 - dátum 30. júl 1840
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Rysy
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Turisticky prístupný je hraničný vrchol s nadmorskou výškou (2 498,7 m n. m.), ktorý je zároveň najvyšším vrcholom Poľska

Rysy (poľ. Rysy, nem. Meeraugspitze, maď. Tengerszemcsúcs) je jeden z najpopulárnejších vyhliadkových štítov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier , medzi Žabím sedlom (Žabím koňom) a Váhou (Ťažkým štítom) na slovensko-poľskej hranici.[1]

Charakteristika

Od východného vrcholu tvorí prvý hraničný bod medzi Slovenskom a Poľskom na hlavnom hrebeni a severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska. Na sever vysiela dlhý vedľajší hrebeň medzi Dolinu Rybiego Potoku a Bielovodskú dolinu.

Rysy majú tri vrcholy:

  • prostredný (hlavný) (2 503,0 m n. m.)
  • severozápadný (2 498,7 m n. m.)
  • juhovýchodný (2 473 m n. m.)
Turisticky prístupný severozápadný vrchol (2 498,7 m n. m.) - najvyšší bod Poľska

Severozápadný vrchol zároveň slúži, od roku 2000, ako hraničný peší prechod (, červená značka), otvorený len od 1. júla do 30. septembra od 7:00 do 19:00).Je najvyšším bodom Poľska.

Na úbočí Rysov sa v nadmorskej výške 2 250 m n. m. nachádza najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku, Chata pod Rysmi.

Na úpätí Rysov (na slovenskej strane) sa nachádzajú 3 malé karovo-morénové jazerá - Žabie plesá (Veľké, Malé a Vyšné), na poľskej strane ležia dve plesá: Czarny Staw pod Rysami a najväčšie tatranské pleso - Morskie Oko.

Názov

Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z goralského rysy, čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred 1. svetovou vojnou ich dokonca propagovali pod názvom uhorské/maďarské alebo tatranské Rigi, pre ich široký výhľad. Prvý turistický návštevník Eduard Blasy so svojimi priateľmi, ktorý vystúpil na vrchol Rysov v lete 1840, ho pomenoval Meeraugspitze. Napísal: „Vypína sa tesne nad Meerauge a patrí mu zrejme piate miesto vo výškovom poradí“.[2] [1]

Chata pod Rysmi (2 250 m n. m.) - najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku

Prvovýstupy

Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku 1840 Eduard Blasy s priateľmi a so sprievodcom Jánom Rumanom-Driečnym starším, prvý zimný výstup uskutočnili Teodor Wundt a Jakub Horvay 10. apríla 1884. Prvou ženou bola v zime na Rysoch 17. februára 1905 budapeštianska horolezkyňa a lyžiarka Terézia Egenhofferová (1885 – 1940) s horským vodcom Jánom Franzom st.[2]

Známe výstupy

Roku 1899 navštívila Rysy poľsko-francúzska vedkyňa Marie Curiová (1867-1934) s manželom Pierrom a roku 1913 neskorší vodca ruskej revolúcie, Vladimir Iľjič Lenin, na ktorého počesť sa počas socializmu v Česko-Slovensku konali výstupy na Rysy.

Turistika

Zo Slovenska

Z Poľska

Referencie

  1. ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  3. ↑ ANDRÁŠI, Július. Tatranské vrcholy : vysokohorský sprievodca. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1966. S. 149.
  4. ↑ ANDRÁŠI, Július; ANDRÁŠI, Arno. Tatranské vrcholy, vysokhorský sprievodca. Bratislava : Šport, 1973. 77-025-7311-6.

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.


Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rysy (vrch)

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rysy_(vrch)&oldid=6445186“