Šachinšach: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d úprava citácie
Marián 2 (diskusia | príspevky)
Babylonia
 
Riadok 15: Riadok 15:
}}</ref> (po staroperzsky ''chšájathija chšájathijánam'', po stredoperzsky a partsky ''šáhán šáh'') bol tradičný titul iránskych vládcov v [[starovek]]u s významom '''kráľ kráľov'''. Používali ho ako [[Perzia|perzskí]] [[Achajmenovci]] a [[Sasánovci]], tak aj vládcovia [[Parti|partskej]] dynastie [[Arsakovci|Arsakovcov]]. Slovo ''chšájathija'' (šáh), prekladané do slovenčiny ako [[kráľ]], je pravdepodobne [[Média|médskeho]] pôvodu a doslova označuje muža „vyznamenaného vládou“. Titul ako taký prevzali Peržania z [[Urartu]], jeho začiatky sú však asi [[Mezopotámia|mezopotámske]].
}}</ref> (po staroperzsky ''chšájathija chšájathijánam'', po stredoperzsky a partsky ''šáhán šáh'') bol tradičný titul iránskych vládcov v [[starovek]]u s významom '''kráľ kráľov'''. Používali ho ako [[Perzia|perzskí]] [[Achajmenovci]] a [[Sasánovci]], tak aj vládcovia [[Parti|partskej]] dynastie [[Arsakovci|Arsakovcov]]. Slovo ''chšájathija'' (šáh), prekladané do slovenčiny ako [[kráľ]], je pravdepodobne [[Média|médskeho]] pôvodu a doslova označuje muža „vyznamenaného vládou“. Titul ako taký prevzali Peržania z [[Urartu]], jeho začiatky sú však asi [[Mezopotámia|mezopotámske]].


Usudzuje sa, že výrazom kráľ kráľov sa pôvodne zdôrazňovala príslušnosť panovníka k vládnúcej dynastii, zhruba v zmysle „kráľ, ktorého predkovia boli králi“, a nie vláda nad podriadenými (lokálnymi) kráľmi. V prípade Achajmenovcov je možné uvažovať aj o tom, že sa tým mala demonštrovať vláda perzských kráľov nad starými ríšami v oblasti Predného východu (nad Médiou, [[Babylónia|Babylóniou]] atď.).
Usudzuje sa, že výrazom kráľ kráľov sa pôvodne zdôrazňovala príslušnosť panovníka k vládnúcej dynastii, zhruba v zmysle „kráľ, ktorého predkovia boli králi“, a nie vláda nad podriadenými (lokálnymi) kráľmi. V prípade Achajmenovcov je možné uvažovať aj o tom, že sa tým mala demonštrovať vláda perzských kráľov nad starými ríšami v oblasti Predného východu (nad Médiou, [[Babylonia|Babyloniou]] atď.).


Od Peržanov a Partov prevzali titul kráľ kráľov aj iní monarchovia, či už v oblasti dnešnej [[India|Indie]] alebo napr. v [[Palmýra|Palmýre]] na území [[Staroveký Rím|rímskej ríše]], napriek tomu je však výraz spojený najmä s oblasťou jazykovo iránskou. V modernej dobe ho v [[Irán]]e nakrátko oživila dynastia [[Pahlaví]] ([[1925]] - [[1979]]) v rámci svojej koncepcie „dva a pol tisícročného trvania monarchie“.
Od Peržanov a Partov prevzali titul kráľ kráľov aj iní monarchovia, či už v oblasti dnešnej [[India|Indie]] alebo napr. v [[Palmýra|Palmýre]] na území [[Staroveký Rím|rímskej ríše]], napriek tomu je však výraz spojený najmä s oblasťou jazykovo iránskou. V modernej dobe ho v [[Irán]]e nakrátko oživila dynastia [[Pahlaví]] ([[1925]] - [[1979]]) v rámci svojej koncepcie „dva a pol tisícročného trvania monarchie“.

Aktuálna revízia z 16:40, 14. február 2017

Šachinšach alebo šáhinšáh alebo šáhanšáh[1] (po staroperzsky chšájathija chšájathijánam, po stredoperzsky a partsky šáhán šáh) bol tradičný titul iránskych vládcov v staroveku s významom kráľ kráľov. Používali ho ako perzskí Achajmenovci a Sasánovci, tak aj vládcovia partskej dynastie Arsakovcov. Slovo chšájathija (šáh), prekladané do slovenčiny ako kráľ, je pravdepodobne médskeho pôvodu a doslova označuje muža „vyznamenaného vládou“. Titul ako taký prevzali Peržania z Urartu, jeho začiatky sú však asi mezopotámske.

Usudzuje sa, že výrazom kráľ kráľov sa pôvodne zdôrazňovala príslušnosť panovníka k vládnúcej dynastii, zhruba v zmysle „kráľ, ktorého predkovia boli králi“, a nie vláda nad podriadenými (lokálnymi) kráľmi. V prípade Achajmenovcov je možné uvažovať aj o tom, že sa tým mala demonštrovať vláda perzských kráľov nad starými ríšami v oblasti Predného východu (nad Médiou, Babyloniou atď.).

Od Peržanov a Partov prevzali titul kráľ kráľov aj iní monarchovia, či už v oblasti dnešnej Indie alebo napr. v Palmýre na území rímskej ríše, napriek tomu je však výraz spojený najmä s oblasťou jazykovo iránskou. V modernej dobe ho v Iráne nakrátko oživila dynastia Pahlaví (1925 - 1979) v rámci svojej koncepcie „dva a pol tisícročného trvania monarchie“.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. šáh, šáhanšáh. In: DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. S. 203.