Prepis z japonského písma do latinky: Rozdiel medzi revíziami
mäkký |
tab |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
== Prehľad == |
|||
Latinka resp. (akýkoľvek) prepis z (ktoréhokoľvek) japonského písma do latinky sa po japonsky nazýva '''rómadži''' ([[japončina|jap.]] ローマ字). Známe prepisy do latinky sú svojim spôsobom ďalším japonským "písmom", teda ďalší ekvivalent [[hiragana|hiragany]], [[katakana|katakany]] alebo [[kandži]]. |
Latinka resp. (akýkoľvek) prepis z (ktoréhokoľvek) japonského písma do latinky sa po japonsky nazýva '''rómadži''' ([[japončina|jap.]] ローマ字). Známe prepisy do latinky sú svojim spôsobom ďalším japonským "písmom", teda ďalší ekvivalent [[hiragana|hiragany]], [[katakana|katakany]] alebo [[kandži]]. |
||
Riadok 28: | Riadok 27: | ||
Okrem dole uvedených údajov sú rozdiely aj v značení dĺžky - v Hepburnovom systéme sa píše ležatá čiarka (v modifikovanom Hepburnovom systéme sa píše vokáň), v systéme Nippon takisto ležatá čiarka, ale v systéme kunrei vokáň. |
Okrem dole uvedených údajov sú rozdiely aj v značení dĺžky - v Hepburnovom systéme sa píše ležatá čiarka (v modifikovanom Hepburnovom systéme sa píše vokáň), v systéme Nippon takisto ležatá čiarka, ale v systéme kunrei vokáň. |
||
{| class=wikitable |
|||
{| border="1" cellpadding="4" cellspacing="1" style="font-size: 85%; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse; text-align: center;" |
|||
! [[Hiragana]] || [[Katakana]] || [[Hepburnov systém]] || [[Systém Nippon]] || [[Systém kunrei]] |
|||
|- |
|- |
||
| あ || ア || colspan="3" | a |
| あ || ア || colspan="3" | a |
||
Riadok 259: | Riadok 258: | ||
[[Kategória:Písmo]] |
[[Kategória:Písmo]] |
||
[[Kategória:Prepisy z cudzích písiem]] |
[[Kategória:Prepisy z cudzích písiem]] |
||
[[de:Japanische Schrift#Rōmaji]] |
Verzia z 11:59, 16. február 2017
Latinka resp. (akýkoľvek) prepis z (ktoréhokoľvek) japonského písma do latinky sa po japonsky nazýva rómadži (jap. ローマ字). Známe prepisy do latinky sú svojim spôsobom ďalším japonským "písmom", teda ďalší ekvivalent hiragany, katakany alebo kandži.
Existuje viac spôsobov prepisu japončiny do latinky (pozri nižšie).
Všetci Japonci, ktorí navštevovali školu po druhej svetovej vojne, sa učili "rómadži" - najprv sa vyučuje systém kunrei, potom Hepburnov systém.
Konverzia cez rómadži je aj najpopulárnejší spôsob písania japončiny na počítači. Prepis funguje veľmi jednoducho, keď človek klikne na „a“, na obrazovke sa zobrazí あ alebo ア podľa toho, či je práve zapnutý prepis do hiragany alebo katakany. Pre linux existuje konvertor SKIM, ktorý podporuje viaceré jazyky a vo Windows XP sa dá písať v japončine cez IME, ktorý sa dá aktivovať cez jazykové menu.
Čítanie rómadži nie je úplne jednoduché kvôli niekoľkým pravidlám. Napríklad v slove učiteľ „せんせい“ „sensei“ a vo veľa iných, kde po „e“ nasleduje „i“, sa táto kombinácia „ei“ číta „é“. Takže slovo sensei sa v skutočnosti vyslovuje „sensé“. Iná výnimka je kombinácia „ou“ napríklad slovo „さとう“ „satou“ znamenajúce cukor sa vyslovuje sató. Takže kombinácia „ou“ sa číta „ó“. Zdvojenie spoluhások: ako napríklad v slove znamenajúcom škola „がっこう“ „gakkou“ sa kombinácia dvoch spoluhlások číta viacmenej ako pauza (malé „tsu“ „っ“ slovensky „cu“ pred spoluhláskou ju zdvojuje), čiže „gakkou“ sa číta približne takto „ga“ pauza „kó“ možno niečo ako slovo mäkký, keď sa pokúsime prečítať obidve k. Aj k týmto pravidlám existujú výnimky. Napríklad slovo ľad sa píše „koori“ „こおり“.
Jednotlivé systémy
Slovenský systém podľa PSP (používaný aj na slovenskej wikipédii)
Pozri [1] Kap. VII 3.2 (v online verzii je tabuľka prepisu umiestnená na konci súboru, v tlačenej verzii je uvedená priamo v kapitole VII 3.2; "japonský prepis" v tabuľke je systém Nippon a "anglický prepis" je Hepburnov systém).
Japonské systémy
Najznámejšie sú:
- systémy podľa ISO 3602:
- systém Nippon (Nihon šiki)
- systém kunrei (kunrei šiki) - oficiálny systém predpísaný a vyučovaný v Japonsku
- wápuro - na zadávanie do počítačov
- JSL - na učenie sa japončiny
Anglický (Hepburnov systém)
Porovnávacia tabuľka Hepburnovho systému, systému Nippon a systému kunrei
Okrem dole uvedených údajov sú rozdiely aj v značení dĺžky - v Hepburnovom systéme sa píše ležatá čiarka (v modifikovanom Hepburnovom systéme sa píše vokáň), v systéme Nippon takisto ležatá čiarka, ale v systéme kunrei vokáň.
Hiragana | Katakana | Hepburnov systém | Systém Nippon | Systém kunrei |
---|---|---|---|---|
あ | ア | a | ||
い | イ | i | ||
う | ウ | u | ||
え | エ | e | ||
お | オ | o | ||
や | ャ | ya | ||
ゆ | ュ | yu | ||
よ | ョ | yo | ||
か | カ | ka | ||
き | キ | ki | ||
く | ク | ku | ||
け | ケ | ke | ||
こ | コ | ko | ||
きゃ | キャ | kya | ||
きゅ | キュ | kyu | ||
きょ | キョ | kyo | ||
さ | サ | sa | ||
し | シ | shi | si | |
す | ス | su | ||
せ | セ | se | ||
そ | ソ | so | ||
しゃ | シャ | sha | sya | |
しゅ | シュ | shu | syu | |
しょ | ショ | sho | syo | |
た | タ | ta | ||
ち | チ | chi | ti | |
つ | ツ | tsu | tu | |
て | テ | te | ||
と | ト | to | ||
ちゃ | チャ | cha | tya | |
ちゅ | チュ | chu | tyu | |
ちょ | チョ | cho | tyo | |
な | ナ | na | ||
に | ニ | ni | ||
ぬ | ヌ | nu | ||
ね | ネ | ne | ||
の | ノ | no | ||
にゃ | ニャ | nya | ||
にゅ | ニュ | nyu | ||
にょ | ニョ | nyo | ||
は | ハ | ha | ||
ひ | ヒ | hi | ||
ふ | フ | fu | hu | |
へ | ヘ | he | ||
ほ | ホ | ho | ||
ひゃ | ヒャ | hya | ||
ひゅ | ヒュ | hyu | ||
ひょ | ヒョ | hyo | ||
ま | マ | ma | ||
み | ミ | mi | ||
む | ム | mu | ||
め | メ | me | ||
も | モ | mo | ||
みゃ | ミャ | mya | ||
みゅ | ミュ | myu | ||
みょ | ミョ | myo | ||
や | ヤ | ya | ||
ゆ | ユ | yu | ||
よ | ヨ | yo | ||
ら | ラ | ra | ||
り | リ | ri | ||
る | ル | ru | ||
れ | レ | re | ||
ろ | ロ | ro | ||
りゃ | リャ | rya | ||
りゅ | リュ | ryu | ||
りょ | リョ | ryo | ||
わ | ワ | wa | ||
ゐ | ヰ | wi | ||
ゑ | ヱ | we | ||
を | ヲ | wo | ||
ん | ン | n-n'-m | n-n' | |
が | ガ | ga | ||
ぎ | ギ | gi | ||
ぐ | グ | gu | ||
げ | ゲ | ge | ||
ご | ゴ | go | ||
ぎゃ | ギャ | gya | ||
ぎゅ | ギュ | gyu | ||
ぎょ | ギョ | gyo | ||
ざ | ザ | za | ||
じ | ジ | ji | zi | |
ず | ズ | zu | ||
ぜ | ゼ | ze | ||
ぞ | ゾ | zo | ||
じゃ | ジャ | ja | zya | |
じゅ | ジュ | ju | zyu | |
じょ | ジョ | jo | zyo | |
だ | ダ | da | ||
ぢ | ヂ | ji | di | zi |
づ | ヅ | zu | du | zu |
で | デ | de | ||
ど | ド | do | ||
ぢゃ | ヂャ | ja | dya | zya |
ぢゅ | ヂュ | ju | dyu | zyu |
ぢょ | ヂョ | jo | dyo | zyo |
ば | バ | ba | ||
び | ビ | bi | ||
ぶ | ブ | bu | ||
べ | ベ | be | ||
ぼ | ボ | bo | ||
びゃ | ビャ | bya | ||
びゅ | ビュ | byu | ||
びょ | ビョ | byo | ||
ぱ | パ | pa | ||
ぴ | ピ | pi | ||
ぷ | プ | pu | ||
ぺ | ペ | pe | ||
ぽ | ポ | po | ||
ぴゃ | ピャ | pya | ||
ぴゅ | ピュ | pyu | ||
ぴょ | ピョ | pyo |