Slanské vrchy: Rozdiel medzi revíziami
drobná úprava |
V Slanských vrchoch sa nachádza chránený areál Dubnícke bane... |
||
| Riadok 94: | Riadok 94: | ||
[[Andezit]] je využívaný ako [[stavebný kameň]] vysokej kvality. |
[[Andezit]] je využívaný ako [[stavebný kameň]] vysokej kvality. |
||
V Slanských vrchoch sa nachádza [[chránený areál]] [[Dubnícke bane]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR | url = http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/525 | vydavateľ = uzemia.enviroportal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-02-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> s členitým systémom štôlní, kde sa v minulosti ťažil [[opál]]. Predmetom ochrany je ''mimoriadne veľké a vedecky významné sídlisko viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov netopierov, ktoré je využívané na vedecké účely. V bývalých baniach bola popísaná zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR | url = http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/525 | vydavateľ = uzemia.enviroportal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-02-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> |
|||
V Slanských vrchoch sa nachádzajú znovu sprístupnené [[Slovenské opálové bane]] s členitým systémom štôlní, kde sa opäť ťaží Slovenský [[opál]]. |
|||
== Vrcholy == |
== Vrcholy == |
||
Verzia z 18:14, 21. február 2017
| Slanské vrchy | |
| pohorie | |
 Pohľad na Slanské vrchy z Červenej skaly
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Košický kraj, Prešovský kraj |
| Časť | Matransko-slanská oblasť |
| Najvyšší bod | Šimonka |
| - výška | 1 092,0 m n. m. |
 Poloha Slanských vrchov
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slanské vrchy je pohorie vulkanického pôvodu na východnom Slovensku. Tiahne sa v severojužnom smere od Prešova po hranice s Maďarskom, ohraničuje Košickú kotlinu z východu a Východoslovenskú pahorkatinu zo západu. Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov a sú to: Šimonka, Makovica, Bogota, Mošník a Milič. Najvyšším vrchom je Šimonka (1 092,0 m n. m.), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 metrov nad morom patria Čierna hora (1 072,7 m n. m.) a Tri chotáre (1 025,2 m n. m.). Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku (23,8 - 5,3 mil. rokov). Tvorené sú ryolitmi, dacitmi a najmä amfibol - pyroxénickými andezitmi a ich tufmi. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.
Andezit je využívaný ako stavebný kameň vysokej kvality.
V Slanských vrchoch sa nachádza chránený areál Dubnícke bane[1] s členitým systémom štôlní, kde sa v minulosti ťažil opál. Predmetom ochrany je mimoriadne veľké a vedecky významné sídlisko viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov netopierov, ktoré je využívané na vedecké účely. V bývalých baniach bola popísaná zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného.[2]
Vrcholy
Vrcholy Slanských vrchov nad 800 m n. m.:[3] [4]
|
|
Sedlá
Sedlá Slanských vrchov:[5] [6]
- Grimov laz (943 m n. m.)
- Červená mláka (855 m n. m.)
- Obracaná studňa (845 m n. m.)
- Hanušovské sedlo (835 m n. m.)
- Herlianske sedlo (660,5 m n. m.)
Referencie
- ↑ Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. uzemia.enviroportal.sk, [cit. 2017-02-21]. Dostupné online.
- ↑ Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. uzemia.enviroportal.sk, [cit. 2017-02-20]. Dostupné online.
- ↑ Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000. 3. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-566-1.
- ↑ Turistická mapa 117 Slanské vrchy – Dargov 1 : 50 000. 2. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-669-9.
- ↑ Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000. 3. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-566-1.
- ↑ Turistická mapa 117 Slanské vrchy – Dargov 1 : 50 000. 2. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-669-9.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slanské vrchy
